Perfekcionizmus paralyzuje: Mladý človek má dojem, že nikdy nedokáže byť „dosť dobrý“, tvrdí psychológ

17. decembra 2024 o 15:58

Perfekcionizmus paralyzuje, ako z toho von
Účinné kroky z dusivého objatia perfekcionizmu
Psychológ radí, kde začať, a vysvetľuje, prečo sa to deje

Ilustračná fotografia jeffery-erhunse-ioana-ye/Unsplash

Perfekcionizmus paralyzuje, ako z toho von
Účinné kroky z dusivého objatia perfekcionizmu
Psychológ radí, kde začať, a vysvetľuje, prečo sa to deje

V čase, keď sociálne siete a médiá vytvárajú nerealistické štandardy úspechu, čelí mnoho ľudí bezprecedentnému tlaku na dokonalosť. Majú pocit, že nech robia čokoľvek, nikdy to nie je dosť dobré. Je ti to povedomé? Sleduješ životy rovesníkov a zdá sa ti, že všetci sú úspešnejší, šťastnejší a lepší než ty? Nie si v tom sám.

Práve naopak, celá naša generácia čelí bezprecedentnému tlaku na dokonalosť, ktorý si mnohí ani neuvedomujú. O tom, ako sa vyrovnať s vysokými očakávaniami, nájsť svoju cestu a zachovať si pritom duševné zdravie, sme sa porozprávali s odborníkom Mgr. Jakubom Mihaľom, PhD.

Klinický psychológ s bohatou praxou vo výskume a terapii

Mgr. Jakub Mihaľo, PhD. je klinický psychológ s bohatými akademickými i praktickými skúsenosťami v oblasti duševného zdravia. Jeho profesionálna dráha sa vyznačuje kombináciou výskumnej činnosti, pedagogického pôsobenia a praktickej psychologickej starostlivosti o pacientov.

Ako registrovaný člen Slovenskej komory psychológov v súčasnosti pôsobí v súkromnej klinicko-psychologickej praxi v Bratislave. Jeho vzdelanie zahŕňa štúdium na prestížnych inštitúciách – Univerzite Komenského v Bratislave a Varšavskej univerzite.

Svoju odbornosť si kontinuálne rozširuje prostredníctvom špecializovaného vzdelávania, vrátane komplexného výcviku v kognitívno-behaviorálnej terapii (KBT) a prebiehajúcej atestácie z klinickej psychológie.

Okrem praktickej činnosti sa Jakub významne podieľa aj na rozvoji psychologického poznania prostredníctvom publikovania výskumov v medzinárodných vedeckých časopisoch.

Jeho praktické skúsenosti zahŕňajú pôsobenie v Domove sociálnych služieb s psychiatrickými pacientmi, čo významne prispelo k jeho súčasnému odbornému zameraniu v klinickej psychológii.

Prečo podliehaš nerealistickým očakávaniam?
Ako rozoznáš ich zdravú mieru?
Čo robiť, keď sa v živote „strácaš“?
Ako presadiť vlastné vízie budúcnosti?

Prečo majú dnešní mladí ľudia tendenciu stanovovať si nerealisticky vysoké ciele? Aké to môže mať dlhodobé následky na ich psychické zdravie?

V súčasnosti sa mladí ľudia často pohybujú vo svete, kde sú úspech, výkon a dokonalosť intenzívne prezentované na sociálnych sieťach, v médiách či v popkultúre. Neustály prílev ideálizovaných príbehov úspešných jednotlivcov, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky v rekordne krátkom čase, vytvára dojem, že vysoké ciele sú nielen žiaduce, ale aj bežné.

Navyše, tlak na výkon prichádza nielen zvonka – od rodiny, učiteľov či spoločnosti ako takej –, ale mladí ľudia si ho často internalizujú. Začnú veriť, že ich hodnota závisí od toho, čo dosiahnu, a preto si stanovujú ciele, ktoré presahujú ich reálne možnosti či zdroje.

Kombinácia nerealistických očakávaní a perfektcionizmu môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na psychické zdravie. Po prvé, ak sú ciele príliš vysoké, pravdepodobnosť, že sa ich nepodarí splniť, je vysoká. To vedie k pocitom zlyhania, frustrácii a zníženej sebaúcte.

Neustály kolotoč nedosiahnutých cieľov môže vyústiť do úzkostí a depresívnych stavov, lebo mladý človek má dojem, že nikdy nedokáže byť „dosť dobrý“. Taktiež sa môže rozvinúť chronický stres, vyhorenie a strata motivácie – namiesto radosti z cesty a učenia sa sú mladí ľudia zaťažení neustálym tlakom a strachom z neúspechu.

Navyše, nerealistické ciele často bránia mladým ľuďom reálne hodnotiť svoje schopnosti, posilňovať vnútornú spokojnosť a pocit osobného naplnenia.

Namiesto toho, aby sa učili zvládať prekážky a tešiť sa z menších úspechov, uviaznu v pocite nedostatočnosti, porovnávaní sa s nerealistickými normami a raste sebakritiky. Dlhodobo to môže poškodiť ich emocionálnu stabilitu, sebaistotu a schopnosť adaptovať sa na životné zmeny.