Pentagón reaguje na vyhrážky Ruska jadrovými zbraňami. Washington priblížil riziko ich použitia

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena nedávno udelila prelomový súhlas s použitím amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku.

Kremeľ a jeho propaganda okamžite zareagovali typickým spôsobom – vyhrážkami treťou svetovou vojnou a použitím jadrových zbraní. Ruský prezident Vladimir Putin dokonca schválil už dlhšie avizované zmeny ruskej jadrovej doktríny. Nová verzia umožňuje použitie jadrových zbraní aj voči krajine, ktorá by na Rusko útočila konvenčnou muníciou, no podporuje ju jadrová veľmoc. V tom prípade môže Kremeľ považovať útok za spoločný.

Práve Ukrajina spadá do tejto definície, pretože ide o krajinu, ktorá v rámci obrany likviduje ciele v Rusku a je pritom podporovaná Spojenými štátmi.

Washington napriek vyostreným slovám Kremľa nepozoruje nič, čo by nasvedčovalo, že svoje vyhrážky mieni naplniť. Naopak, aktualizáciu jadrovej doktríny očakávali, povedala novinárom v Pentagóne hovorkyňa ministerstva obrany Sabrina Singhová.

„Nie sme prekvapení, že Rusko aktualizovalo svoju jadrovú doktrínu. Je to niečo, čo počas posledných niekoľkých týždňov signalizovali, že plánujú urobiť. Je to rovnaká nezodpovedná rétorika, ktorú sme už videli a ktorú sme úprimne videli posledné dva roky,“ konštatovala hovorkyňa.

„Tretia svetová,“ vyhrážajú sa Rusi. Ukrajinci majú v rukách mocnú zbraň, Biden vyfúkol Trumpovi triumf

Washington pozorne sleduje ruské jadrové kapacity a bude monitorovať situáciu aj v budúcnosti.

„Nemáme žiadne náznaky, že sa Rusko pripravuje na použitie jadrovej zbrane na Ukrajine. A nevidíme žiadne zmeny, ktoré by bolo potrebné urobiť aj v našom vlastnom jadrovom postoji,“ uviedla Singhová.

Rusi nemajú účinnú obranu voči ATACMS

Na otázky novinárov týkajúcej sa zmeny postoja Bieleho domu k zbraniam s dlhým doletom odmietala priamo odpovedať. Napriek tomu, že o povolení Bidenova administratíva prevažne mlčí, Ukrajinci už zrejme taktické balistické rakety ATACMS použili na útok v Brianskej oblasti, kde mali zasiahnuť ruský sklad. Útok potvrdili ruskí aj ukrajinskí predstavitelia.

Singhová naznačila, že povolenie Bidenovej administratívy súvisí s nasadením vojakov Severnej Kórey do bojov v Kurskej oblasti. Na ruskej strane má bojovať 11-tisíc občanov KĽDR.

„Táto administratíva povedala Rusku, že ak tento konflikt eskalujú nasadením jednotiek KĽDR, pomôžeme Ukrajine reagovať,“ uviedla hovorkyňa. Novinárom pripomenula, že práve Rusko neustále eskaluje tento konflikt a že nevyprovokovane zaútočilo na Ukrajinu.

Taktické balistické rakety ATACMS sú v rukách Ukrajincov mocná zbraň, ktorá im umožňuje útočiť na ciele vzdialené až 300 kilometrov. Predpokladá sa, že Ukrajinci ich využijú na útoky na vojenské letiská, muničné sklady, výcvikové centrá či kritickú infraštruktúru.

ATACMS sú navyše veľmi ťažko zničiteľné. Rusi nemajú voči balistickým raketám účinnú ochranu. Najnovší systém protivzdušnej obrany S-400 dosahuje úspešnosť len 33 %. Rakety sa navyše nedajú zastaviť ani elektronickým rušením.

Munícia by mohla výrazne zmeniť priebeh vojny a pomôcť ukrajinským silám. Na to, aby boli účinné, však Ukrajina potrebuje značný počet ATACMS. Vojenskí analytici hovoria o stovkách kusov, nie desiatkach. Ak Ukrajinci dostanú 20 – 30 kusov, veľká zmena to nebude.

Použili aj Storm Shadow 

Premiéru voči cieľom v Rusku zažili aj strely s plochou dráhou letu Storm Shadow, známe aj ako SCALP. Britsko-francúzska munícia mala byť použitá na ciele v Kurskej oblasti.

O útoku najskôr informovali ruskí vojenskí blogeri, ktorí na sociálnych sieťach zverejnili videá, neskôr aj údajné fragmenty rakety. Potom použitie tejto munície potvrdil pre agentúru Bloomberg aj nemenovaný západný predstaviteľ.

Londýn už dávnejšie naznačil, že je otvorený možnosti, aby Ukrajina použila ich muníciu na ciele v Rusku. Britská vláda však vyvíjala tlak na Joea Bidena, aby aj on udelil povolenie na údery s ATACMS. Keď toto povolenie prišlo, Londýn i Paríž podľa francúzskych médií povolili použitie svojej munície.