Pandémia COVID-19 môže negatívne ovplyvniť aj tvoj mozog a nemusíš byť ani nakazený

Pandémia vírusu COVID-19 môže zanechať vážne stopy na našich mozgoch ešte dlho po tom, ako odznie. Existujú dva spôsoby, ako môže vírus ovplyvniť jeden z našich najdôležitejších orgánov. A to priamo v dôsledku ochorenia koronavírusom, alebo nepriamo kvôli stresu a úzkosti spojenými s pandémiou.

Závažnejšie poškodenie je priamo od koronavírusu. Pôvodne sa predpokladalo, že vírus je respiračné ochorenie, no čím dlhšie sa skúma jeho vplyv, tým viac sa objavujú nové zistenia dotýkajúce sa jednotlivých orgánov. Vedci a lekári po celom svete sa začali zaoberať dôsledkami vírusu na náš mozog.

Mozgová mŕtvica i demencia

Britská štúdia uverejnená v odbornom časopise The Lancet skúmala neurologické a neuropsychiatrické zmeny na 153 pacientoch s ochorením COVID-19 po celej Veľkej Británii. Pri 125 prípadoch sa preukázala vážna zdravotná komplikácia mozgu. Takmer polovica z nich (77) mala mozgovú príhodu v dôsledku krvnej zrazeniny. Ďalší mali zápal mozgu, opuch, psychózu, depresiu alebo príznaky podobné demencii. Boli zmätení, mali problém so sústredením a pamäťou.

„Sars a Mers, ktoré sú zapríčinené koronavírusmi, boli spojené s nejakými neurologickými ochoreniami, ale nikdy sme nič také nevideli,“ povedal Dr. Michael Zandi, neurológ pre BBC. „Najbližšie porovnanie je s pandémiou chrípky z roku 1918. Videli sme, že v nasledujúcich 10 – 20 rokoch sa objavilo veľa mozgových chorôb a problémov.“

Ďalšia štúdia zverejnená v odbornom periodiku Americkej lekárskej asociácie JAMA prichádza s tvrdením, že koronavírus sa do mozgu dostáva cez čuchovú cibuľu predného mozgu, ktorá má na starosti spracovanie vône. Jeden z príznakov ochorenia COVID-19 je práve strata čuchu, ktorá môže byť podľa vedcov zapríčinená prienikom vírusu do mozgu.

zdroj: Unsplash/Robina Weermeijer

Pandémia duševných chorôb

Nepriamo môže nový koronavírus ovplyvniť aj mozog ľudí, ktorí sa do kontaktu s ním nikdy nedostali. Počas pandémie sa objavila depresia a úzkosť prameniaca zo strachu a obáv zo šírenia koronavírusu, straty práce, neistoty alebo izolácie a samoty.

To všetko môže spôsobiť zmeny v mozgu. Dlhodobý stres je totiž spúšťačom zápalu v tele, ktorý môže zmenšiť hipokampus, a tým ovplyvniť emócie. Stres môže tiež vplývať na hladinu mozgového serotonínu a kortizolu, ktoré ovplyvňujú náladu.

„Ak rozumieš neurológii, ktorá sa za tým skrýva, budeš cítiť úľavu. Je to samooslobodzujúce. To ti umožní cítiť sa lepšie,“ povedala doktorka psychológie a neurológie Amy Arnsten z Yale pre Medicalxpress. „Medzi problémom s duševným zdravím a neurologickým problémom nie je rozdiel,“ dodala.

Vedci sa obávajú pandémie duševných ochorení a v novej štúdii uverejnenej v periodiku Nature sa zamýšľajú, ako efektívne bojovať proti nežiaducim zmenám v mozgu v dôsledku pandémie. Vedci odporúčajú cvičenie mozgu, meditáciu, kontakt s priateľmi a rodinou aspoň pomocou aplikácií a telefónov a dokonca aj virtuálne hry.