Patrik Lenghart: Keď minister nerozumie slovám „inflácia“ a „pomoc“
Autor je vysokoškolský pedagóg, publicista, spoluzakladateľ Dobre. a člen Progresívneho Slovenska.
V čase, keď minister Matovič prináša návrh, ktorý ironicky nazýva „proti-inflačným opatrením“, je naozaj na mieste sa pýtať, či majú predstavitelia tejto vlády vôbec základné vedomosti o ekonomických mechanizmoch, a teda, či vôbec vedia, čo to tá inflácia vlastne je.
Inflácia vzniká tým, že sa do obehu dostáva veľa peňazí s nízkou hodnotou – napríklad tak, že sa tie peniaze rozdávajú len tak medzi ľudí.
Jedným z najznámejších prípadov inflácie vo svete je Venezuela. Od roku 1983 tam rýchlosť inflácie rástla takým tempom, že v roku 2018 prekonala hranicu milión percent. Momentálne za jeden peceň chleba vo Venezuele človek zaplatí niekoľko miliónov venezuelských bolívarov, aj keď v hodnote našich peňazí sú to asi 2 eurá.
Inflácia v krajine je taká vysoká, že väčšina ľudí v prepočte zarába menej ako 40 eur mesačne, hoci sa tam všetci môžu nazývať multimilionármi.
Inflácia je jav, ktorý vzniká tým, že ľudia majú peniaze, za ktoré si však nemajú možnosť nič kúpiť – veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že keď všetci každý mesiac dostanú zadarmo od štátu 400 eur a štát zároveň nemá pripravené ostatné ekonomické podmienky pre takéto finančné injekcie, takmer nikto už nebude ochotný pracovať osem hodín denne v pekárni za 5 eur na hodinu.
A tak vznikne nedostatok pekárov, ohromným spôsobom narastie cena chleba a inflácia zasa vysoko poskočí – to znamená, že nafúknu ceny všetkých tovarov (inflácia je slovo, ktoré znamená „nafukovanie“). Reálny dôsledok neodbornej „finančnej pomoci“ zo strany vlády je teda z dlhodobého hľadiska len vytváraním ohromnej chudoby.
Minister Igor Matovič si teraz skvelo naplánoval, že dopady inflácie zníži tým, že ľuďom rozdá peniaze – to je, ako keby chcel náš vysoký národný alkoholizmus znižovať tým, že začne ľuďom rozdávať fľaše vodky.
Problém s obrovskými nápadmi Igora Matoviča nie je v tom, že by ich nemyslel dobre, práve naopak.
On je už zo zvyku presvedčený, že sa od neho očakávajú obrovské megalomanské gestá, pretože sa zrejme cíti ako vyvolený spasiteľ tohto národa, na ktorého úžasné riešenia všetci s bázňou čakáme (pripomíname plošné testovanie, ktorého reálna účinnosť ani cena doteraz nie sú známe, pripomíname dovezenie vakcíny Sputnik, ktorou sa takmer nikto nedal zaočkovať a ku ktorej do dnešného dňa nedorazila nevyhnutná dokumentácia prislúchajúca všetkým schváleným liekom, pripomíname očkovaciu lotériu, ktorej zmysel doteraz nikto neodhalil).
Minister Igor Matovič to však určite myslí dobre – minimálne v jeho hlave to znie úžasne a veľkolepo.
V čase zdražovania a inflácie na Slovensku je dôležité poukázať na fakt, že nie všetci na Slovensku potrebujú pomoc.
Aj keď je našim národným športom pýtať sa „A kto pomôže nám?!“, skutočnosť je taká, že nie všetci na Slovensku potrebujú pomoc. Je úplne prirodzené, že zdražovanie pocítime všetci, ale kým niektoré rodiny pre zdražovanie budú musieť odložiť rekonštrukciu domu alebo dovolenku pri mori, niektoré iné rodiny budú musieť na konci mesiaca prerátať, či zaplatia za jedlo, alebo za elektrinu.
V ekonomickom záujme Slovenskej republiky naozaj nie je starať sa o tých, ktorí prídu o dovolenku, rovnako ako o tých, ktorí prídu o každodenný chlieb. Nie je to preto, že by štátu na strednej triede nemalo záležať, ale práve preto, že aj z pohľadu štátu existujú základné životné priority.
Ekonomická kríza je rovnaká ako všetky ostatné krízy. Keď havaruje autobus, tiež sa prioritne musíme zaoberať tými, ktorí majú život ohrozujúce zranenia, a tí, ktorí majú zlomené zápästie, musia počkať. Prioritná starostlivosť o urgentné prípady je ten správny postup vo všetkých krízach.
Problémom zostáva fakt, že náš minister financií nerozumie ani tomu, čo je to inflácia, ani tomu, ako sa proti nej bojuje, a dokonca nerozumie ani tomu, ako sa správne pomáha. On totiž nie je človekom, ktorý by o čomkoľvek niečo vedel, on si o všetkom len niečo myslí – a o sebe si myslí, že má pravdu.
Na záver treba podotknúť, že Slovenská republika ročne ráta s rozpočtom medzi štyridsiatimi a päťdesiatimi miliardami eur. Tento nápad Igora Matoviča nás bude ročne stáť približne jeden a pol miliardy, z dlhodobého hľadiska zrejme ešte viac, a ak by sa raz tento úžasný a spektakulárny nápad Igora Matoviča zaviedol, pravdepodobne by tu s nami zostal už natrvalo.
Slovenská republika sa v tomto podobá na slobodnú mamičku, ktorá žije zo 450 € mesačne. Z toho sa musí postarať o rodinu, dostať sa do práce, nakŕmiť, ošatiť, vzdelávať a liečiť svoje deti.
No a teraz si predstavme, že by v tejto situácii k tejto mladej žene prišiel Igor Matovič a povedal by jej, že si má za 12 € mesačne natrvalo objednať predplatné na Netflix. …a vôbec nevadí, že Netflix nie je priorita, že jej z dlhodobého hľadiska zrejme nepomôže v jej problémoch.
Pretože Netflix je aspoň zábava. A znie ako skutočne štýlový nápad.
A to sú hneď dve veci, ktoré si Igor Matovič váži najviac zo všetkého:
1) Svoje vlastné nápady
2) A keď je na Slovensku vďaka nemu zábava
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.