Po dokonalých grafikách slovenskej prírody Poustr sa ľudia idú zblázniť, sú vypredané za pár minút

Spolupráca Žurnálu, občianskeho združenia My sme les a Hikemates priniesla Poustre. Tie boli síce po niekoľkých desiatkach minút po zaradení do predaja beznádejne vypredané, no príbeh si nesú ďalej. Autori vybrali 18 miest. Nachádzajú sa v slovenských národných parkoch a Slováci tam radi chodia. Takto vzniklo 18 grafík.

Doteraz vypredali 5 kolekcií. Poustre nemajú byť produktovým pokračovaním Žurnálu. Skôr oddelenou radou, ktorá vychádza z podobných princípov a hodnôt ako diár.

Tvrdia, že človek, ktorý sa zaujíma o vlastný sebarozvoj, by mal rovnako dbať na svoju komunitu a prostredie, v ktorom žije a rozvíja sa. 

Úctu k prírode podčiarkli na maximum

Keď cestovali americkými národnými parkmi, zaujala ich možnosť kúpiť si ilustrované plagáty. „Vtedy ma mrzelo, že doma neprezentujeme prírodu podobným spôsobom,“ hovorí prvotný zámer vzniku Poustrov Juraj Zamborský. Okrem iného ich celý čas hneval stav slovenskej prírody.

zdroj: Katarína Haršányová

Turisti si prechádzkami našimi lesmi nie vždy užívajú hustý stromový porast. Mnohokrát ich prekvapia chýbajúce lesné lány, narušené plochy, zanedbané útulne či vyrúbané pláne, ktoré sú dôsledkom bezohľadnej ťažby. Niekde dokonca narazíš na rezorty, hotely, parkoviská a inak zastavené plochy, ktoré nemajú s lesnou turistikou mnohokrát nič spoločné. 

„Nechceme, aby ďalšie generácie uvideli krásu našej prírody len na fotkách,“ vysvetľujú chalani z Žurnálu a zároveň veria, že Poustrami túto tému otvoria a prístupom inšpirujú ostatných.

Spolupracovať sa napokon rozhodli s organizáciou My sme les. Pri príprave projektu ich iniciatívne oslovili, všetko precízne komunikovali a ponúkli im 4 eurá z každého predaného Poustru, ktorého suma je 25 eur. 

„Ľudia, ktorí sa k nám pridali, a sú ich tisíce, majú radi slovenské národné parky. A práve o ich ochranu nám ide. Čiže to prepojenie je veľmi prirodzené a my sme autorom myšlienky Poustrov veľmi vďační,“ hovorí Tomáš z My sme les. Okrem príspevku je dôležitým faktorom aj budovanie povedomia o národných parkoch, ktorých tu máme mnoho a sú unikátne. 

zdroj: Katarína Haršányová

Poustre pripomínajú realitu a zdôrazňujú, že slovenské lesy veľmi trpia. „Spoločne musíme nielen zmeniť zákony ale aj nastavenie v spoločnosti,“ dopĺňa Tomáš z My sme les.

Slovenskí grafici dali tvár

Grafiky aj samotných autorov vyberal tím z Žurnál. Kreslila Tina Minor, Adrián Macho, Zuzana Bartová, Michaela Ahonen a iní. Tí dali farebnú grafickú podobu Veľkej Fatre, Muránskej Planine, Poloninám či Slovenskému raju.

Poustre v sebe podľa Juraja zo Žurnál spájajú šikovnosť našich ilustrátorov s krásou a ochranou slovenskej prírody. Chcú, aby sa pri limitovaných Poutroch udržala exkluzivita a unikátnosť. Preto do tlače nedávajú veľké množstvá. Doposiaľ každý jeden vytlačili v počte 100 kusov, pričom každý jeden je očíslovaný.

Spočiatku sa zamerali na všetkých deväť národných parkov. Od Vysokých Tatier až po Poloniny, Slovenský kras, či Muránsku planinu.

Neskôr spojili sily s kamošmi z Hikemates, prvým digitálnym oddielom klubu Slovenských turistov.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa The Žurnál (@the_zurnal), 14 Júl 2020 o 8:02 PDT

„Z našej spolupráce vzišli miesta, ktoré ľudia poznajú a viaže sa k nim príbeh, ktorý nesie svoje posolstvo. V prípade Veľkého Choča sme poukázali na poslednú vlčiu svorku, alebo sme pripomenuli príbeh Bystrej doliny, jedného z posledných zachovaných pralesov na Slovensku,“ vysvetľuje Juraj Zamborský a dopĺňa, že cieľom nie je len nutne vybrať najznámejšie lokality, ale podporiť miesta, ktoré stoja za objavenie. 

Vďaka spolupráci s Hikemates si môžu majitelia Poustrov zájsť na miesta, ktoré sa na plagátoch nachádzajú. Vzadu totiž nájdeš odkaz na trasu, ktorú pre teba chalani z Hikemates pripravili.

Keď som sa Juraja a Ivana opýtali, ktorá grafika je ich najobľúbenejšia, zhodne odpovedali, že každá. „Každý z plagátov nesie svoj príbeh a je unikátny aj vďaka autorovi,“ dopĺňajú. Juraj si však napokon vybral Poustr s Kriváňom od Adriána Macha, ktorý predstavili ako vôbec prvý. 

„Z ďalších kolekcií mám špeciálny vzťah ku Poustru Téryho chaty, pretože sme si tam dali spoločný tímový výstup a vyniesli posledné kusy Poustrov priamo na chatu,“ prezrádzajú.

zdroj: Juraj Zamborský

Prirovnávať ich k Čiernym dieram?

Čierne diery zachytávajú neobjavenú, zaujímavú a mnohými nedocenenú industriálnu architektúru, ktorá kedysi slúžila významnému účelu. Dnes sú tieto miesta viac-menej schátrané. Chalani z Žurnálu sa netaja tým, že sú pre nich grafiky Čiernych dier do značnej miery inšpirujúce. 

Iné sú tým, že netlačia na risografe. Tie sú typické práve pre Čierne diery. „Sami sme na začiatku s nimi komunikovali aby vedeli, že sa nechystáme tlačiť rovnakou technikou,“ vysvetľujú s tým, že oni sami používajú techniku umeleckej sieťotlače, ktorá z našich končín už skoro vymizla.

Pôvodné tlačiarenské stroje sa dávno prestali používať aj kvôli tomu, že sa každá farebná vrstva tlačí jednotlivo. Vo výsledku je napokon každý kus unikát. Posledné kolekciu vypredali v priebehu niekoľkých minút.

zdroj: Katarína Haršányová

„Samých nás to milo prekvapilo, pretože sme zrazu nestíhali updatovať ani naše sociálne siete,“ hovoria s úsmevom. Pre občianske združenie My sme les sa im podarilo vyzbierať viac ako 6 000 eur.

Už teraz pripravujú novú kolekciu Poustrov. Od slovenskej prírody sa však dištancovať neplánujú. V rámci novej iniciatívy chcú vyzbierať peniaze pre združenie, ktoré má za cieľ zachovať v Tatrách niečo unikátne. Viac však zatiaľ prezradiť nechceli. Viac foto nájdeš na Instagrame.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti