Nová štúdia: Len dve ingrediencie, ktoré máš v poličke, ti zaručia skvelé zdravie, odhalili vedci
- Už dlho sa vedci snažia zistiť, aké vlastnosti majú zdravé črevné spoločenstvá
- Ak budeš najbližšie uvažovať nad diétou, mysli na svoje črevá a zaraď do nej korenie
- Už dlho sa vedci snažia zistiť, aké vlastnosti majú zdravé črevné spoločenstvá
- Ak budeš najbližšie uvažovať nad diétou, mysli na svoje črevá a zaraď do nej korenie
Až dve nové samostatné štúdie ukázali, že dostať sa k perfektnému zdraviu nemusí byť až takou náročnou cestou. Vedci z Penn State University totiž zistili, že nový impulz našim črevám môžu dať iba dve veci, ktoré máš doma aj ty.
Ako informuje portál Science Alert, ide o hrsť arašidov a niekoľko štipiek bylín. Je známe, že ľudský žalúdok a črevá sú domovom mnohých jednotlivých mikroorganizmov, ktoré zahŕňajú stovky až tisíce druhov baktérií, vírusov a húb. Ide o črevné mikrobiómy a ich význam je pre naše zdravie taký veľký, že ich vedci vnímajú ako podporný orgán.
Ovplyvniť zloženie ľudského čreva dokáže niekoľko faktor, čo dokazuje, že črevná komunita je v prípade každého z nás jedinečná. Obrovský vplyv na túto komunitu majú rôzne diéty, cvičenia a lieky. Ide však len o niekoľko z týchto faktorov.
V prípade, že črevný mikrobióm nie je kŕmený a vhodne vyživovaný, môžu sa začať množiť škodlivé mikróby. V dôsledku toho však trpia problémami aj symbiotické mikróby, ktoré majú väčšie komplikácie s úlohami, ako je napríklad rozklad našej potravy a riešenie imunitného systému.
Už pomerne dlho sa vedci snažia zistiť, aké vlastnosti majú zdravé črevné spoločenstvá. Ako výskumy pokračujú a napredujú, odborníci začínajú mať jasnejšiu predstavu.
Tajomstvo spočíva v maličkosti
Ako uvádza nutričná vedkyňa Penny M. Kris-Etherton, výskum ukázal, že ľudia, ktorí majú veľa rôznych mikróbov, disponujú lepší zdravím ako tí, ktorí nemajú veľkú bakteriálnu diverzitu.
Hoci bežne uvažujeme nad diétami z hľadiska ich základov, ako býva zelenina a mäso, značné množstvo variácií v našich kultúrnych a osobných preferenciách spočíva v spôsobe dochucovania jedál.
Kris-Etherton a jej kolegovia z Penn State sú medzi prvými, ktorí skúmajú vplyv bylín a korenín na zloženie ľudského čreva.
Do štúdie sa zapojilo 54 dospelých účastníkov. Išlo o ľudí s rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Štúdia trvala štyri týždne a prebiehala formou randomizovaného experimentu s kontrolovaným kŕmením.
Počas výskumu sa všetci držali rovnakého menu. To odborníci navrhli tak, aby odrážalo priemernú americkú stravu. Niektorí účastníci si do jedla pridávali 0,5 gramu korenia, ďalší si pridávali 3,3 gramu korenia a tretia skupina až 6,6 gramov korenia.
Zmes korenia obsahovala škoricu, zázvor, rascu, kurkumu, rozmarín, oregano, bazalku a tymian. Kontrolná skupina bola medzitým požiadaná, aby si na jedlo nedala žiadne z týchto korenín.
Vzorky výkalov odobraté pred a po experimente odhalili, že strava s väčším množstvom korenia má tendenciu vykazovať väčšiu diverzitu baktérií. Podľa Kris-Etherton ide o skutočne jednoduchú vec, ktorú môže ovplyvniť každý z nás.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.