Po rokovaní lídrov v paláci: Zeman chce, aby sa V4 rozrástla o ďalšiu krajinu

Hlavy štátov V4 sa dnes stretli v primaciálnom paláci za účelom rokovaní na horúce témy. Lídrov susedných štátov hostila Zuzana Čaputová a politické špičky prerokovali napríklad bezpečnostnú situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale aj krušné časy spôsobené energetickou krízou. Po dvoch plenárnych zasadnutiach sa štátnici stretli na spoločnej tlačovej besede, kde referovali závery z rokovaní.

Stretnutie prezidentov V4

Prezidentské stretnutie sa začalo príchodom prezidentky Maďarska Kataliny Novákovej, poľskej hlavy štátu Andrzeja Dudu a českého prezidenta Miloša Zemana na Primaciálnom námestí. Na námestí dávali doobeda pozor na zahraničnú delegáciu policajti, kukláči, ale aj reprezentatívna čestná stráž.

Okrem na prvý pohľad viditeľných strážcov zákona dávali na politické elity pozor aj „tajní“ policajti v civile. Tí kontrolovali priebeh oficiálneho privítacieho ceremoniálu hláv štátov, ktoré po príchode zapózovali pred budovou Primaciálneho paláca. Štátnici sa následne odobrali na plenárne schôdze.  

Prezidenti tak po oficiálnej časti programu na Primaciálnom námestí zasadli za rokovací stôl počas dvoch plenárnych zasadnutí. „Hlavnými témami ich spoločných rokovaní bude bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ako aj energetická kríza, zelená tranzícia a hľadanie spoločných európskych riešení,“ informoval o portfóliu tém hovorca prezidentky Martin Strižinec ešte deň pre rokovaním.

Zuzana Čaputová sa stretla s prezidentmi V4 a riešili aj vojnu na Ukrajine

GALÉRIA+ 5

Energetická kríza

Prezidentka Čaputová po konferencii lídrov V4 uviedla, že stretnutie bolo užitočné. S ostatnými prezidentmi krajín V4 preberali aj aktuálnu situáciu na Ukrajine, ktorá upútala celý svet. Podľa jej slov stačí na to, aby nastal mier, aby „ruskí vojaci odišli z Ukrajiny“, a tiež, aby Rusko „rešpektovalo medzinárodne uznané hranice suverénneho štátu“.

Nezabudla spomenúť ani dopad vojny na náš región, ktorý je hmatateľný. Podľa slov prezidentky musela každá krajina V4 čeliť príchodu utečencov z Ukrajiny pred vojnou. Slovensko tak zažilo mimoriadne „silnú skúsenosť“, pričom bola reakcia ľudí v krajine „ukážkou obrovskej solidarity, zdieľnosti a ľudskosti voči ľuďom, najmä ženám a deťom, ktoré z Ukrajiny utekali“. 

Všetky druhy pomoci, ktoré Slovensko poskytuje Ukrajine, sú podľa hlavy štátu „ochranou nášho národného záujmu“. V stávke sú totižto podľa Čaputovej aj hodnoty a bezpečnosť, ktoré sa týkajú nás všetkých. Pripomenula tiež, že všetky krajiny V4 podporujú balíky sankcií uvalených na Rusko.

Podľa slov prezidentky Čaputovej sú „nielen sankcie príčinou toho, že sa zvýšili ceny energií“, vďaka čomu čelí aj Slovensko energetickej kríze. Ako informovala, Rusko už niekoľko mesiacov pred začiatkom vojny na Ukrajine obmedzovalo dodávky plynu, a to malo priamy dopad na zvyšovanie cien energií, ktoré sú pre nich nielen komoditou, ale aj zbraňou aj voči Slovensku a jeho obyvateľom.

Pokiaľ ide ešte o energetickú krízu, hlava štátu pripomenula, že okrem národných riešení, potrebuje naša krajina aj tie európske. Cieľom Slovenska je podľa jej slov „celoeurópsky strop pre ceny plynu“. Okrem toho však už podnikajú potrebné kroky, ktoré sa týkajú úspory energie alebo zvyšovania energetickej efektivity.

Zeman sa stretol s Ficom a Kollárom

Česká hlava štátu Miloš Zeman dorazil na Slovensko už deň pred konferenciou lídrov V4. Stretol sa totiž so šéfom parlamentu a lídrom Sme rodina Borisom Kollárom. O neoficiálnej návšteve informoval na sociálnych sieťach národnej rady aj hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček.

Zeman rokoval aj s bývalým predsedom vlády a šéfom opozičného Smeru Robertom Ficom, doplnil na sociálnej sieti Ovčáček. 

Český prezident po konferencii lídrov krajín V4 hovoril o možnom riziku nukleárneho konfliktu v rámci vojny na Ukrajine. „Musíme sa vyhnúť riziku, že budeme poslední prezidenti a poslední premiéri pred treťou svetovou vojnou,“ hovorí Zeman.

Podľa jeho slov je nutné, aby sme tomuto riziku predišli. Ak by sa Rusko uchyľovalo k použitiu jadrových zbraní, malo by dopredu varovať krajiny, ktoré by mali možnosť proti takému rozhodnutiu protestovať.

Keďže Zeman čoskoro ukončí svoju politickú kariéru a toto zhromaždenie lídrov V4 je zrejme aj jeho posledným, svojim prezidentským kolegom vyslovil jeho „posledné politické prianie“. Žiada, aby usilovali o „rozšírenie V4 o Slovinsko“. Zeman sa totižto domnieva, že táto krajina do vyšehradskej spolupráce patrí.

Kritická situácia na Ukrajine

Jednou z hlavných tém rokovaní prezidentov je bezpečnostná situácia, ktorá súvisí aj s vojnou u nášho východného suseda. V ukrajinskej metropole Kyjev sa dnes ráno opäť rozozvučali sirény upozorňujúce na možné vzdušné útoky.

Od začiatku týždňa mali totiž Rusi opäť podniknúť útok na ukrajinský Kyjev. A to v pondelok ráno, prakticky na celom území Ukrajiny. Vyžiadali 14 mŕtvych a takmer 100 zranených. Informovala o tom britská stanica BBC.

Dodala, že – podobne ako v pondelok – aj v utorok nadránom došlo k útokom na mesto Záporožie. Podľa gubernátora Záporožskej oblasti Olexandra Starucha sa ruské útoky zamerali na objekty infraštruktúry. Informácie o obetiach a škodách zatiaľ nezverejnili. Podľa mestskej rady rakety zasiahli a poškodili školu, nemocnicu a bytové domy.

Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) sa terčom útoku v noci na utorok stala aj Vinnycká oblasť na juhozápade Ukrajiny. Ruská armáda tam dronmi zaútočila na Ladyžynskú tepelnú elektráreň.

Pondelkové útoky spôsobili, že mnohé z ostreľovaných miest a obcí sa ocitli bez dodávok elektriny, vody a telekomunikačného spojenia. Podľa denníka The Guardian je bez elektriny stále 1 300 obcí.

Ruský pokus na Valnom zhromaždení OSN

Situácia na Ukrajine je obzvlášť napätá po nezákonnej anexii časti krajiny Ruskou federáciou. Rusko sa dokonca pokúsilo vynútiť na Valnom zhromaždení OSN tajné hlasovanie o svojej nezákonnej anexii časti Ukrajiny. To sa mu nepodarilo.

Väčšina zo 193 členov OSN na začiatku mimoriadneho zasadnutia o tejto otázke hlasovala za verejné hlasovanie o návrhu rezolúcie. Valné zhromaždenie OSN začalo v pondelok rokovať o nedávnej anexii častí Ukrajiny, ktorou Rusko porušilo medzinárodné právo, informuje tlačová agentúra DPA.

Očakáva sa, že na konci zasadnutia, ktoré by sa pre veľký počet rečníkov mohlo predĺžiť až do stredy, budú členské štáty OSN hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej kroky Moskvy.

Rusko sa už vopred zasadzovalo za tajné hlasovanie – zrejme v nádeji na lepší výsledok, konštatuje DPA. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady nie sú rezolúcie Valného zhromaždenia OSN podľa medzinárodného práva záväzné. Nadchádzajúce hlasovanie v New Yorku je považované za celosvetový „test“ nálad v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Pozorovatelia už určitý čas vnímajú „únavu“ z vojny v mnohých štátoch – najmä v Afrike a Latinskej Amerike. Niektorí sa pritom domnievajú, že vojna na Ukrajine odvádza pozornosť od iných regionálnych konfliktov a globálnych kríz.