„Ozvala sa nám vdova po mafiánovi Holubovi.“ Režisér novinky Vojna policajtov aj o natáčaní s Rytmusom
- Začiatkom budúceho roka do kín dorazí adaptácia knihy Arpáda Soltésza
- Startitup vyspovedal režiséra filmu Vojna policajtov Rudolfa Biermanna
- Začiatkom budúceho roka do kín dorazí adaptácia knihy Arpáda Soltésza
- Startitup vyspovedal režiséra filmu Vojna policajtov Rudolfa Biermanna
Podsvetie 90. rokov, strážcovia zákona, tajná služba, ale aj atmosféra divokého slovenského východu. Aj tak by sa dal v kocke opísať očakávaný slovenský celovečerák z portfólia režiséra a ostrieľaného producenta Rudolfa Biermanna. Spoluautor trháku Sviňa si opäť posvietil na knižný bestseller komentátora, novinára a publicistu Arpáda Soltésza a tentokrát pretavil na plátna kín knihu Hnev.
Startitup vyspovedal režiséra filmu, ktorý dorazí do slovenských kín začiatkom budúceho roka. Rudolfa Biermanna sme sa tak opýtali, ako sa natáčalo na východe Slovenska, ktoré dni natáčania boli takpovediac pod psa a vôbec sa nedarilo. Vo Vojne policajtov vystúpi množstvo známych hercov ako Alexander Bárta, Juraj Loj, Ady Hajdu, ale aj raper Patrik Rytmus Vrbovský.
S Biermannom sme sa tak bavili aj o tom, ako sa pracovalo práve s Rytmusom, ako sa správal na pľaci a ktorú scénu sa im podarilo na úspešne doťuknúť až na šiesty raz.
- Startitup vyspovedal Rudolfa Biermanna, režiséra filmovej novinky Vojna policajtov
- Adaptáciu knihy Arpáda Soltésza Hnev uvidíš v slovenských kinách už začiatkom budúceho roku
- Biermann prezradil, ako sa točilo na východe Slovenska
- Opísal, prečo s Rytmusom opakoval jednu scénku až šesťkrát
- Režisér zaspomínal na deň natáčania, na ktorý nikdy nezabudne
- Prečo sa autorom filmu ozvala vdova po mafiánovi Róbertovi Holubovi
Film Vojna policajtov ste sfilmovali na základe knižnej predlohy Arpáda Soltésza Hnev. Ako sa zmenil Hnev na Vojnu policajtov?
Knižná predloha je omnoho širšia. Išlo najmä o nejaký pocit autora, ktorý zvolil, že tam ide práve o hnev. To, čo sa nachádza vo filme, je oveľa užší a koncentrovanejší príbeh.
Sústredili ste sa teda na samotnú dejovú líniu dvoch policajtov, ktorí sú protagonistami knihy?
Áno, film sa sústreďuje spočiatku na príbeh dvojice policajtov a vzhľadom na to, čo sa tam deje, prišiel mi ako vhodný názov práve Vojna policajtov, pretože aj v scenári je to boj uprostred silových zložiek, akási ich osobná spravodlivá vojna proti mafii, SIS a proti vlastným šéfom.
Ide o referenciu na aktuálne dianie v bezpečnostných zložkách, alebo ste podobný názov zvolili skôr ako marketingový ťahák?
Film je skôr o tom, prečo je dnes tá situácia taká, aká je. Začalo to v 90. rokoch, keď sa o to celé vrchovato zaslúžil vtedajší premiér a jeho ľudia v SIS. Začali v tom čase využívať inšpekciu a SIS-ku a niektorých šéfov – funkcionárov na krytie gangstrov, ktorí im za to dali určitú protislužbu.
Bude to dobový film zachytávajúci 90. roky, alebo v ňom budú určité referenčné barličky prepájajúce snímku so súčasnosťou? Ako napríklad vo filme Invalid, keď režisér Jonáš Karásek vyobrazil regionálneho politika, ktorý v mnohom pripomínal aj súčasných politikov…
Áno, to sú archetypy. Archetypy sa menia v tom, že napríklad Danko na rozdiel od Slotu možno menej pije. Archetypy sa menia aj v tom, že niektorí politici, ktorí boli na dne, tak sa zrazu zobudili a lezú na nás z vody a ukazujú napríklad, že sú športovci a že sú späť. V zásade to, čo robia, sa nemení, to je pre politiku príznačné.
Vtedy boli ale tie metódy hrubšie, pretože predsa len sme neboli v EÚ. Keď to Arpád písal, tak sme sa dohodli, že vytiahne z knihy najmä príbeh, a to, akým spôsobom v tomto systéme spravodlivejší policajti prežívali a fungovali. Okolo toho sa točí celý príbeh a myslím si, že je aj celkom napínavý.
Spolu s Máriou Čengel Solčanskou ste natočili aj Sviňu. Sú nejak tieto dva príbehy od jedného autora Arpáda Soltésza prepojené?
Čo sa toho týka, tak akékoľvek prepojenie medzi Sviňou a Vojnou policajtov neexistuje. To je úplne iný príbeh z nedávnych čias, zatiaľ čo Vojna policajtov je príbeh z rokov 97 – 98.
Neradili ste sa o využití rekvizít práve s Jonašom Karáskom, ktorý dobové rekvizity šikovne využíval práve v spomínanom Invalidovi?
Nie, na toto máte profesionálov rekvizitárov. Problém nie je v tom, že neviete, čo hľadáte, ale v tom, aby to vôbec existovalo.
Zberatelia veteránov v tomto nepomáhali?
Práveže nie, pretože toto nie sú veci, ktoré by zbierali. Mali sme ale šťastie na jedného vynikajúceho zberateľa, ktorý nám veľmi pomohol, žije v Košiciach a mal neuveriteľnú zbierku zbraní, z ktorej sme si aj vybrali.
Druhá vec je, že si musíte na niektoré veci dávať pozor. Napríklad, keď si zoberiete kukláčov a poviete im svoju predstavu, ako chcete, aby vo filme zasahovali, pretože reálny zásah kukláčov v živote je na film veľmi pomalý, alebo keď chcete ukázať, akým spôsobom sa správali gangstri a podobne.
Mali sme šťastie, že niektoré miesta, na ktorých sme točili, boli autentické a zachované skoro v pôvodnom stave. Napríklad polícia či bordel.
Reč je o lokáciách v Košiciach?
Áno. Tieto miesta boli zakonzervované aj po tých desiatkach rokov. Obrovským šťastím bola budova policajného riaditeľstva v Košiciach. Išlo totiž o budovu, ktorá sa stavala ešte za Masaryka. Má tam aj pamätnú tabuľu a ide aj o chránenú pamiatku.
Bavili ste sa aj s ľuďmi, ktorí boli pôvodne predlohou knižného originálu?
Nie, zámerne nie. Arpád ich pozná a nielen on. Stalo sa mi ale, že som na niekoho natrafil, kto si to pamätal v rámci natáčania.
Jedna vec je konzultovať s vyšetrovateľmi, bývalými policajtami, ale veľkú úlohu tam zohráva podsvetie. Kontaktovali ste aj bývalých ľudí z mafie?
Nie, lebo Arpád to dobre napísal. Keď sa rozprávate s niekým v Košiciach v kaviarni, tak vám povedia, že toto bol Holub, ďalší bol zase tento a ukážu vám video, kde sedia s Černákom a ešte neviem s kým a zabávajú sa. Dokonca sa nám stalo, že nás kontaktovala vdova po Róbertovi Holubovi s tým, že nemáme právo na zverejnenie jeho príbehu.
Po Košiciach sa totiž šírilo, že točíme film o Holubovi. Holub je ale iba archetyp správania sa gangstra. Hlavného gangstra hrá preto Rytmus, pretože on má niečo v sebe, nejakú obrovskú silu, ktorá to ich vyžarovanie a ten drive po tom, čo chcú tí gangstri dosiahnuť, zosobňuje.
Rytmus hrá teda ten archetyp, čo má byť Holub?
Viacero gangstrov, povedzme, ktorí ovládali v tom čase košické a nielen košické podsvetie.
Rytmusa ste vyberali z marketingového hľadiska? Svojich 15 minút slávy mal už aj v spomínanom Invalidovi…
To by som nepovedal, ale na rozdiel od Invalida vo Vojne policajtov má vážnu rolu. Je kľúčový protihráč, ktorého vplyv rastie, takže váha jeho osobnosti je dôležitá. A to, že sa Rytmus v civilnom živote zúčastňuje boxerských zápasov bolo pre nás veľmi výhodné.
Bola Rytmusovi písaná úloha, ako sa hovorí, na mieru?
Nebolo to práveže písané na neho. Akoby skrátka do tej postavy vplynul…Taktiež si nemyslím, že postava bola písaná na Bártu, ale keď sme robili kamerové skúšky, tak zrazu to bolo hneď jasné. Mal to v očiach, mal v sebe celú tú skúsenosť. Juraj Loj je zase mladší a nejak prirodzene vplynul do postavy zapáleného policajta.
Ako sa pracovalo s Patrikom Vrbovským, ktorý sa stále dá ešte považovať za neherca…
Výborne. Za prvé je dochvíľny, za druhé sa naučil texty, takže ich dobre ovládal a za tretie on prirodzene cíti, že keď potrebuje pre svoje vnútorné uspokojenie niečo zopakovať, tak to urobí. A naozaj, mali sme scénu na pohrebe, kde mal povedať úprimnú sústrasť.
Povedal to nejakým zvláštnym spôsobom, tak mu hovorím, že to tak skrátka hovoriť nemôže. Povedal som mu: Hovoríš to ako na nejakom koncerte a takto to nejde. Asi šiestykrát to povedal už správne. A smial sa, že nepredpokladal, že kvôli jednej vete tu bude takáto buzerácia, ale myslel to v dobrom.
Patrik bol sám sebou. On je taká osobnosť, že v momente, keď si sadne, nemá problém s kamerou, nemá problém, že tam sú herci atď. On proste sedí oproti jednému z najskúsenejších hercov a najlepších vôbec, čo máme – Adymu Hajdu –, a nemá s tým žiadny problém. Vedľa neho sedí hviezda Štáfek, a tiež nemá žiadny problém. Neroztrasie sa, ak má niečo povedať.
Veľkú úlohu v knihe majú aj postavy SIS-károv. Radili ste sa pri filme s nejakými bývalými príslušníkmi tajnej služby?
Mňa zaujímal text a scenár a text a scenár boli jasné. Ale či by SIS-kári takto fungovali alebo nie, tak v tomto sa spolieham na autora predlohy. Nenapísal by ich tam v takejto podobe, ak by s nimi s nimi nemal nejakú skúsenosť, minimálne sprostredkovanú.
Arpád Soltész, autor predlohy, písal aj samotný scenár?
Áno, to je veľmi milá príhoda. Povedal mi totiž, že nevie písať scenáre. Tak som mu dal knihu, ako napísať scenár.
Od Sida Fielda Ako napísať dobrý scenár?
Áno a prišiel so scenárom, ktorý mal 250 strán. Povedal som mu, že trošku hrubé, a on mi na to odvetil, že, skrátka nevie písať scenáre. Ja na to, že to nie je pravda, scenár je dobrý, ale na toto proste nemáme. Je toho príliš veľa, tak sa to pokúsime nejak skrátiť. Potom sme prizvali Petra Nagyho, scenáristu a dramaturga, ktorý to skrátil tak, že Arpád reagoval: „Neviem, čo ste vyhodili, ale mne nič nechýba.“
Ako sa natáčalo na východe? Ako sa pracovalo s miestnymi?
Pôvodne som si myslel, že to budem natáčať tu v Bratislave, aj som mal nejakú predstavu a do Košíc pôjdeme natáčať päť dní. Nakoniec sa nám to podarilo celé natočiť na východe a urobili sme dobre, našli sme tam všetky prostredia, všetci nám vychádzali v ústrety a tá autenticita je nenahraditeľná.
Pracovali ste s látkou mafia, podsvetie, korupcia a čiastočne čerpali aj z reálnych základov na Slovensku. Nechodili vám vyhrážky či negatívne správy?
Nič, o čom by som vedel.
Máte nejaký deň z natáčania, na ktorý nezabudnete?
Áno, prežili sme také. Bolo ich viac, ale napríklad, keď si uvedomíte, že máte auto, ktoré vám v celom filme hrá v nadväzujúcich scénach a máte natáčanie a točíte jednu z najťažších scén vo filme, vonku prší, je zima, sychravo, sú tam policajti, kriminalisti, záchranári, gangstri, SIS-kári, natočíte celú túto scénu a všetko dobre dopadne.
Hovoríte, že chlapci a teraz choďte natočiť to auto, ako sa blíži tou zákrutou sem. Sadnete si do vagóna a za chvíľu máte vo vysielačke: „Auto sme rozbili, má prerazenú vaňu a nemôžme točiť ďalšie obrazy.“
Bola to nočná scéna, auto sme ťahali, aby mohlo odísť. Našťastie sme identické auto našli v Trebišove a kúpili sme ho. Doručili ho rekvizitári presne na ten moment, keď sme ho potrebovali.
Čítajte viac z kategórie: Politika