Päť miliárd mŕtvych a hladomor. Štúdia prezrádza, čo by nastalo v prípade jadrovej vojny

Podľa novej štúdie by v prípade totálnej jadrovej vojny medzi USA a Ruskom zomrelo od hladu viac ako päť miliárd ľudí.

Klimatológovia z Rutgersovej univerzity (USA) v recenzovanej štúdii uverejnenej v súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine zistili, že dôsledky takéhoto konfliktu by boli katastrofálne pre produkciu potravín.

„Tieto údaje nám hovoria jedno: musíme zabrániť tomu, aby k jadrovej vojne vôbec došlo,“ uviedol jeden z autorov danej štúdie, profesor Alan Roebuck.

Reálna hrozba

Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa toto varovanie prichádza v čase, keď „ľudstvo delí od jadrového vyhladenia už len jedno nedorozumenie, jeden nesprávny odhad„.

V predmetnej novej štúdii uverejnenej vo vedeckom časopise Nature Food sa vypočítalo, koľko sadzí blokujúcich slnko by sa dostalo do atmosféry dôsledkom ohňovej búrky spôsobenej výbuchom jadrových zbraní.

Odborníci uvažovali o šiestich scenároch zahŕňajúcich jadrové arzenály rôznych veľkostí, z ktorých päť vychádzalo z menších konfliktov medzi Indiou a Pakistanom a jeden z vojny medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

Aj ten najmenší scenár spôsobil hladomor, pričom celosvetová priemerná kalorická produkcia sa do piatich rokov od konfliktu znížila o sedem percent.

V prípade najväčšieho scenára – pri totálnom jadrovom konflikte – sa celosvetová priemerná produkcia kalórií znížila približne o 90 percent v období troch až štyroch rokov po skončení bojov, tvrdia vedci.

Obrovský pokles úrody by spôsobil, že do dvoch rokov by miliardy ľudí – 75 percent svetovej populácie – zomreli od hladu, informovala v pondelok spravodajská stanica Sky News. Štúdia využíva „najmodernejšie modely klímy, plodín a rybolovu“ na „výpočet toho, ako by sa mohla zmeniť dostupnosť potravín vo svete v prípade rôznych scenárov jadrovej vojny“, uvádza výskumný tím.

Jadrová katastrofa na dosah

Jedna atómová hrozba je však bližšie než totálna jadrová vojna. Obsadená jadrová elektráreň v Enerhodare je ako časovaná bomba.

Jadrová katastrofa v Ruskom okupovanej Záporožskej atómovej elektrárni na juhu Ukrajiny by ohrozila celú Európu. V noci na utorok to v rámci svojho pravidelného videopríhovoru vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

zdroj: Reprofoto: Twitter/RIANovosti

„Akýkoľvek incident súvisiaci s radiáciou v Záporožskej atómovej elektrárni môže zasiahnuť krajiny Európskej únie, Turecko, Gruzínsko a aj vzdialenejšie štáty. Závisí to len od rýchlosti a smeru vetra,“ uviedol Zelenskyj. Dodal, že ak Rusko spôsobí jadrovú katastrofu, jej následky pocítia aj tí, „ktorí až doteraz mlčali“.

Ukrajinský prezident vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby nepodľahlo „jadrovému vydieraniu“, a zároveň požiadal o prijatie nových prísnejších sankcií proti Rusku.

„Všetky ruské jednotky sa musia zo Záporožskej elektrárne a priľahlých oblastí okamžite stiahnuť,“ dodal Zelenskyj.

Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je najväčšia svojho druhu v Európe, obsadili počas invázie ruské jednotky. Zariadenie sa počas uplynulých dní stalo terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňujú Kyjev s Moskvou. Generálny tajomník OSN António Guterres v súvislosti so situáciou varoval pred jadrovou katastrofou a vyzval na demilitarizáciu danej oblasti.

Experti z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) by mali zariadenie preskúmať, avšak OSN, Rusko a Ukrajina sa doposiaľ na plánovaní ich návštevy nedohodli. Moskva však v pondelok uviedla, že urobí všetko, čo bude potrebné, aby umožnila špecialistom z MAAE do elektrárne prísť.

Rozšírenie obchodu so zbraňami

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok prisľúbil rozšírenie vojenskej spolupráce so spojencami Kremľa, pričom poznamenal, že Moskva je pripravená ponúknuť im svoje najmodernejšie zbrane.

Putin na otvorení každoročného zbrojného veľtrhu neďaleko Moskvy vyzdvihol počínanie ruskej armády na Ukrajine a poďakoval spojencom Ruska za ich podporu.

zdroj: TASR/AP, Mikhail Klimentyev

„Veľmi si vážime, že máme veľa spojencov, partnerov a ľudí, ktorí zdieľajú naše myslenie, a to na rôznych kontinentoch,“ povedal.

Šéf Kremľa nemenoval žiadnu konkrétnu krajinu, ale poznamenal, že „Rusko si úprimne cení svoje historicky silné, priateľské a dôveryhodné vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky“.

„Sme pripravení ponúknuť našim spojencom a partnerom najpokročilejšie typy zbraní – od strelných zbraní, brnení a delostrelectva až po bojové lietadlá a drony,“ povedal ruský vodca.