Otec genetiky Mendel dostal „darček“ k narodeninám: Vykopali ho z hrobky

6. januára 2023 o 09:58

Zakladateľ genetiky sa narodil 20. júla 1822 a zomrel 6. januára 1884
Na exhumáciu Mendela a jeho hrobu potrebovali povolenie od augustiánov

Gregor Mendel Reprofoto: Twitter/Brno News CTV TASR: FSU/EHH-Archive REPROFOTO: Twitter/Brno News CTV

Zakladateľ genetiky sa narodil 20. júla 1822 a zomrel 6. januára 1884
Na exhumáciu Mendela a jeho hrobu potrebovali povolenie od augustiánov

Gregor Johann Mendel bol sliezsky prírodovedec a biológ, ktorý pôsobil ako opát augustiniánskeho kláštora v Brne. Mendel je taktiež považovaný za otca genetiky.

Zakladateľ genetiky sa narodil 20. júla 1822 a zomrel 6. januára 1884. V júli minulého roka by Mendel oslávil svoje 200. narodeniny. Tím vedcov v Českej republike si na oslavu jeho narodenín vymyslel skvelý darček – vykopať Mendelovo telo a sekvenovať jeho DNA, uvádza National Public Radio (NPR).

Mendel počas svojho života žil a pracoval v Brne. Jeho uctievači, obdivovatelia a vedci pomerne dlho rozmýšľali, ako si uctiť takéhoto veľaváženého človeka, ktorý má v Brne vlastnú sochu a koná sa na jeho počesť niekoľko vedeckých konferencií. Astronóma Jiřího Dueka, riaditeľa Hvezdárne a planetária v Brne, veľmi zaujímalo, či bol zakladateľ genetiky niekedy podrobený genetickému testovaniu.

„Takže to bol začiatok,“ povedala pre NPR Šárka Pospíšilová, genetička na Masarykovej univerzite v Brne. Povedala, že prvotná myšlienka analyzovať Mendelove gény sa zdala byť uletená, no nakoniec k tomu naozaj došlo.

Na exhumáciu Mendela a jeho hrobu potrebovali povolenie od augustiánov. Povolenie však nestačilo len od tých z Brna, ale aj z Prahy a nakoniec z Ríma. Toto povolenie dostali, a tak sa mohli „pustiť“ do tela otca genetiky.

„Mendel bol absolútne výnimočná a multidisciplinárna osobnosť, ktorá myšlienkami predbehla svoju dobu. Aj preto sme dali súhlas na exhumáciu a vedecký výskum jeho tela, aby odkaz, ktorý zanechal, zostal stále živý a známy verejnosti. Česká republika, ľudstvo, no v prvom rade samotný Mendel si to jednoznačne zaslúžia. Najmä preto, že sa mu počas svojho života nedostalo vedeckého uznania,“ povedal ešte v decembri 2021 generálny asistent Generálnej rady kúrie, Paul Graham, uvádza portál IFL Science.

He had an extraordinarily large brain 🧠 and was 168 cm tall.🚶‍♂️We are talking about the founder of genetics, Gregor Johann Mendel. His remains are currently being studied by scientists from Masaryk University. pic.twitter.com/2TZEUNbrPQ

— BrnoNewsCTV (@BrnoNewsCTV) November 4, 2021

Filip Pardy, molekulárny biológ vo výskumnom tíme v Brne, povedal, že Mendel analyzoval asi 25 000 rastlín, aby získal tie správne čísla a vytvoril vzorce, „v tomto smere bol taktiež akýmsi vizionárom a vždy bol o krok popredu“.

Pokusy, ktoré Mendel s rastlinami vytváral, boli známe a pôsobivé už v jeho dobe, no sláva skutočne vzrástla až po roku 1900, keď genetici opätovne objavili jeho prácu a uvedomili si, čo všetko si v nej doposiaľ nevšimli.

„Nikto v tom čase vrátane Mendela, myslím, netušil, že jeho práca bude taká prelomová, v prípade hlavnej vedeckej teórie,“ povedal Daniel Fairbanks, rastlinný genetik a autor knihy Gregor Mendel: Jeho život a Dedičstvo.

Päť rakiev v jednej hrobke

Keď výskumníci vykopali Mendelovu hrobku, našli v nej ďalších päť rakiev, ktoré boli naukladané jedna na druhej. Napokon jeho hrobku našli, no aby sa presvedčili ešte lepšie, museli prejsť aj jeho osobný majetok. „Vedeli sme, že potrebujeme nejaký referenčný materiál, aby sme potvrdili jeho identitu,“ povedal Pardy.

Pri hľadaní akéhokoľvek odtlačku v jeho osobných veciach našiel tím v knihe o astronómii Mendelov vlas. Následne sa uistili, že DNA tela z hrobky je kompatibilná s DNA tohto vlasu.

„Boli sme milo prekvapení, pretože sme sa trochu obávali, že Mendela nenájdeme. Napriek tomu sme objavili celú jeho kostru v rakve, dokonca mal aj oblečenie a topánky,“ povedala Eva Drozdová z Laboratória biologickej a molekulárnej antropológie Masarykovej univerzity.

Sekvenovaním jeho DNA odhalili, že mal problém so srdcom a ochorením obličiek. Fairbanksa najviac zaujal variant génu, ktorý odhaľoval epilepsiu a neurologické problémy.

„Celý život trpel nejakou psychologickou alebo neurologickou poruchou, ktorá mu spôsobila veľmi vážne nervové zrútenia,“ povedal Fairbanks. „Mohlo by to byť dedičné – a práve toto bol fascinujúci objav, ktorý vedci dokázali urobiť,“ dodal.

Vedci sa domnievajú, že keby Mendel vedel, čo sa dnes robí s jeho pozostatkami, určite by nebol nahnevaný, práve naopak. „Nebol by proti výskumu vlastného tela,“ hovorí Pospíšilová a dodáva, že tesne pred smrťou Mendel požiadal o vykonanie rozsiahlej pitvy.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti