Výčap u Ernőho patrí medzi najobľúbenejšie podniky Bratislavy, ľudia milujú jeho pivo aj atmosféru
- Čo stojí za popularitou Výčapu U Ernőho?
- Ako náročné je variť pivo v priestoroch pod Starou tržnicou?
- Na aké jedlá k pivu sa môžeš tešiť?
- Čo stojí za popularitou Výčapu U Ernőho?
- Ako náročné je variť pivo v priestoroch pod Starou tržnicou?
- Na aké jedlá k pivu sa môžeš tešiť?
Prečo ste sa rozhodli otvoriť si práve výčap?
Toto rozhodnutie prišlo v roku 2017, dole pod Starou tržnicou máme pivovar, tak sme si povedali, že si otvoríme výčap. Vtedy sa tu práve uvoľnili priestory po predchádzajúcom majiteľovi. Kým sme ho prerábali, otvorili sme si malý výčap vedľa.
Čo bolo primárnou funkciou pivovaru Shenk, keďže fungoval už predtým, ako ste začali s prevádzku U Ernőho?
Pivom sme zásobovali lokálne prevádzky. V súčasnosti môžete naše pivo nájsť v KC Dunaj a výnimočne v okolitých prevádzkach.
Na Výčap si ľudia zvykli pomerne rýchlo, čo stojí za vaším úspechom?
V prvom rade je to určite miestom, Stará tržnica aj Námestie SNP sú teraz tým, čím sú a my to dotvárame. A snáď je to aj našim pivom, i keď to ponúkali aj v predchádzajúcej prevádzke, ktorá tu bola. Predchádzajúci podnik fungoval za podobných podmienok, prečo sem vtedy nechodilo toľko ľudí, nevieme vysvetliť. Myslíme si, že v Bratislave niečo takéto chýbalo a všetko sa to skĺbilo dokopy s oživením Námestie SNP a Starou tržnicou.
Došlo k nejakej rekonštrukcii priestorov?
Išlo hlavne o recykláciu, podlahy aj stoly tu už boli. Jediné, čo sme zmenili, je červený pásik na stene, zelené stoly sme prefarbili na červenú a trochu sme ich prerobili, odrezali sme z nich zbytočné železo. Majitelia pred nami tu aj varili, no my vlastné jedlá neponúkame.
V čom sa líši príprava piva vo veľkých pivovaroch a v takýchto priestoroch?
Keďže sme priamo v centre mesta, pivo sa z pivovaru dostane najkratšou cestou do pohára zákazníkovi. Logistika je samozrejme iná než vo veľkých pivovaroch. Musíme sa prispôsobiť tomu, že sme v pešej zóne, nemôžeme napríklad používať dodávku, paleťáky, obmedzuje nás výťah, fakt, že sme v podzemí. Veľké pivovary varia hlavne na kvantitu, malí výrobcovia nemôžu nikdy vyrobiť toľko piva ako veľký pivovar. Nechceme ľudí zásobovať pivom, nie je to v našich schopnostiach, skôr ponúkame pestrosť, čerstvosť, nefiltrované, nepasterizované pivo, ktoré meníme podľa sezóny. Priorita malých pivovarov je hlavne objavovať nové chute.
V čom je práve vaše pivo odlišné od pív iných malovýrobcov?
Je to technológiou aj miestom, ak by sme naše pivo varili niekde inde, určite by chutilo inak. Používame tiež iba európske suroviny, ideálne iba miestne. Slad dovážame z Viedne a Trnavy, zatiaľ čo iní používajú napríklad slad z Anglicka. Vsádzam na lokálne suroviny práve preto, lebo stredná Európa a hlavne Česko a Slovensko boli vždy pivná veľmoc, nevidím dôvod na to, prečo dovážať ingrediencie z iných regiónov. Niektorí vyhľadávajú exotické suroviny, lebo chcú ozvláštniť chuť piva, no ja si myslím, že takéto niečo sa dá nájsť aj na našom kontinente. Veľmi si dávam záležať na dodávateľoch a to určite robí svoje.
Aké druhy pív ponúkate?
Celoročne sú to Bohumil a Uršula. Bohumil je svetlý výčapný ležiak jedenástka a Uršula je trinástka tmavé ovsené pivo, vrchne kvasené, takzvaný ale. V lete máme pšeničné pivo a pale ale, čo je vrchne kvasené svetlé pivo. V zime ponúkame variantu ražného piva a red ale, to je polotmavé pivo. Na jeseň máme ako špecialitu údený kukuričný ležiak a na jar ryžový ležiak s jasmínovým čajom. Ďalší špeciál je aj pivo s hroznovým muštom a začali sme ponúkať už aj ipu.
Ktoré pivo si u vás zákazníci najviac obľúbili?
Tým, že sme v stredoeurópskom regióne, tak je to svetlý ležiak. Nech máme hocikoľko špeciálov, aj tak sa ľudia vždy vrátia ku klasike Pije sa najľahšie a pivári si naňho rýchlo zvyknú. Ide o jedno z najmladších pív, napriek tomu je najpopulárnejšie po celom svete. Tvorí väčšinu našej produkcie.
Plánujete vo výčape ponúkať aj nejaké ďalšie pivá od iných výrobcov?
Plánujeme pridať na bar jednu pípu, no na viac nemáme kapacitu. Zo začiatku sme ponúkali viac pív z iných pivovarov, no teraz už na to nie je miesto.
Čím je odlišná chuť piva Shenk?
Ležiak je pomerne horký, nie však pre zarytých pivárov, býva tiež ovocnejšia než iné ležiaky. Horkosť sa premieta aj od ostatných pív, až na pšeničné a ražné, kde to nie je žiadúce. Robíme aj kyslé pivo, ktoré síce varíme u nás, ale spontánne kvasí v dubových sudoch po víne vo vinárstve v Strekove, volá sa pivo S (Stará tržnca, Shenk, Strekov spontánne spolu).
V posledných rokoch zažívame veľký boom remeselných pív, čím si myslíte, že to je?
Hoci k nám na Slovensko tento trend prišiel o niečo neskôr, vo výrobe sme celkom vpredu. Počet pivovarov je momentálne niečo cez 80, v Čechách ich je už vyše 380. Myslím si, že za to môže skupovanie pivovarov veľkými nadnárodnými firmami. Na trhu chýba reálna pestrosť značiek a už aj bežný konzument si uvedomil, že je to to isté pivo iba v inom obale. Ľudí také niečo štvalo, pritom stačilo ísť do Čiech, kde videli, že sa pivo dá robiť aj inak. Niektorí si začali variť pivo v hrncoch doma a viac experimentovali.
Ako to bolo u vás? Akým spôsobom ste začali variť pivo?
S nápadom prišla moja mama a my sme začali variť tu v Starej tržnici v roku 2016. Pôvodne sme chceli mať pivovar v Obchodnom dome Dunaj, ale nevyšlo to kvôli statike budovy.
Plánujete sa do budúcnosti rozrastať?
Pivovar musíme určite zväčšiť, lebo nestíhame variť, minulé leto sme prežili s odretými ušami. Radi by sme tiež zostali v ostatných krčmách a dostali sa do iných zaujímavých prevádzok. Uvažovali sme aj nad otvorením ďalšej prevádzky, no zatiaľ je to len sen.
Ako hodnotíte slovenský trh s remeselným pivom? Vzniká tu veľa dobrých konkurencie schopných značiek?
V Bratislave je zatiaľ okolo 16 pivovarov, hlavne fungujúcich vo forme uzavretých produkcií, kde si pivo dovážajú iba do vlastnej krčmy. To nevnímam ako konkurenciu a nemyslím si, že trh by bol ešte presýtený.