Peter Badík: Len praktická skúsenosť s elektromobilom ľuďom otvorí oči a zistia, že uverili nepravdivým mýtom
- Peter Badík je spoluzakladateľom firiem GreenWay a Voltia
- Pôsobí ako výkonný riaditeľ zodpovedný za stratégiu, plánovanie a rozvoj
- Od roku 2011 sa zasadzuje o propagáciu udržateľnej dopravy a najmä elektromobility
- Peter Badík je spoluzakladateľom firiem GreenWay a Voltia
- Pôsobí ako výkonný riaditeľ zodpovedný za stratégiu, plánovanie a rozvoj
- Od roku 2011 sa zasadzuje o propagáciu udržateľnej dopravy a najmä elektromobility
Peter Badík je nominovaný na laureáta v kategórii Inovácie a startupy 26. ročníka udeľovania cien Krištáľové krídlo. Slávnostné odovzdávanie cien sa bude konať 4. marca a budeš ho môcť sledovať naživo na RTVS.
Treba tiež spomenúť, že jeho firma GreenWay je lídrom v oblasti poskytovania nabíjacích služieb pre elektrické automobily v regióne strednej Európy. Vlastní a prevádzkuje celoslovenskú sieť nabíjacích bodov a buduje národnú sieť v Poľsku.
Stratégiou firmy GreenWay je rásť spolu so zvyšujúcou sa popularitou elektrických vozidiel, vstúpiť na nové trhy v regióne a stať sa najpokročilejším, najspoľahlivejším a najuznávanejším poskytovateľom nabíjacích služieb v strednej a východnej Európe.
Badík je tiež jedným zo zakladateľov Slovenskej Asociácie pre Elektromobilitu, kde štyri roky pôsobil ako riaditeľ. Pravidelne prednáša na medzinárodných konferenciách o nových trendoch v doprave. Je členom expertnej skupiny, poskytujúcej konzultácie Európskej komisii v oblasti rozšírenia elektrických automobilov. Nám v rozhovore prezradil viac nielen o budúcnosti elektromobility v našej krajine.
- Či je správnym riešením zbavovanie sa klasických áut so spaľovacím motorom
- Čo sú najzásadnejšie nedostatky elektromobility na Slovensku
- Ovplyvní postupné rozširovanie e-vozidiel aj dopyt po elektrickej energii
- Ako vníma príchod automobilky Volvo na Slovensko
- Čo hovorí na ocenenie Krištáľové krídlo
Elektromobilita nie je v našej krajine stále dominantná. Mnohí ľudia e-autám nedôverujú, nevedia, ako ich zakomponovať do ich bežného fungovania. V čom spočíva tento problém?
Keďže stále veľa ľudí nemá s elektrickým automobilom praktickú skúsenosť, môžeme to z veľkej časti pripísať neznalosti. Túto bariéru pomôže odbúrať, keď si ľudia budú môcť elektromobil na vlastnej koži vyskúšať, alebo keď dostanú pozitívnu referenciu.
Uvedomujeme si, že v niektorých špecifických prípadoch môžu individuálni užívatelia naraziť na prekážky, ktoré im bránia v efektívnom využívaní elektrických vozidiel, ako je napríklad chýbajúca nabíjacia infraštruktúra, obstarávacia cena elektromobilu či dojazd.
Som však presvedčený, že celý ekosystém elektromobility, ktorý sme na Slovensku pomohli za ostatné roky vybudovať, je už dnes natoľko vyspelý, že pre väčšinu užívateľov tieto prekážky objektívne neexistujú. Praktická skúsenosť mnohým ľuďom otvorí oči a zistia, že väčšina z tých rozšírených tvrdení o elektromobilite sú len nepravdivé mýty a že výhody používania elektromobilu sú väčšie, ako očakávali.
Európska únia čoraz viac trvá na potlačení spaľovacích motorov. Hovorí sa aj to, že spaľovacie autá budú drahšie ako tie elektrické. Je eliminovanie spaľovákov tou správnou cestou?
Myslím si, že je správne, keď politici prevezmú zodpovednosť za nastavenie smerovania v zásadných otázkach, ako napríklad energetická bezpečnosť či ochrana životného prostredia. Mali by definovať základné parametre, napríklad čo chceme dosiahnuť v oblasti dekarbonizácie dopravy.
Dôležité je preto stanoviť politické kritériá na najvyššej úrovni a definovať základné preferované technológie, ktoré slúžia na dosiahnutie týchto cieľov. Potom je dôležité správne nastaviť rôzne podporné nástroje, ako napríklad dotácie, pozitívnu diskrimináciu či zvýhodnenie alebo naopak penalizáciu.
Keď politici tieto nástroje správne použijú, vytvoria istý rámec, ktorý trhu dodá stabilitu. Správanie všetkých aktérov sa potom bude automaticky prispôsobovať týmto pravidlám a priemysel sa môže sústrediť na jeden cieľ a smer, vďaka čomu dokáže ten trend rýchlejšie využiť a realizovať. Keď sa definuje cieľ a spôsob, ako sa má k jeho dosiahnutiu dospieť, spravidla to uvedie do pohybu ten efekt snehovej gule. A toto sa práve deje.
Vidíme to aj v prípade rozvoja elektromobility, ktorá dostala zásadný impulz práve vo chvíli, keď sa iniciatívy chytili regulátori. Ten „push“, teda postrčenie trhu zo strany regulátora nejakým smerom, je preto správny. Únia povedala, že elektromobily, tak všetky automobilky na to postupne nabiehajú.
Problém by skôr mohol byť, keby sme teraz znova začali „vajatať“ s nejakým vodíkom alebo iným alternatívnymi pohonmi. Priemysel sa potrebuje sústrediť na jednu cestu.
Tu je asi priestor aj na objasnenie takej novinárskej skratky, ktorá hovorí, že Únia zakáže výrobu automobilov so spaľovacím motorom. To nie je pravda. Dnes ten mechanizmus funguje tak, že automobilka vyrobí, povedzme, milión vozidiel, ktoré majú priemernú emisiu CO2 150 gramov na kilometer.
Ak je aktuálny limit napríklad 100 gramov na kilometer, zaplatí automobilka pri uvedení vozidla na trh 95 eur za každý gram emisií nad limit za každé predané vozidlo – v našom príklade takmer 5 miliárd eur. Tie limity sa budú postupne znižovať, až v roku 2035 dosiahnu nulu. To vytvára tlak na výrobcov, aby postupne zvyšovali podiel nízkoemisných vozidiel vo svojich portfóliách.
Týka sa to však len vozidiel pre európsky trh, čo znamená, že automobilky môžu vyrábať v Európe dieselové autá aj naďalej, pokiaľ ich budú predávať do Indie, Ázie alebo Afriky. To ale biznisovo celkom nedáva zmysel. Môžu ich však naďalej uvádzať aj na európsky trh, pokiaľ teda zaplatia tú „pokutu“.
Na toto opatrenie sa teda dá pozerať tak, že je to vlastne uhlíková daň, nie daň zo spotreby, ale z uvedenia na trh. Pripočítajte si k cene bežného dieselového SUV 10- až 15-tisíc eur a budete mať predstavu o tom, ako bude o niekoľko rokov vyzerať diskusia o „drahých“ elektrických autách.
Bude elektromobil vždy čistejší než spaľovák?
Áno, toto je pravda už aj dnes a v budúcnosti sa tento pomer ešte viac prikloní v prospech elektromobilov. Bude sa to diať preto, že „zelenší“ bude postupne aj energetický mix, teda že čoraz väčšia časť elektriny na európskom trhu bude pochádza z obnoviteľných zdrojov.
Už dnes existujú desiatky nezávislých štúdií, ktoré jednoznačne dokazujú, že z pohľadu celého životného cyklu elektromobilu je jeho emisná a uhlíková stopa, ako aj celkový vplyv na životné prostredie zásadne nižší ako pri spaľovacích motoroch.
Dokonca aj v krajinách, ako je Poľsko, kde je emisná stopa pri výrobe elektriny vysoká, pretože je tam v prevádzke veľké množstvo uhoľných elektrární, má prevádzka elektromobilu menší vplyv na životné prostredie ako využívanie auta so spaľovacím motorom.
„Nožnice“ medzi nimi sa budú ďalej zväčšovať, pretože kým elektromobil bude počas svojej životnosti čerpať stále zelenšiu elektrinu, „spaľovák“ čím je starší, tým viac emisií produkuje a zvyšujú sa aj náklady na jeho udržiavanie v prevádzke.
Čo sú podľa vás najzásadnejšie nedostatky elektromobility na Slovensku?
Je to najmä nekonzistentná podpora štátu pri obstarávaní elektromobilov. Chýba jednoduchá a prediktabilná schéma pomoci. Ukazuje sa, že nie je potrebná ani nejaká veľká podpora v tom finančnom vyjadrení, ale treba ju poskytovať dlhodobo a predvídateľne.
Pomoc pri kúpe má silný psychologický efekt, a pritom nemusíme rozhadzovať desaťtisíce na jedno auto, na vytvorenie silného motivačného prvku stačí aj podpora vo výške napríklad tritisíc eur.
Elektromobilita sa postupne rozvíja z toho „horného konca“ – myslím tým, že ako prvé sú elektrifikované tie modely, ktoré sú drahšie a lepšie vybavené, keďže ide o novú technológiu. V tých nižších cenových kategóriách, ktoré sú na Slovensku najrozšírenejšie, zatiaľ elektromobily nie sú cenovo konkurencieschopné.
A potrvá ešte nejaký čas, kým budeme mať elektrické auto v cene Škody Fabia. To zatiaľ ani nie je segment, na ktorý sa automobilky sústreďujú. Dopyt po EV je dnes taký silný, že výrobcovia nemajú dôvod vyrábať elektroautá zásadne lacnejšie. Dobre sa predávajú aj tie drahšie.
V súčasnosti už niektoré automobilky preferujú aj výrobu áut na vodíkový pohon či biopalivá. Aký je váš pohľad na tento trend? Budú mať šancu sa na Slovensku uchytiť aj alternatívne typy pohonov?
Neexistuje auto na biopalivo. Biopalivá sa primiešavajú k bežnému palivu a robí sa to aj na Slovensku. Zámer rozširovať využívanie biopalív ale naráža na to, že je to neudržateľné. Poľnohospodárska výroba musí byť naďalej orientovaná predovšetkým na potraviny, aby sme kvôli lánom repky olejnej neostali o hlade.
Preto je to neškálovateľné a dlhodobo neudržateľné. Ako podobne neudržateľný koncept sa dnes ukazuje aj využívanie vodíka. Posledná automobilka, ktorá ešte v tom vodíku stále mala nejaká ambície, teda Toyota, len nedávno vymenila CEO, ktorý bol za toto smerovanie zodpovedný a ohlásila stratégiu batériovo-elektrických áut.
Je vôbec naša krajina pripravená na elektromobilitu z hľadiska infraštruktúry?
Aktuálne je infraštruktúra na Slovensku primeraná tomu, koľko po našich autách jazdí elektromobilov, a ja som hrdý, že to je z veľkej časti výsledkom práce mojich kolegov v GreenWay. Dokonca je teraz nabíjacích staníc v priemere na registrovaný elektromobil možno aj viac ako v niektorých vyspelejších krajinách. Samozrejme, to je aktuálny stav, ktorý sa bude musieť prudko vyvíjať spolu s tým, ako bude narastať počet elektromobilov na našich cestách.
Pri budovaní infraštruktúry pre elektromobilitu rozlišujeme dve fázy: v tej prvej je potrebné vybudovať nabíjačky strategicky v priestore tak, aby sme zabezpečili pohodlné zvýšenie dojazdu všetkým vodičov EV. To sa nám už dosiahnuť podarilo, tú geografickú penetráciu máme v tejto chvíli dostatočnú. V druhej fáze sa však prejaví ďalšie „úzke hrdlo“, a to, že v niektorých časoch sa nemáte kde nabiť, pretože sú všetky konektory na nabíjacej stanici obsadené.
Vtedy je potrebné tú existujúcu sieť „zahusťovať“ pridávaním ďalších konektorov na existujúcich staniciach alebo vytváraním veľkých nabíjacích „hubov“. Aj v tomto smere sme však na Slovensku na slušnej úrovni a máme trochu nadbehnuté aj na medzinárodné štandardy. Nestávajú sa nám v sieti situácie, že by niekto musel čakať na nabíjanie dlhé hodiny, pretože jednoducho nie sú voľné konektory.
Čo považujete za najväčšie problémy v rámci rozvoja infraštruktúry a podpory elektromobily zo strany štátu?
Jedna vec je tá podpora pri obstaraní elektromobilu, ale tam je úloha štátu viac-menej len taký príjemný bonus. V čom sa však bez iniciatívy a podpory štátu pri rozvoji elektromobility určite nepohneme, je strategický rozvoj distribučných sietí. V najbližších rokoch musíme nielen v súvislosti s rozvojom elektromobility pripojiť alebo zásadne zrekonštruovať a zvýšiť kapacity na desiatkach tisíc odberných miest po celom Slovensku, vrátane kabeláže a sieťových prvkov, ako sú transformátory a podobne.
Štát môže k rozvoju elektromobility najviac prispieť tak, že sa začne intenzívne venovať rozvoju energetických sietí a zavádzať transparentné a efektívne – rozumej rýchle – procesy súvisiace so zriaďovaním odberných miest.
My dnes napríklad nemáme prístup k mape, na ktorej by sme si pri posudzovaní novej lokality vytipovanej na zriadenie nabíjacej stanice mohli pozrieť, kde sú najbližšie prístupové body do vysokokapacitnej elektrickej siete, vedenia vysokého napätia a podobne.
Nie je mi úplne jasné, ako v dnešnom digitálnom svete vôbec toto ešte môže byť problém. Situácia je v tejto oblasti podobná, ako ešte pred niekoľkými rokmi fungoval kataster nehnuteľností: ak ste potrebovali zistiť napríklad trasovanie inžinierskych sietí na pozemku, museli ste podať žiadanku, čakať a nakoniec ste dostali náhľad na malý výsek z mapy.
A keď ste tam nenašli to, čo ste hľadali, mohli ste začať odznova. Takže kľúčová úloha štátu z nášho pohľadu je, aby sa popri digitalizácii a efektívnej správe investovala všetka energia do zveľaďovania, rozširovania a zvyšovania kapacity našej energetickej infraštruktúry a zjednodušovanie procesov smerujúcich k zriaďovaniu nových odberných miest, vrátane tých vysokokapacitných.
V čom by sme sa mohli inšpirovať zahraničím?
To, čo sme si práve povedali, to nie je len problém špecifický pre Slovensko, ale prakticky pre väčšinu európskych krajín. GreenWay je napríklad významným a rešpektovaným členom európskej iniciatívy ChargeUp Europe a v Bruseli reprezentuje celý región strednej a východnej Európy.
Začiatkom roka sme iniciovali spoločnú výzvu prevádzkovateľov nabíjacích staníc združených v iniciatíve ChargeUp Europe zameranú na zjednodušenie a urýchlenie procesu povoľovania a pripájania do elektrickej siete.
Najväčšou prekážkou rozširovania nabíjacej infraštruktúry je totiž neúmerne dlhý čas potrebný na zriadenie odberného miesta (bodu pripojenia k sieti), ale aj celková kapacita siete a zložitý a neprehľadný proces získavania povolení. Ako operátori nabíjacích staníc sme preto vyzvali distribútorov energií, regulátorov a tvorcov politík, aby spojili svoje úsilie s cieľom odstrániť úzke miesta v procese budovania infraštruktúry, ktorá má v najbližších rokoch znásobiť svoje kapacity.
Ovplyvní postupné rozširovanie e-vozidiel aj dopyt po elektrickej energii?
Keby sme hneď dnes prešli so všetkými osobnými autami na Slovensku na elektrický pohon, dopyt po elektrine by narástol o maximálne 30 %. Tento proces však bude trvať minimálne 20, možno 25 rokov. Nárast v dopyte teda bude približne 1,5 % ročne, čo je naozaj zanedbateľné.
Dopyt po elektrickej energii bude určite rásť rýchlejšie napríklad pri elektrifikácii výroby tepla a chladu v domácnostiach, čo sú napríklad tepelné čerpadlá, klimatizácie a podobne.
Významnou mierou prispeje aj elektrifikácia výrobných procesov v niektorých fabrikách – veď len jediná elektrická vysoká pec, ktorú plánujú vybudovať v košických oceliarňach, predstavuje asi rovnaký odber, ako bude vyžadovať približne tretina všetkých automobilov na Slovensku, keď prejdú na elektrinu.
Energeticky náročné výroby v hlinikárňach či ferozliatinárskych podnikoch sú momentálne pre vysoké ceny elektriny prerušené a je otázne, či sa ešte niekedy rozbehnú v takej miere, ako sme boli zvyknutí pred energetickou krízou. Na odľahčenie môžeme povedať, že rozvoj elektromobility v žiadnom prípade neznamená, že všetku elektrinu „zožerú“ autá a vám sa pokazí šalát v chladničke, lebo v sieti už nebola „šťava“ pre váš domáci kompresor.
Ako štát aktuálne podporuje poskytovateľov nabíjacích staníc?
Aktuálne nijako, pripravuje sa ale výzva pre samosprávy a firmy, z ktorej môžeme nepriamo profitovať nielen my, ale aj ďalší poskytovatelia služieb nabíjania. Čaká sa, že z Plánu obnovy sa konečne rozbehne aj budovanie nabíjačiek pri diaľniciach, čo je balík cca. 30 miliónov eur na vybudovanie prípojok na diaľničných odpočívadlách.
Ako vnímate odpor niektorých ľudí voči elektromobilite? Vnímate situáciu tak, že väčšina Slovákov odsudzuje elektromobily? Zmení sa to?
Osobne si myslím, že toto už dávno neplatí. Verejná mienka sa zásadným spôsobom mení, čo my vnímame veľmi pozitívne a intenzívne. Nemáme aktuálne žiadny prieskum, ktorý by toto potvrdzoval, ale vnímame nálady medzi našimi zákazníkmi a záujemcami o elektromobilitu, ktorý jednoznačne rastie.
Ak by ste mali odporučiť elektrické auto bežnej rodine, ktoré by to bolo?
Priznám sa, že nie som nejaký „autíčkár“, moje odporúčanie preto môžem založiť iba na osobnej skúsenosti. Po meste jazdím buď na elektrickej kolobežke, alebo na vozidle Škoda Citigo-e.
Účtovne je už odpísané, bola by aj príležitosť ho vymeniť, ale nemám na to žiadny dôvod. Jazdí stále výborne, má aj po rokoch dobrý dojazd, je to pohotové a dynamické auto, s ktorým nie je problém otočiť sa a zaparkovať kdekoľvek. Čo viac od auta môžete chcieť?
Je nejaký model, ktorý vás osobne vyslovene zaujal? Aký a prečo?
Kvôli rozumnej cene a výbornému dojazdu a spotrebe je to aktuálne Škoda Enyaq iv.
Čo sa podľa vás musí stať, aby aj konzervatívni motoristi siahli po elektromobiloch?
Musia sa posadiť za volant elektrického auta a zošliapnuť pedál. Musia sa presvedčiť o tom, že sa dá za 20 minút nabiť na 150 kilometrov jazdy popri kávičke a croissante. A že nemusia za nabíjačkou jazdiť cez pol republiky, ani platiť za nabíjanie premrštené sumy. Je to všetko o osobnej skúsenosti. Ja napríklad nepoznám nikoho, kto by absolvoval čo i len testovaciu jazdu na elektromobile a ďalej by tvrdil, že to je blbosť alebo technologický výstrelok, ktorý nemá budúcnosť.
Viete uviesť modelový príklad, koľko eur vie človek ušetriť na palive, poistke a nákladoch na servis, ak by sa rozhodol pre kúpu elektromobilu?
V takto položenej otázke sú desiatky premenných, ktoré ak nepoznáme, nie je zodpovedné robiť akékoľvek prepočty. Závisí to od obstarávacej ceny, priemerného ročného „nájazdu“ či konkrétnej značky automobilu. Ďalej to závisí od miesta, kde bude vodič svoje elektrické auto prevažne nabíjať, cien elektriny v domácnosti, na pracovisku či vo verejnej nabíjacej sieti, cien pohonných hmôt pre spaľovacie motory a mnohých ďalších parametrov.
Na webstránke GreenWay pripravujeme sofistikovaný nástroj na porovnanie celkových nákladov vlastníctva (parameter TCO – Total Cost of Ownership) v prípade automobilu so spaľovacím a elektrickým pohonom. Pri niektorých kombináciách sa nám v modelových prepočtoch podarilo s elektrickým autom počas 10 rokov prevádzky dosiahnuť úsporu viac ako 20 %.
Ako vnímate príchod automobilky Volvo na Slovensko?
Samozrejme, pozitívne, najmä pokiaľ sa chce vo výrobnom závode na východe krajiny venovať produkcii elektromobilov. Určite to bude prínos nielen pre ekonomiku Slovenska, ale aj pre rýchlejší rozvoj elektromobility v celom našom regióne.
Nepredpokladám síce, že z ich montážnych liniek zíde v dohľadnom čase elektromobil dostupný pre širšie masy, o potrebe ktorého sme hovorili na začiatku nášho rozhovoru, ale určite to bude pozitívny krok.
Čo si myslíte o tvrdení, že z našej krajiny sa môže stať Detroit Európy?
Nemyslím si, že v blízkej budúcnosti hrozí odchod automobiliek. Výrobné závody u nás sú nové, vybavené novými strojmi, novými procesmi a do veľkej miery automatizované. Nemusí to byť zásadný problém, do hry však vstupuje aj politika – keď sa bude firma rozhodovať, či zruší fabriku niekde vo Francúzsku, alebo vo východnej Európe.
Ekonomika na automobilky brutálne tlačí, takže na všetky výzvy – ako napríklad prechod na elektrické autá, nový distribučný model či digitalizácia – budú musieť reagovať a pozerať sa pri tom na nákladovosť.
V rámci Európy máme stále výhodu, že dokážeme vyrábať lacno – a to nielen vďaka lacnej pracovnej sile, ale aj vďaka vysokej miere robotizácie v nových moderných fabrikách. Investícia do strojov a výrobných liniek je spravená a prináša profit, okrem toho sa tu stavajú celkom nové podniky.
V tomto smere problém nevidím, neexistuje podľa mňa žiadny relevantný motív, ktorý by v dohľadnej budúcnosti mohol stáť za odchodom automobiliek zo Slovenska. Bolo by dobre mať tu viac toho výskumu a vývoja, ale to je zas na inú debatu.
S vašou firmou máte ambíciu stať sa najpokročilejším, najspoľahlivejším a najuznávanejším poskytovateľom nabíjacích služieb v strednej a východnej Európe. Darí sa vám tento plán napĺňať?
Áno, darí a opäť musím povedať, že na výsledky našej práce v GreenWay som nesmierne hrdý. V regióne sme sa stali suverénne najväčším poskytovateľom služieb nabíjania z pohľadu počtu nabíjacích staníc a konektorov, ktorých sme ku koncu minulého roka mali 2 091 na Slovensku a v Poľsku. Medzi svetovú špičku však patríme aj z hľadiska sofistikovanosti, spoľahlivosti, užívateľskej prívetivosti a dostupnosti našich služieb.
Máme vo firme, ktorá má aj po jedenástich rokoch fungovania stále ten nákazlivý a sympatický „startupový drive“, najväčší tím zanietených špecialistov (dnes už viac ako 160) pre všetky oblasti, ktoré s rozvojom infraštruktúry pre elektromobilitu súvisia. Nazbierali sme naozaj cenné skúsenosti a pred konkurenciou máme ohromný náskok.
Keby dnes niekto prišiel s podobným biznis plánom, vedel by prvé nabíjacie huby s veľkokapacitným pripojením, na ktoré sa sústredíme my, spustiť v ideálnom prípade o tri roky – a to najmä kvôli zložitým povoľovacím procesom, zriaďovaniu prípojných bodov do siete a právnym či regulačným prekážkam.
Dostali ste nomináciu na prestížnu cenu Krištáľové krídlo v kategórii Inovácie a startupy. Čo to pre vás znamená?
Získanie nominácie v kategórii Inovácie a startupy vnímam nielen ako svoj osobný úspech, ale je to v prvom rade obrovské uznanie pre celý tím GreenWay a všetkých mojich kolegov a v širšom kontexte aj pre elektromobilitu ako takú.
Potvrdzuje to významnú pozíciu našej firmy v oblasti inovácií a udržateľného rozvoja. Je to ocenenie nášho príspevku k rozvoju ekologických riešení v doprave a takisto to môže prispieť k šíreniu povedomia o význame udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia.
Lebo hlavnou motiváciou nášho snaženia nie je len generovať zisk prevádzkovaním spoľahlivých služieb nabíjania elektromobilov, ale tiež budovať ekosystém, v ktorom bude prechod na elektromobilitu – a teda k čistejšiemu životnému prostrediu – jednoduchší, plynulejší a pre zákazníka pohodlnejší.
Poslaním Krištáľového krídla je odmeňovať a dávať do pozornosti významné osobnosti, ktoré svojou prácou robia spoločnosť plnšou, krajšou a hodnotnejšou. Stotožňujete sa s týmto tvrdením?
Sledujem aktivity Nadácie Krištáľové krídlo už dlhé roky a verím, že ocenenie môže byť motiváciou, aby sa jednotlivci aj organizácie ďalej snažili a rozvíjali v oblasti svojej špecializácie, čím prispievajú k hodnotnejšej, vyspelejšej a otvorenejšej spoločnosti.
Celkovo vnímam ocenenie Krištáľové krídlo ako prejav uznania pre tých, ktorí svojou prácou prispievajú k rozvoju a zlepšovaniu spoločnosti a majú tak významný vplyv na život v našej krajine.
GreenWay
GreenWay (pozostávajúci z GreenWay Infrastructure (Slovensko) a GreenWay Polska (Poľsko) je poskytovateľ komplexných riešení nabíjania elektrických vozidiel (CPO a EMP) a líder na trhu v strednej a východnej Európe.
Spoločnosť bola založená v roku 2011 a jej poslaním je popularizovať elektrické vozidlá s cieľom, aby sa stredná a východná Európa stala čistejšou, zdravšou a menej závislou od ropy. GreenWay ako prevádzkovateľ nabíjacej infraštruktúry prevádzkuje sieť viac ako 1 000 verejných nabíjacích staníc, z ktorých väčšinu tvoria rýchlonabíjacie stanice s výkonom nad 50 kW. Na mnohých miestach prevádzkuje aj pomocné úložiská energie a energetického manažmentu.
Ako poskytovateľ služieb v oblasti elektromobility GreenWay poskytuje služby už 50 000 vodičom elektromobilov vo vlastnej sieti, ale aj prístup k tisíckam nabíjacích bodov v celej Európe prostredníctvom roamingových partnerstiev.
GreenWay tiež ponúka komplexné služby tretím stranám, ktoré chcú prevádzkovať nabíjacie stanice alebo previesť svoje flotily na elektrické, vrátane inštalácie, konfigurácie, údržby a správy nabíjacích bodov.
GreenWay je aktívnym členom ChargeUp Europe, Platformy pre elektromobilitu, Poľskej asociácie pre alternatívne palivá, Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a Central & Eastern European Green Transport Initiative.