Pekelný víkend: Obľúbená destinácia Slovákov zažíva extrémne horúčavy, teploty neklesnú pod 40 °C

Grécko čelí najhorúcejšiemu júlovému víkendu za uplynulých 50 rokov, upozornili tamojší meteorológovia. Varovanie prichádza v čase, keď v krajine zúria desiatky lesných požiarov, informuje TASR na základe sobotňajšej správy denníka The Guardian.

V súvislosti s horúčavami plánujú počas najteplejších častí dňa uzavrieť aj turistami navštevované pamiatky vrátane Akropoly. Teploty v krajine totiž neklesajú pod 40 stupňov.

Nekonečne silná vlna horúčav

Ministerstvá gréckej vlády vyzvali tamojších obyvateľov, aby podľa možnosti pracovali z domu a nepohybovali sa vonku, keď to nie je nevyhnutné.

„Hrozí, že tento víkend bude najhorúcejším zaznamenaným júlovým víkendom za uplynulých 50 rokov,“ upozornil meteorológ gréckej verejnoprávnej stanice ERT Panagiotis Giannopulos.

„V Aténach budú teploty nad 40 stupňov Celzia pretrvávať šesť až sedem dní, až do konca júla,“ dodal. V nedeľu sa pritom v gréckej metropole očakáva až 44 stupňov, kým v centrálnom regióne Thessalia môže teplota vystúpiť až na 45 stupňov Celzia.

Silné horúčavy budú atakovať rekordných 48,8 °C. Na európsku krajinu útočí Cháron

O „nekonečne silnej vlne horúčav“ hovoril aj meteorológ súkromnej stanice Mega Janis Kallianos. „Podľa najnovších predpovedí môžu horúčavy trvať až do budúceho štvrtka alebo piatka,“ varoval a dodal, že požiare môže vyvolať aj silný severný vietor.

Sucho na Slovensku

Opakujúce sa vlny horúčav zhoršujú aj situáciu na Slovensku. Suchom sú aktuálne zasiahnuté približne dve tretiny územia krajiny. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v klimatologickom zhodnotení 28. týždňa.

Približuje, že počas piatich týždňov od 12. 6. do 16. 7. dosiahli najmenšie úhrny zrážok iba okolo desiatich milimetrov, predovšetkým na juhozápade SR, v regiónoch Záhoria, Malých Karpát a čiastočne aj Podunajskej nížiny.

zdroj: AP Photo/Damian Dovarganes

„Veľmi málo zrážok v tomto období sme zaregistrovali aj v niektorých dolných častiach Horehronia, medzi zrážkovo chudobné regióny Slovenska treba v analyzovanom období zaradiť aj Nitru,“ hodnotia meteorológovia. V Kuchyni na letisku zaznamenali iba 14 percent dlhodobého priemerného úhrnu zrážok v sledovanom období, v Nitre predstavovali zrážky necelú tretinu dlhodobého priemerného úhrnu.

„Všeobecne sa dá konštatovať, že relatívny nedostatok zrážok v tomto období prevládal aj v severozápadnej a severnej časti Slovenska, aj keď zaznamenané tamojšie úhrny zrážok vyjadrené v absolútnych hodnotách boli vyššie,“ uvádzajú meteorológovia na sociálnej sieti. Poukazujú pritom, že v Oravskej Lesnej spadla v sledovanom období necelá polovica dlhodobého priemerného zrážkového úhrnu.

Deficit pôdnej vlahy sa týka takmer celého územia SR. „Pôda je mierne a extrémne vyschnutá na väčšine západného Slovenska a na severe stredného Slovenska. Extrémne sucho je na Orave, Považí a v Žiarskej kotline,“ dodáva SHMÚ.

Dosahy klimatickej krízy

Slovenská republika sa musí podľa mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) pripraviť na dosahy klimatickej krízy. Pomôcť má zvýšenie rozlohy zelene, efektívnejší vodný manažment či lepšia cirkulácia vzduchu.

Letoviská Európy sa menia na mestá duchov. Dovolenkári omdlievajú od tepla

„Extrémne horúčavy spôsobujú v Európe desiatky tisíc predčasných úmrtí ročne. Klimatickú krízu stále vieme zmierniť, musíme sa však pripraviť na jej dosahy,“ povedala členka predsedníctva PS Tamara Stohlová s tým, že asi milión ľudí na Slovensku žije v oblastiach, ktoré sú najkritickejšie práve z hľadiska ohrozenia horúčavami.

„Jedným z cieľov PS je do konca volebného obdobia v roku 2027 v mestách a v obciach vysadiť najmenej 100 000 drevín, z toho najmenej 50 000 stromov,“ dodal člen predsedníctva hnutia a podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja pre životné prostredie Michal Sabo.

Hovorí taktiež o potrebe pomoci obciam a mestám špecifikovať podmienky ich územného rozvoja, aby vedeli chrániť ľudí a majetky pred predpokladanými negatívnymi dôsledkami zmeny klímy.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko