Paríž sa v dôsledku energetickej krízy zahalí do tmy. Dotkne sa to najznámejších pamiatok

Paríž skráti čas osvetlenia múzea Louvre a zámku Versailles. Týmto symbolickým gestom chce verejnosť upozorniť na energetickú krízu, ktorá je dôsledkom vojny na Ukrajine. V sobotu to oznámila francúzska ministerka kultúry Rima Abdul-Malaková. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Parížsky magistrát už v utorok oznámil, že o hodinu skráti vonkajšie osvetlenie viacerých pamiatok vrátane Eiffelovej veže. Ide o ďalšie zo série opatrení, ktorým sa Francúzsko snaží zmierniť výdavky za energie.

Energetická triezvosť

„Symboly sú veľmi dôležité na zvyšovanie povedomia verejnosti (o energetickej kríze),“ uviedla Abdul-Malaková. Dodala však, že symbolické opatrenia nebudú na zníženie spotreby elektriny stačiť.

Abdul-Malaková zároveň vyzvala francúzske kultúrne inštitúcie, aby zaviedli opatrenia zamerané na šetrenie energie. Ako príklad uviedla parížske múzeum Orsay, ktoré „znížilo svoje energetické výdavky o tretinu len tým, že vymenilo klasické žiarovky za LED osvetlenie“.

Podľa ministerky kultúry tiež prebiehajú rokovania s prevádzkovateľmi kín o výmene premietacích prístrojov za šetrnejšie laserové projektory.

Opatrenia na zníženie energetickej spotreby prijímajú jednotlivé samosprávy aj v iných častiach Francúzska. Jedno z najprísnejších schválili v meste Lille na severe krajiny, kde od začiatku septembra zhasli nočné osvetlenie verejných budov s výnimkou hlavného námestia a opery. Viacero miest obmedzilo aj vykurovanie v budovách.

Po výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o „energetickej triezvosti“ v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine sa zavedenie podobných opatrení očakáva v ďalších francúzskych mestách a obciach.

Snaha o nápravu

Európska komisia (EK) v stredu, v súlade s prejavom Ursuly von der Leyenovej o stave EÚ, navrhla mimoriadne zákroky na európskych trhoch s energiou práve v snahe riešiť dramatický nárast cien.

Konkrétne návrhy EK zahŕňajú výnimočné opatrenia na zníženie dopytu po elektrine, ktoré pomôžu znížiť náklady pre spotrebiteľov, ako aj opatrenia na redistribúciu nadbytočných príjmov energetických firiem konečným zákazníkom. To nadväzuje na už dohodnuté opatrenia o napĺňaní zásobníkov plynu a zníženia dopytu po plyne s cieľom pripraviť sa na nadchádzajúcu zimu.

zdroj: TASR/AP Photo/Jean-Francois Badias

Komisia zároveň zvýši svoje úsilie zlepšiť likviditu subjektov na trhu, znížiť ceny plynu a reformovať koncepciu trhu s elektrinou. Prvou odpoveďou na vysoké ceny je zníženie dopytu po plyne. To môže ovplyvniť ceny elektriny a dosiahnuť upokojenie trhu.

Najdrahšie hodiny spotreby elektriny, ovplyvnené výrobou elektriny spaľovaním plynu, chce EK riešiť zavedením povinnosti znížiť spotrebu elektriny aspoň o 5 % počas hodín s najvyššou cenou.

Členské štáty by mali určiť 10 % hodín s najvyššou očakávanou cenou a počas špičky znížiť dopyt. Zníženie dopytu v čase špičky by viedlo k zníženiu spotreby plynu o 1,2 miliardy kubických metrov počas zimy.

Komisia navrhuje, aby sa členské štáty zamerali na zníženie celkového dopytu po elektrine aspoň o 10 % do 31. marca 2023. Môžu si vybrať primerané opatrenia, medzi ktoré patrí aj finančná kompenzácia.

Exekutíva EÚ navrhuje aj dočasný príjmový strop pre inframarginálnych výrobcov elektrickej energie – pre technológie s nižšími nákladmi, ako sú obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia a hnedé uhlie, ktoré vyrábajú elektrinu lacnejšie, ako je cenová úroveň stanovená drahšími „marginálnymi“ výrobcami a ktorí dosahujú nečakané zisky.

Komisia navrhuje stanoviť príjmový strop pre inframarginálnych výrobcov na úrovni 180 eur za MWh. Príjmy presahujúce strop môžu vlády členských štátov použiť na pomoc pre spotrebiteľov.

Intervencia

Členské štáty, ktoré obchodujú s elektrinou, boli vyzvané, aby v duchu solidarity uzatvorili dvojstranné dohody o rozdelení časti inframarginálnych príjmov vybraných vyrábajúcim štátom v prospech koncových odberateľov v členskom štáte s nízkou výrobou elektrickej energie. Takéto dohody sa uzavrú do 1. decembra 2022, ak čistý dovoz elektrickej energie členského štátu zo susednej krajiny dosahuje aspoň 100 %.

Komisia takisto navrhuje dočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Časovo obmedzeným príspevkom by sa zachovali investičné stimuly pre zelenú transformáciu.

Členské štáty by ho vyberali zo ziskov za rok 2022, ktoré presahujú 20 % zvýšenie priemerného zisku za predchádzajúce tri roky. Príjmy by vyberali členské štáty a presmerovali by ich na spotrebiteľov energie, najmä na zraniteľné domácnosti, ťažko zasiahnuté podniky a energeticky náročné priemyselné odvetvia.

Členské štáty môžu financovať aj cezhraničné projekty v súlade s cieľmi plánu REPowerEU, alebo použiť časť príjmov na spoločné financovanie opatrení na ochranu zamestnanosti, alebo podporu investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

V rámci ďalšej intervencie do pravidiel trhu s elektrinou EK navrhuje rozšíriť súbor nástrojov pre ceny energie, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii. Návrhy by prvýkrát umožnili regulované ceny elektrickej energie pod úrovňou nákladov a rozšírili regulované ceny aj na malé a stredné podniky.

Okrem uvedených návrhov EK prehĺbi diskusiu s členskými štátmi o najlepších spôsoboch zníženia cien plynu, pričom bude analyzovať rôzne návrhy cenových stropov a posilní úlohu energetickej platformy EÚ pri uľahčovaní dohôd o nižších cenách s dodávateľmi formou dobrovoľného spoločného nákupu.

Komisia bude aj naďalej pracovať na nástrojoch na zlepšenie likvidity na trhu s energiami a preskúma dočasný krízový rámec štátnej pomoci, aby ten aj naďalej umožňoval členským štátom poskytovať potrebnú a primeranú podporu hospodárstvu a zároveň zaručoval rovnaké podmienky.