„Pľúca Zeme“ už nemožno zachrániť, blíži sa ich koniec. Vedci odhalili, kedy o ne definitívne prídeme

Nedávna štúdia zverejnená v Nature naznačuje, že je Amazonský dažďový prales na pokraji smrti. Kritický bod, v ktorom sa prales nachádza, je spôsobený kombináciou ľudských činností. Škodí mu odlesňovanie aj zmena klímy, čo môže viesť k čiastočnému alebo úplnému kolapsu už do roku 2050.  

„Blížime sa k potenciálnemu bodu zvratu vo veľkom meradle a možno sme k nemu bližšie (v miestnom meradle aj v celom systéme), ako sme si doteraz mysleli,“ povedal hlavný autor Bernardo Flores podľa portálu ScienceAlert.

Vedci odhalili alarmujúcu skutočnosť

Štúdia, ktorá využívala údaje z počítačových modelov a historických pozorovaní, identifikovala päť hlavných stresorov ovplyvňujúcich dažďové pralesy: globálne otepľovanie, ročný priebeh zrážok, intenzita sezónnosti zrážok, trvanie obdobia sucha a miera odlesňovania.

Analýzou týchto faktorov vedci presne určili ich jednotlivé prahové hodnoty, ktoré by mohli vyvolať lokálny, regionálny alebo rozsiahly kolaps. Poukázali tým na možnosť vzniku bodu zvratu, keď by aj menšie stresory mohli viesť k výrazným zmenám ekosystému.

„Práve kombinácia spúšťacích faktorov bola podľa výskumníkov skutočným ,kopancom‘,“ píšu autori a odhadujú, že do roku 2050 bude 10 až 47 % Amazonského dažďového pralesa vystavených dostatočnému množstvu kombinovaných stresov, ktoré by mohli vyvolať „neočakávané premeny ekosystémov a potenciálne zhoršiť regionálnu zmenu klímy“. 

Amazonský dažďový prales melie z posledného

Bernardo Flores upozornil na rastúci výskyt komplikovaných porúch v srdci Amazonky. Naznačil, že v dôsledku situácie by odolné oblasti, ako sú vlhké lesy západnej a centrálnej Amazonky, mohli prejsť nepredvídanými ekosystémovými zmenami.

„Ak tieto poruchy pôsobia synergicky, môžeme pozorovať neočakávané ekosystémové zmeny v oblastiach, ktoré sa predtým považovali za odolné, ako sú vlhké lesy západnej a centrálnej Amazónie,“ vysvetlil Flores vo svojom vyhlásení.

Strávila som deň s vizážistkou zosnulých. Nečakala som, že z krematória odídem nadšená

Obrovské plochy stromov v Amazónii pôsobia ako obrovský zásobník uhlíka. Ten ovplyvňuje klímu v globálnom meradle. Odlesňovanie a klimatické zmeny však môžu spôsobiť, že prales bude vypúšťať viac uhlíka, ako ho pohlcuje. To sa podľa štúdie z roku 2021 už možno deje.

„Máme dôkazy, ktoré ukazujú, že rastúce teploty, extrémne suchá a požiare môžu ovplyvniť fungovanie lesa. Zároveň menia, ktoré druhy stromov sa môžu začleniť do lesného systému,“ uviedla spoluautorka štúdie Dr. Adriane Esquivel-Muelbert.

Štúdia uverejnená v časopise Nature zdôrazňuje naliehavú potrebu spoločného úsilia o zmiernenie vplyvu človeka na amazonský dažďový prales skôr, ako dosiahne kritický bod, z ktorého môže byť obnova ťažká, ak nie nemožná.

Slováci však na Zem myslia a obaly zálohujú zodpovedne

Slováci vyzbierali zhruba za dva roky dve miliardy zálohovaných nápojových obalov. Spolu sa vyprodukovalo 125-tisíc zlisovaných balíkov plastových fliaš a 39-tisíc balíkov hliníkových plechoviek. TASR o tom informovala marketingová manažérka Správcu zálohového systému Monika Farka.

„Ak by sme len samotné balíky zo zlisovaných spracovaných plastových fliaš poukladali vedľa seba, tak by sme takmer dosiahli vzdialenosť z Bratislavy do Trenčína. V prípade zlisovaných balíkov z vyzbieraných plechoviek to je tiež dĺžka rovná vzdialenosti z Košíc až do Prešova,“ uviedol správca.

Miera návratnosti obalov za rok 2023 dosiahla úroveň 92 percent. Slováci tým naplnili zákonný ciel pre zálohovanie, ktorý sme mali dosiahnuť v roku 2025. „Slovákom sa tak dokonca podarilo presiahnuť cieľ stanovený Európskou úniou, a to do roku 2029 dosiahnuť viac ako 90-percentnú návratnosť plastových fliaš a plechoviek,“ skonštatoval.

Fľaše a plechovky na nápoje sa na Slovensku zálohujú od roku 2022. Zálohujú sa všetky jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu s objemom od 0,1 do troch litrov. Výnimku tvoria obaly od mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu.

Cieľom zálohovania je dosiahnuť 90-percentnú návratnosť predaných nápojových obalov do roku 2025. Následne ich recyklovať a využiť pri výrobe nových plastových fliaš a plechoviek.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko