Po odchode vojsk NATO z Afganistanu môže v krajine prepuknúť občianska vojna, varuje odborník

Vojna v Afganistane si získala rôzne prívlastky. Často je označovaná ako „nekonečná“ alebo „prekliata“ vojna. Pre Američanov je to najdlhší vojnový konflikt v ich histórii.

Po dvadsiatich rokoch americký prezident Joe Biden oznámil odchod amerických vojsk z krajiny. Americké vojská sa majú stiahnuť do 11. septembra 2021. Ide o symbolický dátum, práve vtedy uplynie 20 rokov od teroristických útokov na Svetové obchodné centrum a Pentagón. Ich úplný odsun – štyri mesiace po termíne dohodnutom predošlou americkou vládou s hnutím Taliban – príde napriek stagnujúcim mierovým rozhovorom.

„Do Afganistanu sme odišli kvôli hroznému útoku, ktorý sa stal pred 20 rokmi,“ píše sa v Bidenovom prehlásení zverejneným Bielym domom. „To nemôže vysvetliť, prečo by sme tam mali zostať aj v roku 2021.“

zdroj: TASR/AP, Andrew Harnik

Práve tieto teroristické útoky sa stali rozbuškou pre inváziu do Afganistanu v rámci operácie Trvalá sloboda. Krajina bola v minulosti označená krajinu z najväčšou koncentráciou teroristov na svete.

Takmer dvadsaťročná vojna nemá jednoznačného víťaza. Za víťaza sa považujú Spojené štáty, ale aj Taliban.

Blinken tvrdí, že hrozba terorizmu sa presunula inde 

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken obhajoval rozhodnutie USA stiahnuť svojich vojakov z Afganistanu. Hrozba terorizmu sa podľa neho presunula do iných častí sveta, pričom Washington musí zamerať svoje zdroje na výzvy, ako sú Čína a pandémia.

„Hrozba terorizmu sa presunula na iné miesta. A máme na programe iné, veľmi dôležité záležitosti vrátane vzťahov s Čínou a riešenia všetkého od klimatickej zmeny po covid,“ povedal Blinken pre televíziu ABC. „A tam musíme nasmerovať našu energiu a zdroje,“ zdôraznil a zopakoval stanovisko Washingtonu, že v Afganistane už USA „dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili“.

Rozhodnutie opustiť Afganistan silno polarizuje americkú spoločnosť. Jedna skupina ľudí tvrdí, že tisícky mŕtvych, miliardy dolárov a 20 rokov prítomnosti stačilo. Iní argumentujú, že stiahnutím vojsk ostanú Afganci napospas Talibanu, do krajiny sa môže vrátiť terorizmus a môže nastať rovnaká situácia ako po odchode sovietskych vojsk.

Riaditeľ CIA varuje pred stiahnutím vojsk 

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns a viacerí americkí generáli tvrdia, že takýto krok by mohol krajinu uvrhnúť ešte hlbšie do násilností a ponechať Spojené štáty vystavené väčšej hrozbe teroristických útokov. „Naša schopnosť udržiavať túto hrozbu v Afganistane na uzde … výrazne profitovala z prítomnosti amerických a koaličných ozbrojených síl v teréne,“ cituje Burnsa ABC News.

„Keď nadíde čas, aby sa americká armáda stiahla, zníži sa schopnosť americkej vlády zhromažďovať a reagovať na hrozby,“ pokračoval. „To je jednoducho skutočnosť.“

zdroj: SITA/AP, David Goldman

Burns upozornil, že CIA príde o sieť informátorov, ktorých využívala v boji proti terorizmu.

Pochybnosti vyvoláva aj správanie Talibanu, ktorý odmietal ďalšie vyjednávanie dokiaľ Američania a koaličné vojská z Afganistanu neodídu. Zaznamenané boli aj mnohé porušovania dohody medzi USA a Talibanom a útoky na Afganské vojenské sily.

Taliban bude pokračovať tam kde skončil, tvrdí Kinzinger

„Oznámenie rozhodnutia o vystúpení na základe časového harmonogramu bez ohľadu na podmienky v teréne podkopáva obete, ktoré za posledných 20 rokov priniesli Američania a Afganci,“ uviedol v komentári pre FOX News člen Snemovne reprezentantov USA Adam Kinzinger (R-Illinois), ktorý sám slúžil vo Vzdušných silách USA aj práve v Afganistane.

„Taliban nemá motiváciu vážne sa zapojiť do mierového procesu. Jednoducho počkajú, kým v septembri vyprší čas, a budú pokračovať tam, kde skončili,“ predpokladá Kinzinger, ktorý nesúhlasí s odchodom amerických vojsk.

Zákonodarca upozorňuje, že Afganské bezpečnostné sily vykonávajú 96% bezpečnostných operácií v Afganistane. Americké a koaličné vojská v súčasnosti vykonávajú predovšetkým spravodajské služby, boj proti terorizmu, výcvik a asistenciu.

zdroj: SITA/AP, David Goldman

Z pôvodnej operácie Trvalá sloboda, ktorá začala inváziu do Afganistanu sa stala operácia Rozhodná podpora. Cieľom Rozhodnej podpory je materiálna, ekonomická aj odborná pomoc Afganským ozbrojeným silám a Centrálnej vláde.

Nemožno vylúčiť ani občiansku vojnu, tvrdí Kandrík 

S možným rizikom súhlasí aj bezpečnostný analytik a riaditeľ STRATPOL-u Matej Kandrík. „Samozrejme je tam riziko. Ak sa Taliban rozhodne odstúpiť z mierových rokovaní z afganskou vládou a v plnej miere obnoví svoju ofenzívu, situácia sa veľmi rýchlo môže destabilizovať a vrátiť do situácie z pred niekoľkých rokov,“ vysvetlil Kandrík.

Bezpečnostný analytik upozorňuje, že ak sa situácia vyvinie tým smerom, tak „v krajine nemožnou vylúčiť ani všeobecnú občiansku vojnu,“ uviedol Kandrík.

zdroj: TASR/AP, Andrew Harnik

Obavy majú aj samotní Afganci, ktorí sa obávajú o svoju prácu a bezpečnosť, takisto ako návratu Talibanu. „Sily NATO a USA sa úplne sťahujú z Afganistanu, mám obavy zo svojej budúcnosti,“ uviedol pre Deutsche Welle Sekandar, ktorý pracuje ako tlmočník pre špeciálne sily USA „Neviem, čo sa s nami teraz bude diať,“ dodal.

Práve zamestnanci, ktorí pracovali pre NATO sa môžu stať terčom Talibanu, ktorý ich považuje za kolaborantov.

Podľa BBC bolo v Afganistane zabitých viac ako 3 500 vojakov NATO, z toho 2 300 amerických vojakov a tri obete hlási aj Slovensko. Viac ako 20 000 vojakov bolo zranených.

Najviac obetí však utrpeli samotní Afganci, z ktorých bolo zabitých viac ako 60 000 príslušníkov bezpečnostných síl a takmer dvakrát viac civilistov.

Nielen Taliban, hrozbu predstavujú aj ďalšie teroristické skupiny

Podľa odhadov, ktoré zverejnil Pajhwok Afghan News Taliban v súčasnosti ovláda 52% územia Afganistanu. Centrálna vláda ovláda 46 percent územia, kde žije 59 % populácie.

Taliban nie je jediná bezpečnostná hrozba. Podľa správy amerického ministerstva obrany (DoD) z roku 2019 „Afganistan čelí mnohým vnútorným hrozbám.“ Na hraniciach s Pakistanom operujú teroristické skupiny Haqqani Network, jadro Al-Káidy, Lashkar-e-Tayyiba, ISIS-K a Islamské hnutie Uzbekistanu.

zdroj: SITA/AP, Anja Niedringhaus

Afganský ľud má pri návrate Talibanu čo stratiť. Guardian uvádza, že počet detí v škole vzrástol z necelého milióna na viac ako 9 miliónov. Pred inváziou chodili do školy takmer výlučne chlapci, dnes 40 % tvoria dievčatá. V súčasnosti je pozícia afganských žien silnejšia ako kedykoľvek predtým a slúžia na vysokých pozíciách, od ministeriek cez generálne riaditeľky až po generálky.

Zvýšila sa aj očakávaná dĺžka života, zo 44 na 60 rokov.

Taliban sa rozmohol po stiahnutí sovietskych vojsk

Afganistan získal priezvisko „pohrebisko ríší“, na jeho ťažkom teréne skončila nejedna armáda, ktorá chcela krajinu okupovať. V krajine narazili armády Džingischána, Alexandra Veľkého, aj Sovietskeho zväzu.

Práve voči sovietom sa koncom 70-tych rokov minulého storočia postavili Spojené štáty, Pakistan, Saudská Arábia alebo Veľká Británia, ktorí podporovali povstanie voči miestnej vláde dosadenej Sovietskym zväzom.  

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

Po odchode sovietskych vojsk v 1989 sa stratil aj záujem o ďalší osud krajiny, ktorá sa zmietala v chaose a občianskych vojnách. V deväťdesiatych rokoch sa k moci dostal Taliban vedený jednookým radikálnym duchovným Mahammadom Umarom.

Nočná mora žien

Vláda Talibanu bola bolestivá, na základe radikálneho islamu zaviedli mnoho obmedzení najmä pre ženy. Tie museli ostávať doma, povinná bola burka, bez mužského sprievodu nesmeli opustiť svoj domov a nesmeli navštevovať ani školu.

zdroj: TASR/AP, Rahmat Gul

Za porušenie obmedzení hrozili radikálne tresty od mučenia po verejnú popravu. „Pamätám si, ako som počula o jednej starej žene, ktorej pri bičovaní kovovým káblom zlomili nohu len preto, že jej burka nezahaľovala malý kúsok členku. Zdalo sa to neuveriteľné, že by ľudské bytosti mohli byť schopné takej krutosti, a naviac v mene Boha,“ spomína Hillary Clintonová vo svojej knihe Ťažké rozhodnutia. Clintonová navštívila Afganistan viackrát ešte ako senátorka a neskôr ako ministerka zahraničia. Ešte ako prvá dáma upozorňovala na porušovanie ženských práv v Afganistane.

„Bezpečné útočisko“ pre teroristov 

Taliban tiež umožňoval rast a útočisko ostatným teroristickým skupinám. Afganistan sa stal doslova „bezpečným útočiskom“ pre teroristov, medzi nimi bola aj Al-Káida a Usáma bin Ládin. Veľa islamských teroristov prišlo do Afganistanu bojovať proti sovietom a podporovaní boli práve protisovietskou koalíciou na čele s USA.

Bin Ládin pochádza zo Saudskej Arábie, rovnako ako 15 z 19 únoscov, ktorí 11. septembra 2001 uniesli štyri lietadlá v USA. Dve unesené lietadlá vrazili do Svetového obchodného centra. Jedno lietadlo vrazilo do Pentagónu, a ďalšie skončilo v poli v Pennsylvánii potom, čo sa pasažieri vzbúrili. Celkovo si tieto teroristické útoky vyžiadali 2 977 potvrdených obetí. K útokom sa prihlásila Al-Káida.

zdroj: SITA/AP, Brennan Linsley, File

Potom čo Taliban odmietol vydať Ládina, nariadil vtedajší americký prezident George Bush mladší inváziu do Afganistanu. Taliban bol rýchlo zbavený moci a preskupil sa za hranice Pakistanu, odkiaľ operoval.

Neskôr sa pozornosť Američanov zamerala na Irak a Taliban začal znovu dobýjať stratené územia. Problémy vzbudzovala aj rozsiahla korupcia v krajine a chudoba.

Vojnu chcel ukončiť Obama aj Trump

Vojenskú inváziu sa pokúšal ukončiť aj Barack Obama, ktorý v roku 2010 v spolupráci so spojencami navýšil počet vojakov na 100-tisíc. Ani takéto obrovské navýšenie výrazne nezmenilo situáciu. Proti bol vtedy aj Obamov viceprezident Joe Biden, ktorý bol zároveň aj proti vojenskej operácii na dolapenie Bin Ládina v Pakistane, ktorú považoval za príliš riskantnú.

Obamova administratíva skúšala aj taktiku vyjednávania s Talibanom, to však skrachovalo už na začiatku. 

zdroj: SITA/AP, Kevin Frayer

zdroj: SITA/AP, Anja Niedringhaus

Za stiahnutie vojsk bol aj prezident Donald Trump, jeho generáli, poradcovia aj ministri boli proti. Trumpova administratíva napokon uzavrela s Talibanom vo februári 2020 dohodu o odchode amerických vojakov z Afganistanu do 1. mája tohto roka.

Trump privítal rozhodnutie svojho nástupcu o odsune. Označil ho za „skvelú a pozitívnu vec“, kritizoval však výber konečného termínu.

„Po prvé môžeme a mali by sme odísť skôr,“ uviedol Trump vo vyhlásení, v ktorom vyzval Bidena, aby dodržal lehotu 1. mája. „Po druhé 11. september je pre našu krajinu veľmi smutnou udalosťou a obdobím a mal by zostať dňom reflexie a spomienky“ na obete.

Slovenskí vojaci odídu v rovnakom termíne ako naši spojenci 

„Rozhodnutie NATO o začatí sťahovania síl z Afganistanu je dôkazom toho, že naše pôsobenie prináša konkrétne výsledky v podobe nastolenia udržateľného relatívne bezpečného stavu. Aj vďaka slovenským príspevkom v operácii sa podarilo zabrániť teroristickým skupinám získať v krajine útočisko,” povedal šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

zdroj: SITA/AP, David Goldman, File

„Cítime zadosťučinenie, že situácia v krajine a prebiehajúce mierové rokovania nám umožňujú prijať rozhodnutie o postupnom ukončení takmer 20-ročného pôsobenia NATO v Afganistane,” uviedol minister obrany. Zároveň upresnil, že bezpečné sťahovanie našich síl bude realizované medzi 1. májom až 11. septembrom 2021.

Podľa neho rezort obrany spolu s ostatnými spojencami a partnermi naplánuje nasledujúce kroky smerujúce k stiahnutiu našich vojakov z oblasti tak, aby v krajine nedošlo k ohrozeniu dosiahnutých výsledkov, ale naopak, k udržateľnému relatívne bezpečnému stavu.

Profil aktivít sa menil, traja vojaci sa domov nevrátili 

Slovensko k stabilizácii Afganistanu prispelo účasťou v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, a to rozvojovou a humanitárnou pomocou, ako aj budovaním afganských národných kapacít.

„Profil aktivít slovenských vojakov v Afganistane sa v priebehu času menil. Mali sme tam ženistov, teda odmínovacie práce, odstraňovanie IED atď.,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik Matej Kandrík.   

zdroj: SITA/AP, Brennan Linsley

„Ďalej výcvik, príprava a školenie afganských ozbrojených zložiek. Pomáhali sme taktiež s údržbou a opravami afganskej vojenskej techniky, podieľali sme sa na strážnych činnostiach pre ochranu spojeneckých síl. V Afganistane pôsobil aj 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny,“ dodal Kandrík.

Traja slovenskí vojaci sa z Afganistanu už nevrátili. Podľa Teraz.sk pri streľbe príslušníka afganskej armády Lambara Chána zo strážnej veže v Kandaháre v roku 2013 zahynul Daniel Kavuliak. Slovenskí vojaci Patrik Fraštia a Edmund Makovník zahynuli tiež v roku 2013 pri bombovom útoku na vojenský konvoj v Kábule.

Podľa posledných zverejnených informácií od NATO sa v Afganistane nachádza 25 vojakov.