Ukrajinská televízia a ďalšie médiá hlásili v piatok výbuchy v meste Luck na severozápade a v meste Dnipro v stredovýchodnej časti Ukrajiny. Informovala o tom stanica BBC.

Podľa nej ani jedno z týchto miest predtým nezaznamenalo priame ostreľovanie v rámci prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine.

V niekoľkých ďalších mestách na Ukrajine sa niekoľko hodín pred výbuchmi v Lucku a Dnipre rozozvučali sirény pre letecký poplach, dodala BBC.

23:02 Pentagón zatiaľ nezaznamenal bieloruské jednotky na ukrajinskom území

Spojené štáty nateraz nezaznamenali náznaky, že by na Ukrajinu prenikli vojaci armády Bieloruskej republiky, ktorá je blízkym spojencom Ruska. Podľa agentúry AFP to v piatok uviedol hovorca Pentagónu John Kirby. Ako informuje TASR na základe správy AFP, Kirby reagoval na oznámenie ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu.

Toto centrum na základe svojich predbežných dát v piatok podvečer upozornilo, že bieloruské jednotky by mohli napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 h SEČ). Pentagón však v inkriminovanom časovom období nezaznamenal „žiadne náznaky, že by sa bieloruské jednotky alebo sily presunuli na Ukrajinu“. Kirby však poznamenal, že to „neznamená, že sa to nemôže stať, alebo že sa to nestane“.

Kirby uviedol, že Spojené štáty zaznamenali vyjadrenia Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že bieloruské sily „prídu na obranu tyla ruských jednotiek, ak (tie) budú napadnuté“.

22:21 Kremeľ nepotvrdil správy o stretnutí Schrödera s Putinom

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok odmietol potvrdiť správy o údajnom stretnutí bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR prevzala túto správu od agentúry DPA. „Nemám žiadne informácie o Schröderovi. Nemôžem vám nič povedať,“ povedal Peskov pre ruskú agentúru Interfax. O stretnutí bývalého nemeckého kancelára so šéfom Kremľa informovali ako prvé portály Politico a Bild. Podľa informácií nemeckej tlačovej agentúry sa stretnutie uskutočnilo vo štvrtok. Nie je však jasné, či sú v pláne aj ďalšie rozhovory.

Nemecká vláda už predtým informovala, že s cestou Schrödera do Ruska nemá nič spoločné. „Nerád by som sa k tomu vyjadroval,“ povedal súčasný nemecký kancelár Olaf Scholz na summite lídrov Európskej únie vo francúzskom Versailles.
Schröder stál na čele nemeckej vlády medzi rokmi 1998 a 2005.

V Nemecku je vnímaný kontroverzne pre svoje proruské názory a angažovanosť v ruských energetických spoločnostiach. Je Putinovým priateľom, v roku 2004 ho označil za „bezchybného demokrata“.

21:50 Medzinárodný trestný súd: Útoky na civilistov na Ukrajine sú zločin

Medzinárodný trestný tribunál v Haagu v piatok varoval bojujúce strany na Ukrajine, že útoky na civilné obyvateľstvo sú trestným činom. Vyhlásil to v súvislosti so stupňujúcimi sa útokmi ruských vojakov na ukrajinské mestá. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Ak sú útoky úmyselne namierené proti civilnému obyvateľstvu, ide o trestný čin. Ak sú útoky úmyselne namierené proti civilným objektom, ide tiež o trestný čin,“ vyhlásil hlavný prokurátor Karim Khan. Bojujúcim stranám dôrazne odporučil, aby v obývaných oblastiach nepoužívali ťažké zbrane. Opakovane naliehal, že aj ruská invázia na Ukrajinu sa má riadiť zásadami medzinárodného humanitárneho práva.

Medzinárodný trestný súd v Haagu minulý týždeň začal so súhlasom 39 členských štátov vyšetrovanie konfliktu na Ukrajine. Khan v piatok taktiež uviedol, že k požiadavke o vyšetrovanie sa pripojili aj Japonsko a Severné Macedónsko.
Hoci Ukrajina neratifikovala Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd, v roku 2014 uznala jeho súdnu právomoc na zločiny spáchané na svojom území. Rusko svoj podpis Rímskeho štatútu v roku 2016 stiahlo.

21:33 Bankový účet Chelsea bol dočasne pozastavený spoločnosťou Barclays po sankciách, ktoré britská vláda uvalila na Romana Abramoviča

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Bleacher Report Football (@brfootball)

21:25 Čínsky veľvyslanec pri OSN vyzval na zničenie chemických zbraní

Čínsky veľvyslanec pri Organizácii Spojených národov (OSN) Čang Ťün v piatok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal, že Čína je zásadne proti používaniu chemických zbraní ktoroukoľvek krajinou. TASR prevzala správu od britskej stanice BBC.
„(Čína) rozhodne vystupuje proti vývoju, vlastneniu a používaniu biologických a chemických zbraní ktoroukoľvek krajinou,“ povedal na zasadnutí Čang Ťün a dodal, že Pekingu pripisuje veľký význam pri udržiavaní bezpečnosti v tomto smere.

Vyhlásil, že jeho slová by mali povzbudiť každú krajinu, ktorá ešte nezničila svoje zásoby chemických zbraní, aby tak čo najskôr urobila. Moskva ešte vo štvrtok obvinila Spojené štáty z financovania výskumu vývoja biologických zbraní na území Ukrajiny. Ťün oznámil, že Čína „so znepokojením zaznamenala informácie zverejnené Ruskom“, a vyjadril presvedčenie, že táto vec by sa mala „adekvátne riešiť“.

Čínsky veľvyslanec pri OSN taktiež dodal, že Peking zohrá „svoju úlohu pri deeskalácii situácie“ na Ukrajine.
Bezpečnostná rada OSN v piatok urýchlene zasadla na žiadosť Ruska pre údajný vývoj biologických zbraní na Ukrajine.

21:17 Únia ohlásila štvrtý balík sankcií proti Rusku

V piatok to oznámila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje spravodajský portál CNN. 

„V prvom rade odnímeme Rusku na našich trhoch status najvyšších obchodných výhod. To Rusku odoberie dôležité výhody, ktoré si užíva ako člen WTO. Ruské spoločnosti si už v našich ekonomikách nebudú užívať prednostné postavenie,“ opísala von der Leyenová. EÚ podľa nej bude pracovať aj na tom, aby Rusku pozastavili členské práva vo vedúcich multilaterálnych finančných inštitúciách, vrátane Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. „Postaráme sa o to, aby Rusko nemohlo od týchto inštitúcií získať žiadne financovanie, pôžičky ani žiadne iné výhody,“ uviedla.

Blok chce ďalej zabezpečiť, aby ruský štát ani jeho elity nemohli na vyhýbanie sa sankciám využívať kryptomeny a zakáže export luxusných tovarov z EÚ do Ruska a import výrobkov zo železa a ocele.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

21:00 Ukrajinská delegácia priniesla svedectvá o následkoch ruskej agresie

Dvojdňové plenárne zasadnutie Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) v Štrasburgu sa nesie aj v znamení vojny na Ukrajine. Bližšie o vojnovom dianí a o túžbach Ukrajincov byť súčasťou európskej budúcnosti prišli účastníkom schôdze porozprávať priamo občania Ukrajiny, medzi ktorými boli aj poslanci parlamentu, aj utečenci pred vojnou. Informuje spravodajca TASR.

Marija Mezencevová – poslankyňa ukrajinskej Verchovnej rady za mesto Charkov za vládnucu stranu Sluha národa a členka ukrajinskej delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy – ešte pred vystúpením v rozhovore pre slovenské médiá uviedla, že počas 16 dní vojny boli Ukrajinci svedkami bombardovania civilnej infraštruktúry vrátane detských nemocníc, transfúznych staníc, škôl a škôlok.

Podľa jej slov ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nezáleží na tom, koho vojnové operácie zasiahnu, a neľutuje ani občanov vlastnej krajiny, lebo vedome posiela mladých ruských vojakov na smrť. Mezencevová pripomenula, že ukrajinská strana hlási do 20.000 zabitých ruských vojakov.

Už v druhý deň vojny Ukrajina vytvorila špeciálnu webovú stránku „Hľadajte svojich ľudí“, ktorá je prítomná aj na platforme Telegram a na ktorej Rusi môžu vidieť, čo sa deje na Ukrajine a či medzi padlými nie je aj ich známy alebo príbuzný. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

20:20 Rusko tvrdí, že má dôkazy o vývoji biologických zbraní na Ukrajine, podľa USA chce vytvoriť zámienku pre útok

 Ruský veľvyslanec pri Organizácii Spojených národov (OSN) tvrdí, že ruské sily našli dôkazy o pokuse zakryť stopy po biologických zbraniach na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Vasilij Nebenzia to povedal počas rokovania Bezpečnostnej rady OSN, o ktoré požiadalo práve Rusko. Tvrdil tiež, že našli dôkazy o sieti „najmenej 30“ biologických laboratórií, ktorých cieľom bolo posilnenie viacerých „smrteľných ochorení“.

Na týchto miestach podľa neho v koordinácii so Spojenými štátmi vykonávali „veľmi nebezpečné biologické experimenty“.

Tieto tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, zatiaľ čo vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojovanie Izumi Nakamicu konštatovala, že OSN nevie o žiadnych programoch na výskum biologických zbraní na Ukrajine.

Štát klepol po prstoch Hlavnému denníku

Spojené štáty tvrdenia Ruska označili za smiešne a zároveň upozornili, že Moskva by mohla tieto obvinenia bez dôkazov použiť na ospravedlnenie vlastného použitia podobných zbraní proti Ukrajine.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomas-Greenfield uviedla, že ruské tvrdenia sú pokusom „vytvoriť zámienku pre útok“. „Rusko sa pokúša využiť bezpečnostnú radu na legitimizáciu dezinformácií a oklamanie ľudí s cieľom ospravedlniť vojnu prezidenta Putina proti ukrajinskému ľudu,“ skonštatovala. (SITA)

20:17 Ukrajina tvrdí, že Rusko má v pláne teroristický útok v oblasti Černobyľa

Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko má v pláne spáchať v tzv. vylúčenej zóne jadrovej elektrárne v Černobyle teroristický čin, z ktorého sa následne pokúsi obviniť Ukrajinu. Informovala o tom v piatok agentúra CNN.

Americká spravodajská televízia poznamenala, že ide o ďalšie zo série tvrdení ukrajinských úradov o rizikách, ktoré hrozia jadrovej infraštruktúre na Ukrajine v dôsledku ruskej invázie začatej 24. februára. Žiadne z takýchto podozrení ukrajinskej strany sa nenaplnilo, podotkla CNN.

Vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany v piatok na svojej stránke na Facebooku uviedla, že podľa dostupných informácií prípravu teroristického útoku v jadrovej elektrárni v Černobyle nariadil ruský prezident Vladimir Putin.

Rozviedka tiež informovala, že jadrová elektráreň, ktorá je pod kontrolou ruských jednotiek, je úplne odpojená od monitorovacích systémov prevádzkovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

20:05 Cesta k ubytovaniu bude pre Ukrajincov jednoduchšia

Ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu oznámilo, že Bielorusko by v piatok večer mohlo spustiť inváziu na Ukrajinu. Informoval o tom spravodajský web Sky News.

Podľa predbežných dát, ktoré má zmienené analytické centrum k dispozícii, by mohli bieloruské jednotky napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 h SEČ).

Ukrajina len pred niekoľkými hodinami obvinila Rusko, že v piatok popoludní ostreľovalo z ukrajinského vzdušného priestoru obce na bieloruskom území.

Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je „zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou“. (TASR)

19:15 Pre utečencov z Ukrajiny pripravili dôležitú pomôcku

Pomôže im vyznať sa v neprehľadných pravidlách.

18:52 Ukrajina tvrdí, že Rusko z jej vzdušného priestoru útočilo na obce v Bielorusku

Ukrajinskí predstavitelia obvinili Rusko, že v piatok popoludní z ukrajinského vzdušného priestoru ostreľovalo obce na bieloruskom území. Informovala o tom spravodajská televízia CNN.

Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou. Generálny štáb ukrajinskej armády podľa CNN spresnil, že ukrajinská pohraničná stráž dostala informáciu, že ruské lietadlá vzlietli z letiska v Bielorusku, preleteli do ukrajinského vzdušného priestoru a potom strieľali na dedinu Kapani na juhu Bieloruska.

Ukrajinská armáda uviedla, že terčom tejto operácie boli aj ďalšie dve bieloruské obce. V reakcii na tento incident ukrajinská bezpečnostná služba SBU vo svojom vyhlásení oficiálne deklarovala, že „ukrajinská armáda neplánovala a neplánuje podniknúť žiadne agresívne kroky proti Bieloruskej republike“.

Britská spravodajská stanica BBC, ktorá o tvrdení Ukrajiny taktiež informovala, upozornila, že nebola schopná nezávisle overiť, či bol útok pripravený ani to, či k nemu došlo. (TASR)

18:39 Slovensko bude musieť vzhľadom na ukrajinskú krízu revidovať svoj rozpočet

Slovensko bude musieť vzhľadom na situáciu na Ukrajine revidovať svoj rozpočet a zvýšiť investície do obrany. Predseda vlády SR Eduard Heger to povedal po neformálnom summite lídrov krajín EÚ vo francúzskom Versailles.

„Myslím si, že je všetkým jasné, že to (rozpočet) bude treba revidovať. Sme v novom svete… myslím, že každý chápe, že tie investície bude treba zvýšiť, pretože vidíme, čoho je schopný Vladimir Putin,“ konštatoval Heger. „My sa musíme pripraviť tak, aby ho (Putina) ani nenapadlo sa na nás pozrieť,“ dodal.

Na záverečnej časti vrcholnej schôdzky sa zúčastnila aj prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová, poznamenal Heger s tým, že s ňou riešil problematiku mnohých Ukrajincov, ktorí si na Slovensku, ale aj v iných krajinách EÚ nedokážu zameniť svoju menu za eurá. (TASR)

17:58 Vyše 90 percent Ukrajincov verí, že porazia Rusko

Veľká väčšina Ukrajincov – 92 percent – je presvedčená, že ich krajina bude schopná odraziť ruskú inváziu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky ukrajinskej agentúry Rating, ktorý bol zverejnených v piatok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Len šesť percent opýtaných pociťuje beznádej. Z respondentov, ktorí pevne veria vo víťazstvo Kyjeva, si 57 percent myslí, že to potrvá niekoľko týždňov, zatiaľ čo 18 percent očakáva, že vojna bude trvať ešte niekoľko mesiacov.

Osemdesiat percent účastníkov prieskumu uviedlo, že nejakým spôsobom pomáhajú pri obrane svojej krajiny. Ako „dobrovoľníci“ v armáde pôsobí 39 percent z nich a 37 percent uviedlo, že poskytuje finančnú podporu. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

17:38 Biden telefonoval so Zelenským, chystajú sa prísnejšie sankcie voči Rusku

Americký prezident Joe Biden v piatok telefonicky uistil svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského, že Spojené štáty stoja pri Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii. TASR prevzala túto správu od americkej televízie CNN

„Povedal som mu to, čo mu hovorím zakaždým, keď spolu hovoríme – že Spojené štáty stoja pri ukrajinskom ľude, statočne bojujúcom za obranu svojej krajiny,“ povedal neskôr Biden v Bielom dome. Zároveň informoval, že Spojené štáty a ich spojenci pracujú na zavedení ďalších ekonomických sankcií voči Rusku.

„Dnes spoločne so spojencami z NATO, G7… a tiež s Európskou úniou spoločne oznámime niekoľko nových krokov zvyšujúcich ekonomický tlak na (ruského prezidenta Vladimira) Putina a ešte viac izolujúcich Rusko vo svetovom meradle,“ vyhlásil Biden. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

16:40 Ukrajina oznámila smrť ruského generála, správu sa zatiaľ nepodarilo overiť

Ukrajina tvrdí, že  jej vojaci v uplynulých hodinách zabili ďalšieho ruského veliteľa. Podľa spravodajských webov Sky News a BBC by malo ísť o generálmajora Andreja Kolesnikova, veliteľa 29. armády Východného vojenského okruhu.

Sky News doplnila, že túto správu zverejnenú ukrajinskou tlačovou agentúrou Interfax sa jej zatiaľ nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov. Stanica BBC, ktorej sa informáciu zatiaľ taktiež nepodarilo overiť, dodala, že Kremeľ ju nateraz nekomentoval.  

Stanica Sky News pripomenula, že to nie je prvý prípad od začiatku ruskej invázie, čo Ukrajina tvrdí, že zabila ruského generála. V utorok bol v bojoch pri meste Charkov na východe Ukrajiny údajne zabitý generálmajor Vitalij Gerasimov.

Gerasimov, náčelník generálneho štábu 41. ruskej armády, údajne prišiel o život spolu s ďalšími, nemenovanými, ruskými dôstojníkmi.

 Kyjev pred tým, 3. marca, informoval, že ukrajinská armáda zlikvidovala aj Andreja Suchoveckého. Tento generálmajor velil divízii výsadkárov a – podobne ako Gerasimov – bol jedným zo zástupcov veliteľa 41. ruskej armády. (TASR)

Facebook ako extrémistická organizácia. Meta z Ruska zmizne, ak povolí násilný obsah voči vojakom.

16:26 Mariupol už viac neexistuje

Viac než 200.000 ľudí čaká na útek z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré je pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním zo strany ruskej armády. Uviedla to v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva.

„Odrezali mesto zo všetkých strán,“ povedal námestník starostu Mariopola Serhij Orlov pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Niekoľko pokusov o vytvorenie humanitárnych koridorov doteraz zlyhalo, pripomína DPA.

„Neviem, ako by som opísal skazu v našom meste. Mesto v skutočnosti už neexistuje. Spomeňte si na Groznyj a Aleppo – práve tak teraz vyzerá Mariupol,“ povedal Orlov.

Ukrajinská armáda je podľa neho veľmi statočná, ale vojaci nemajú zbrane na ochranu životov civilistov pred náletmi ruskej armády, dodal. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

16:19 Rusku sa prihlásili do boja tisíce dobrovoľníkov z Blízkeho východu

Niektorí bojujú medzi sebou. 

16:04 Prípad dronu havarovaného v Chorvátsku preverujú aj maďarské orgány

Prípad bezpilotného lietadla, ktoré sa zrútilo v Záhrebe, preverujú aj maďarské orgány, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na vyhlásenie maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa zverejnené v piatok na Facebooku.

Šéf diplomacie uviedol, že o prípade hovoril telefonicky so svojím chorvátskym rezortným partnerom Gordanom Grličom-Radmanom.

„Podľa doterajších informácií sa let dronu dotkol viacerých členských krajín NATO vrátane Maďarska. Pri vyšetrovaní úzko spolupracujeme s chorvátskymi orgánmi i so spojencami v NATO,“ oznámil Szijjártó.

Bezpilotné lietadlo, ktoré sa v noci na piatok zrútilo na predmestí Záhrebu, bolo ruskej výroby. Incident nebol namierený voči Chorvátsku a úrady začali vyšetrovanie. Bezpilotné lietadlo bolo vyrobené pre potreby armády v Rusku. Nie je však známe, či patrilo ruskej alebo ukrajinskej armáde. (TASR)

15:39 Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny už 328 riadených striel

Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny od začiatku vojny už 328 riadených striel s plochou dráhou letu. Povedal to v piatok hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, na ktorého sa odvolávajú agentúra Reuters a stanica Sky News.

„Tento krvavý zločin režimu (ruského prezidenta Vladimira) Putina je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ vyhlásil Zalužnyj.

 Rusko odmieta, že by počas svojej „špeciálnej operácie“ na Ukrajine, ako inváziu nazýva, útočilo na civilistov. V piatok však Moskva zaútočila okrem tvrdo bombardovaných miest Charkov a Mariupol aj na Luck, Ivano-Frankivsk a Dnipro, uvádza Sky News. (TASR)

14:47 Ruský generálny prokurátor žiada zakázanie spoločnosti Meta

 Úrad ruského generálneho prokurátora požiadal o vyhlásenie spoločnosti Meta, materskej firmy Facebooku a Instagramu, za „extrémistickú organizáciu“ a zakázanie jej aktivít v Rusku. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na ruské médiá.

Žiadosť sa objavila po tom, ako Meta pre BBC povedala, že plánuje zmeniť svoje pravidlá týkajúce sa násilných vyjadrení tak, aby umožnila ľuďom v niektorých krajinách vyjadriť svoj hnev voči ruským ozbrojeným silám, ale nie voči ruským civilistom. Ruský generálny prokurátor na základe toho podozrieva firmu Meta z „podnecovania nenávisti a nepriateľstva zahŕňajúceho vyhrážky násilím“.

Prístup na Facebook a Twitter je pritom v Rusku obmedzený alebo zablokovaný už od minulého týždňa a podľa najnovšieho vyjadrenia by mal byť zakázaný aj prístup na Instagram. (SITA)

13:11 Dron, ktorý sa zrútil v Záhrebe, bol ruskej výroby. Úrady prípad vyšetrujú

Bezpilotné lietadlo, ktoré sa v noci na piatok zrútilo na predmestí Záhrebu, bolo ruskej výroby. Incident nebol namierený voči Chorvátsku a úrady začali vyšetrovanie. TASR informáciu získala z agentúry HINA, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia chorvátskeho prezidenta a premiéra.

Bezpilotné lietadlo bolo podľa premiéra Andreja Plenkoviča vyrobené pre potreby armády v Rusku. Nie je však známe, či patrilo ruskej alebo ukrajinskej armáde.
Prezident Zoran Milanovič pád dronu označil za „vážny incident„, ktorý však na základe vyhodnotenia udalosti nebol namierený voči Chorvátsku.

„Lietajúci objekt letel nad Maďarskom viac ako 40 minút a v chorvátskom vzdušnom priestore strávil menej ako sedem minút,“ povedal prezident.

zdroj: TASR/AP Photo/Darko Bandic

Úrady podľa jeho slov záležitosť vyšetrujú.

Objekt sa podľa agentúry HINA zrútil vo štvrtok o 23.00 h miestneho času. Polícia v piatok našla na mieste dopadu kráter a dva padáky. Na fotografiách, ktoré publikovali miestne médiá, bolo vidieť kovové kusy trosiek a niečo, čo vyzeralo ako časť krídla.

Chorvátsky úrad pre národnú bezpečnosť vo vyhlásení uviedol, že „bezpilotné vojenské lietadlo“ do vzdušného priestoru tejto krajiny prišlo zo susedného Maďarska, píše agentúra AFP. Chorvátske úrady v tejto chvíli podľa premiéra s určitosťou nevedia, prečo sa tento bezpilotný stroj zrútil.

Incident si nevyžiadal žiadne obete ani zranenia, pretože dron padol do oblasti, kde sa nenachádzajú žiadne domy a ani obytné budovy, dodal premiér. Chorvátsko sa podľa jeho slov spojilo s ukrajinskými úradmi. (TASR)

13:00 Jadrové rokovania s Iránom musia byť pre súčasnú situáciu pozastavené

Rokovania s Iránom o oživení jadrovej dohody z roku 2015 musia byť pozastavené, uviedla v piatok Európska únia, ktorá rozhovory koordinuje. Informovala o tom agentúra AFP.

Vyjadrenie šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella prišlo niekoľko dní po tom, čo priebeh rokovaní skomplikovali nové požiadavky zo strany Ruska.

„V rokovaniach vo Viedni je potrebná prestávka v dôsledku vonkajších faktorov,“ napísal Borrell na sociálnej sieti Twitter. Ako dodal, „konečný text je v podstate pripravený“ na rokovacom stole.

Súčasné kolo rokovaní sa začalo koncom novembra medzi Britániou, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Iránom a Ruskom, kým Spojené štáty sa na ňom zúčastňovali nepriamo, pripomína AFP.

Ich cieľom je oživenie Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), od ktorého v roku 2018 odstúpil vtedajší americký prezident Donald Trump.

Rusko minulý týždeň uviedlo, že žiada záruky, podľa ktorých západné sankcie uvalené na jeho ekonomiku po vojenskej invázii na Ukrajinu nebudú mať vplyv na obchodovanie Moskvy s Iránom.

Rovnako ako v prípade pôvodnej dohody v roku 2015 sa očakávalo, že Moskva zohrá úlohu v implementácii akéhokoľvek nového dohovoru napríklad prijímaním dodávok obohateného uránu od Iránu, spresňuje AFP.

Borrell v piatok dodal, že bude „naďalej v kontakte“ so všetkými účastníkmi JCPOA a USA s cieľom „prekonať súčasnú situáciu a uzavrieť dohodu“. (TASR)

12:20 Únia chce podľa Josepa Borrella zdvojnásobiť pomoc ukrajinskej armáde

Európski lídri budú v piatok hlasovať o zdvojnásobení finančnej podpory pre Ukrajinské ozbrojené sily. Informuje o tom spravodajský portál CNN, citujúc šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella.

Borrell to prezradil novinárom pred druhým dňom samitu lídrov Európskej únie (EÚ), ktorý sa koná vo francúzskom Versailles. Ak návrh schvália, zvýši to finančnú podporu bloku ukrajinskej armáde na miliardu eur.

Každému je podľa neho úplne jasné, že Európa musí zvýšiť svoju vojenskú podporu Ukrajine, aby ďalej pokračovala v tlaku na Rusko, takže to bude ďalších 500 miliónov eur, vyjadril sa.

Rada Európskej únie 28. februára súhlasila, že pomôže s financovaním Ukrajinských ozbrojených síl, a vôbec po prvý raz aj vrátane smrtiaceho vybavenia. (SITA)

12:00 64-kilometrový ruský konvoj sa roztrúsil smerom na Kyjev, skrýva sa v lese

11:50 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril súhlas s tým, aby sa do bojov na Ukrajine pridali na strane Ruska aj dobrovoľníci zo zahraničia

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

11:40 Podľa Hegera musí EÚ pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Rusko

Európska únia (EÚ) musí pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Rusko a na režim prezidenta Vladimira Putina, ktorý vykonáva agresiu na území Ukrajiny. Pred druhým dňom rokovaní na neformálnom samite vo francúzskom Versailles to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

„Včera som priniesol zoznam ďalších sankcií, ktoré by EÚ mohla zaviesť,“ povedal premiér s tým, že ich zoznam odovzdal predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Európski lídri sa na dnešných rokovaniach budú zaoberať európskou obranou, bezpečnosťou a ekonomickým rastom. Na záver samitu sa Heger zúčastní na slávnostnom akte pri príležitosti Európskeho dňa pamiatky obetí terorizmu.

https://www.instagram.com/p/Ca9je3sAjDk/

11:02 Podľa prezidentky SR potrebujeme znížiť našu závislosť od ruského plynu 

„Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú a geopolitickú situáciu všetky štáty Európskej únie, vrátane Slovenska, potrebujú čo najskôr znížiť svoju energetickú závislosť na ruskom plyne a rope. Celkovo až 45 % spotreby v EÚ tvorí plyn z Ruska,“ uviedla prostredníctvom sociálnej siete prezidentka Zuzana Čaputová.

Objasnila, že potrebujeme znížiť našu závislosť od ruského plynu a nájsť si iných, spoľahlivejších partnerov. Podľa jej slov z rétoriky dnešného ruského politického vedenia nám nevyplývajú garancie, že nám ruský plyn nebude vypnutý alebo obmedzený v dôsledku vojny.

„Európska komisia už má konkrétny plán, ktorý umožní do konca tohto roku znížiť dodávky ruského plynu o dve tretiny a úplne sa zbaviť svojej závislosti do roku 2030. Spoločným nákupom všetkých krajín EÚ pritom môžeme docieliť prijateľné ceny plynu,“ uvádza ďalej. (Facebook/Zuzana Čaputová)

10:30 Za posledných 24 hodín na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny vybavili takmer 11-tisíc osôb

Za posledných 24 hodín na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny vybavili takmer 11-tisíc osôb. Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko od vypuknutia konfliktu do 06:00 dnešného dňa je viac ako 176-tisíc. Informovala o tom hovorkyňa prezídia PZ Denisa Bárdyová.

Za posledný deň na hraničnom priechode Ubľa (okr. Snina) na vstupe z Ukrajiny vybavili 2 280 osôb, vo Vyšnom Nemeckom (okr. Sobrance) to bolo 7 449 osôb a Veľkých Slamenciach (okr. Michalovce) 1192 osôb. Na všetkých hraničných priechodoch prebieha vybavovací proces priebežne.

10:02 Ruské ozbrojené sily zabili viac ukrajinských civilistov než vojakov

Informoval v piatok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters a následne britský denník The Guardian. „Chcem, aby to vedel nielen Kyjev, ale celý svet,“ uviedol Reznikov.

zdroj: TASR/AP Photo/Felipe Dana

Podľa najnovších údajov z Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) bolo od 04.00 h 24.februára do polnoci 9. marca zabitých 549 civilistov a ďalších 957 utrpelo zranenia. Ruský prezident Vladimir Putin spustil 24. februára inváziu na Ukrajinu, ktorú nazýva „špeciálna vojenská operácia“. Podľa vyhlásení ukrajinských predstaviteľov sa ruská armáda dopúšťa v ich krajine vojnových zločinov a dokonca genocídy ukrajinského národa.

9:30 Biely dom varoval Rusko pred znárodnením majetku firiem zastavujúcich činnosť na ruskom trhu

Biely dom varoval Rusko pred zhabaním majetku amerických a medzinárodných spoločností, ktoré ohlásili plány na zastavenie činnosti na ruskom trhu alebo na odchod z Ruska v reakcii na rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina zaútočiť na Ukrajinu. Tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová takto reagovala na správy ruských médií o návrhu na znárodnenie majetku veľkých zahraničných firiem, ktoré odchádzajú z Ruska.

Psakiová vo štvrtok na Twitteri napísala, že takýto krok by bol návratom do roku 1917 a Rusko by muselo desaťročia žiť s nedôverou investorov. Biely dom podľa nej stojí pri amerických firmách, ktoré robia „ťažké rozhodnutia“ v otázke budúcnosti ich činnosti v Rusku.

Ruský denník Izvestija vo štvrtok informoval, že ruská vláda a úrad generálneho prokurátora zvažujú návrh na znárodnenie zahraničných firiem, ktoré oznámili, že odchádzajú z Ruska pre vojnu na Ukrajine. Denník uviedol, že má zoznam takmer 60 takýchto firiem, ku ktorým okrem iných patria IKEA, McDonald’s, Apple, Microsoft, IBM a Porsche.

Podľa článku denníka Izvestija niektorí ruskí predstavitelia vyzývajú na opatrnosť. Jeden expert varoval pred unáhlenými činmi a povedal, že niektoré firmy konajú pod tlakom svojich vlád a bolo by nesprávne dospieť k záveru, že zatvárajú svoje dvere pre ruský trh navždy. (SITA)

9:00 WHO odporučila Ukrajine, aby zničila všetky nebezpečné patogény v laboratóriách

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporučila Ukrajine, aby zničila všetky nebezpečné patogény uchovávané v jej výskumných laboratóriách a zabránila tak „akýmkoľvek prípadným únikom„, ktoré by mohli ublížiť verejnosti. Predstaviteľ WH0 to vo štvrtok povedal tlačovej agentúre Reuters. V piatok správu zverejnil aj portál britského denníka The Guardian.

Tak ako ostatné štáty aj Ukrajina má pri úradoch verejného zdravotníctva laboratóriá, ktoré skúmajú nebezpečné choroby u ľudí a živočíchov, vrátane ochorenia COVID-19. Niektoré z týchto laboratórií dostávali v minulosti podporu od Spojených štátov, Európskej únie a WHO.

Tieto laboratóriá sú teraz centrom propagandistickej vojny medzi Ruskom a Západom, keďže Rusko obviňuje Ukrajinu, že má na svojom území zariadenia na výrobu biologických a chemických zbraní a riadia ich Spojené štáty.

Predstaviteľ WHO, ktorý sa rozprával s agentúrou Reuters, neuviedol, kedy bolo odporúčanie vydané, či ho Ukrajina splnila alebo aké patogény a bakteriálne jedy sa nachádzajú v ukrajinských laboratóriách. (TASR)

8:30 Dlhý ruský konvoj pri Kyjeve sa rozptýlil a preskupil

Masívny 64-kilometrový ruský konvoj pri Kyjeve sa rozptýlil a preskupil. Vyplýva to z nových satelitných snímok spoločnosti Maxar Technologies. Ozbrojené jednotky je vidno v mestách pri letisku Hostomeľ. Niektoré vozidlá sa podľa Maxaru presunuli do lesov, pričom majú v blízkosti vlečné húfnice, aby mohli začať strieľať. Bezprostrednosť hrozby pre Kyjev ale podľa agentúry AP nie je známa.

Ruské sily pokračujú vo svojej ofenzíve na hlavné mesto Ukrajiny zo severu a východu. Podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl sa snažia najmä prelomiť ukrajinskú obranu od Kuchari, 90 kilometrov na severozápad od Kyjeva, až po Demidov, ktorý sa nachádza 40 kilometrov severne od metropoly.

zdroj: TASR/AP Photo/Vadim Ghirda

Vo vyhlásení štáb uviedol, že ruských vojakov zastavili v úsilí o dobytie mesta Černihiv na severe, najmä tým, že Ukrajinci znova prevzali kontrolu nad mestom Baklanova Muravijka, ktoré by ruské jednotky mohli využiť na presun smerom na Kyjev.

Ruské sily blokujú Charkov a pokračujú v ofenzíve na juhu okolo Mykolajiva, Záporožia a mesta Kryvyj Rih. Nepriaznivé počasie v oblasti Azovského a Čierneho mora však bráni snahám dosiahnuť breh, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ruské sily v piatok svoje útoky zamerali aj na mestá mimo hlavnú ofenzívu, čo by mohlo značiť nový smer vo vojne. Zasiahli mesto Dnipro na východe, kde zomrela najmenej jedna osoba, a ostreľovali letiská v Ivano-Frankivsku a Lucku na západe Ukrajiny. (SITA)

7:50 Mestá Luck, Dnipro a Ivano-Frankivsk hlásia útoky

Z ukrajinských miest Luck a Dnipro hlásia výbuchy. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý pripomína, že ani jedno z miest dosiaľ nečelilo priamemu ostreľovaniu ruských síl. Ostreľovanie tiež hlásia z Ivano-Frankivsku na juhozápade Ukrajiny.

Starosta Lucku na severozápade Ukrajiny potvrdil, že výbuchy nastali pri tamojšom letisku. Ukrajinská televízia ICTV informovala, že horí továreň neďaleko letiska. Podľa ukrajinského servisu BBC útok zasiahol továreň, ktorá je jediným miestom, kde sa dajú opravovať určité typy prúdových motorov. Miesto je vraj na zozname kľúčových strategických aktív Ukrajiny, na ktoré sa Rusko zameriava.

V Dnipre, dôležitom meste na rieke Dneper, hlásia tri nálety, pričom jeden údajne zasiahol továreň na obuv, ďalší udrel pri škôlke a tretí zasiahol bytový dom. Ukrajinské pohotovostné služby informovali, že jedna osoba prišla o život. (SITA)

7:22 Lídri EÚ zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva

Lídri Európskej únie vo štvrtok zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva v EÚ, keď na summite vo francúzskom Versailles riešili dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Dvojdňovému neformálnemu summitu hláv štátov alebo vlád členských krajín EÚ, ktorý sa končí v piatok, dominovala vojna na Ukrajine a dodávky energií do EÚ. Slovensko na summite zastupuje premiér Eduard Heger.

AFP konštatovala, že hoci ruská invázia na Ukrajinu viedla k nárastu podpory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, lídri EÚ využili rozhovory na to, aby zopakovali, že rýchla cesta k členstvu nie je možná.

„Nič také ako rýchla cesta neexistuje,“ povedal holandský premiér Mark Rutte.

„Chcem sa zamerať na to, čo môžeme urobiť pre Volodymyra Zelenského dnes večer, zajtra, vstup Ukrajiny do EÚ je niečo dlhodobé, ak vôbec,“ dodal.

Lídri EÚ sa v piatok pokúsia pokročiť v tom, ako môže Európa získať nezávislosť vo veľmi citlivých sektoroch vrátane polovodičov, výroby potravín a predovšetkým obrany, dodala AFP. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

7:00 Ruské sily sa presúvajú neďaleko Kyjeva

Kolóna ruských vojenských vozidiel pri Kyjeve sa presúva do blízkych oblastí, čo môže signalizovať obnovený tlak na ukrajinskú metropolu, uviedla v piatok stanica BBC s odvolaním sa na satelitné snímky, ktoré zverejnila americká spoločnosť Maxar Technologies.

Podľa tejto spoločnosti sa časti konvoja, ktorý bol naposledy videný severozápadne od letiska Antonov, presunuli do pozícií v okolitých mestách.

Snímky tiež ukazujú, že ďalšie časti konvoja na severe zaujali delostrelecké pozície pri obci Lubianka.

Predstaviteľ americkej obrany vo štvrtok uviedol, že ruské sily sa za posledných 24 hodín posunuli o päť kilometrov bližšie ku Kyjevu. (TASR)

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine