Píšu o nás ruské média, tvrdí Korčok. Žiada vysvetlenie od vlády

Údajný záujem Slovenska o nový eurázijský bezpečnostný systém vyvoláva znepokojenie u Ivana Korčoka. Na sociálnych sieťach požaduje jasné vysvetlenie situácie.

Ivana Korčoka znepokojila údajná správa z ruských médií. „Ruské média informujú, že podľa ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, Slovensko spolu s Maďarskom má záujem o rozvoj nového eurázijského bezpečnostného rámca. Ten Rusi predstavili na medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti v Minsku,“ tvrdí.

„V prípade, že sú Lavrovove tvrdenia pravdivé, Slovensko by sa podľa Korčoka podieľalo na deštrukcii európskej bezpečnostnej architektúry. Ak ide o nepravdivé informácie, malo by ministerstvo zahraničných vecí predvolať ruského veľvyslanca na vysvetlenie,“ píše Korčok. 

Korčok vidí dve možné vysvetlenia situácie. Minister Blanár buď skutočne rokoval o eurázijskom bezpečnostnom rámci, čo by naznačovalo odklon od euroatlantickej orientácie krajiny, alebo Rusko šíri dezinformácie.

Vzhľadom na závažnosť situácie Korčok dôrazne vyzýva Ministerstvo zahraničných vecí SR a vládu Roberta Fica, aby k týmto tvrdeniam bezodkladne zaujali jasné verejné stanovisko. Prípadná zmena bezpečnostnej orientácie Slovenska by totiž mohla mať ďalekosiahle následky pre postavenie krajiny v rámci európskych a transatlantických štruktúr.

Ministerstvo zahraničných vecí tvrdenia odmieta

S prosbou o odozvu sme kontaktovali aj samotné ministerstvo. „MZVEZ SR odmieta informáciu šírenú prostredníctvom agentúry TASS, že by sa Slovenská republika zúčastnila konferencie v Minsku a že prejavila záujem zapojiť sa do rámca eurázijskej bezpečnostnej architektúry,“ vyjadril sa komunikačný odbor MZVEZ. Korčokove tvrdenia zamietli. 

„Popri hlavných témach bilaterálneho stretnutia informoval aj o tejto iniciatíve minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára na rokovaní vo štvrtok 5. decembra 2024 na zasadnutí Ministerskej rady OBSE na Malte. Slovensko je jasne ukotvené v bezpečnostnej architektúre Severoatlantickej aliancie a zároveň dôsledne presadzuje diplomatické riešenia akýchkoľvek konfliktov s cieľom dosiahnutia stabilného a trvalého mieru.“

Vyjadril sa aj k popieraniu holokaustu

Úrad vlády SR podľa opozičného Progresívneho Slovenska nepovažuje popieranie holokaustu za prejav extrémizmu. Hnutie to tvrdí s poukazom na pripomienku vládnych úradníkov ku Koncepcii prevencie a boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2028 z dielne rezortu vnútra. Po vlne kritiky však podľa PS pripomienku zmenili.

„Popieranie holokaustu je integrálnou súčasťou odpornej ideológie antisemitizmu a tvrdiť čokoľvek iné predstavuje absolútnu neúctu k miliónom obetí, ale aj k preživším a súčasným generáciám Židov na Slovensku aj na celom svete,“ vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.

Jeho stranícky kolega Ivan Korčok doplnil, že popieranie holokaustu bolo do súčasnosti doménou fašistov, no zjavne má svojich prívržencov aj na Úrade vlády SR. „Ľudia z okolia premiéra zasahujú na najcitlivejšie miesto v histórii židovskej komunity. V tragédii vyvraždenia šiestich miliónov Židov po celom svete zohral hanebnú úlohu aj Slovenský štát. Jedno je jasné: Robert Fico sa obklopil ľuďmi s názormi za hranicou morálky či zákona,“ zdôraznil Korčok.

Na záležitosť tiež poukázali mimoparlamentní Demokrati. „V dnešnej polarizovanej spoločnosti verejnosť právom očakáva, že vládne inštitúcie budú pristupovať k riešeniu problematiky extrémizmu a radikalizmu na Slovensku s maximálnou vážnosťou. Koniec koncov, len niekoľko sto metrov od úradu vlády aj parlamentu na Zámockej ulici rukou extrémistu vyhasli dva mladé ľudské životy. Pripomienky, ktoré však zaslal úrad vlády k novej koncepcii boja proti radikalizácii a extrémizmu, ukazujú úplný opak“, skonštatoval bezpečnostná analytička a členka demokratov Monika Podhorány Masariková.

Úrad vlády v tejto súvislosti uviedol, že pri nahrávaní pripomienok ku koncepcii do portálu Slov–Lex došlo k zlyhaniu ľudského faktora. „Chyba je už v súčasnosti opravená. Za vzniknutú chybu sa ospravedlňujeme,“ deklaroval Úrad vlády SR.

Úrad v rámci medzirezortného pripomienkového konania adresoval dokumentu z dielne rezortu vnútra viacero pripomienok. Kritizoval napríklad dôraz na boj proti dezinformáciám alebo koncepciu brániacej sa demokracie.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska