Peklo so soľnými poľami a kyslými bazénmi: Toto je najhorúcejšie mesto sveta

Neustále klimatické zmeny ovplyvňujú zvyšovanie globálnej teploty. Vysoké emisie oxidu uhličitého, ktoré sú z veľkej časti spôsobené ľudskou činnosťou, zvyšujú hladinu oxidu uhličitého v atmosfére. Dôsledkom toho je podľa podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) znižovanie arktického morského ľadu. Tieto zmeny, okrem iného, ovplyvnili globálnu klímu a teplotu planéty.

Nekonečné suchá

Podľa tvrdení Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa priemerná teplota zemského povrchu od konca 19. storočia zvýšila o 1,62 stupňa Fahrenheita (0,9 stupňa Celzia). So stúpajúcou tendenciou hrozí, že sa zemská teplota počas 21. storočia pravdepodobne zvýši o 1,5 °C. Tento nárast sa všeobecne pripisuje činnosti človeka vrátane spaľovania fosílnych palív a klčovania lesov.

Zvyšovanie teploty môžeš dlhodobo pozorovať na extrémnych výkyvoch počasia, ako sú suchá a záplavy. Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS) k 22. júlu tohto roku oznámil, že v celej EÚ už podľahlo lesným požiarom viac ako 182 569 hektárov, čo je viac ako 40 % nad priemerom zaznamenaným v období rokov 2003 až 2022 (128 225 hektárov).

zdroj: Pixabay/jkburton

Mesto duchov

Miest na svete s extrémnymi horúčavami naozaj nie je málo. V rebríčku The National nájdeš mestá ako Mitribah v Kuvajte, pakistanský Turbat, Aziziyah v Líbyi, Kebili v Tunisku či etiópsky Dallol. Práve tzv. „Mesto duchov“, ktoré sa nachádza na severovýchode Etiópie, sa považuje za jedno z najhorúcejších už niekoľko rokov. Povrch je plný sopečných soľných polí a kyslých bazénov.

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) drží Dallol oficiálny rekord v historicky najvyššej priemernej teplote na svete – 94,86 °F (34,8 °C).

Horúce dni v tejto oblasti zvyčajne spôsobuje haboob (prachové búrky), ktoré do regiónu prinášajú horúce vetry z neďalekej púšte Danakil. V niektorých dňoch môžu teploty vystúpiť až na neuveriteľných 55 °C. Tieto teploty neznižuje ani vlhkosť vzduchu, ktorá sa často pohybuje okolo 85 %.

zdroj: Unsplash/Daniele Levis Pelusi

Extrémny povrch

Väčšinu roka je celá krajina pokrytá hrubou bielou vrstvou soli a síry. Ako tvrdí Tripsavvy, okolie „Mesta duchov“ je neobývané. V minulosti sa v Dallole a jeho okolí uskutočnilo niekoľko komerčných operácií. Tie sa sústreďovali hlavne okolo ťažby soli.

Kyslé bazény, z ktorých sa uvoľňujú sírne výpary, komplikujú podmienky na život aj pre mikroorganizmy. Na povrchu Existujú dve vysoko aktívne sopky. Podľa slov BBC Future, jedna z nich, Erta Ale, je jednou z mála sopiek, ktoré majú na svojom vrchole aktívne bublajúce lávové jazero. 

Oblasť Dallol je bohatá na zdroje. Produkcia soli, ťažba medi a projekty geotermálnej energie tvoria hlavné zdroje príjmov miestnych obyvateľov v tomto horúcom kúte sveta.

zdroj: Pixabay/Afrikit

Napriek drsným prírodným podmienkam „Mesto duchov“ priťahuje neohrozených cestovateľov, ktorí túžia spoznať jeho krásy. Obľúbená destinácia je sú návšteva miestnych soľných plôch.

Death Valley

Je viacero miest na zemi, ktoré mestu Dallol v extrémnych teplotných podmienkach konkurujú. Prvenstvo však drží Údolie smrti v Kalifornii, USA, ktoré sa pokladá za najhorúcejšie miesto na Zemi.

Fascinujúce púštne údolie sa nachádza v severnej púšti Mojave a hraničí s púšťou Great Basin. Ako tvrdí Travel Nevada, Údolie smrti je útočiskom pre 400 živočíšnych druhov, ktorých kľúčom k existencii je ich schopnosť prispôsobiť sa drsnej klíme.

zdroj: Pexels/Abby Kihano

Piesočnatý povrch je obklopený vysokými vrchmi. Podľa Guinnessovej knihy rekordov drží údolie smrti rekord za najvyššie nameranú teplotu na zemi. Stalo sa tak v roku 1913, pričom teplota stúpla až na 56,7 °C.