Po záplavách prichádza ďalšia rana: Vedci varujú pred inváziou nepríjemného hmyzu
- Objaviť sa môžu, keď opadne voda a trochu sa oteplí
- Vedci hovoria o ideálnych podmienkach pre komáre
- Nevylučujú inváziu
- Objaviť sa môžu, keď opadne voda a trochu sa oteplí
- Vedci hovoria o ideálnych podmienkach pre komáre
- Nevylučujú inváziu
Posledné dni sa správy na Slovensku týkajú hlavne povodní. Hladiny riek stúpajú, mestá vyhlasujú mimoriadne situácie a v niektorých v okresoch je situácia stále kritická. Viac o aktuálnom dianí sa dočítaš v našom online článku.
Aj keď to tak teraz možno nevyzerá, meteorológovia avizujú, že situácia by sa mala zlepšiť. To však nevylučuje ďalší problém pre náš región. Odborníci podľa TA3 varujú, že po ničivých záplavách môže prísť ďalšia hrozba. Upozorňujú na možné nebezpečenstvo invázie komárov.
Invázia komárov
Keď voda opadne a trochu sa oteplí, vznikne tak ideálne podnebie pre liaheň komárov. Očakávajú veľké množstvá, hovoria dokonca o invázii.
„Tam je dôležitá teplota vody a ani nie až tak teplota ovzdušia. Štandardne pri tých záplavových druhoch hovoríme okolo 10 stupňov Celzia. Počítame s tým, že sa vyleje Morava, možno aj Dunaj, tým pádom nám hrozí vlna komárov práve tých záplavových druhov, ktoré sa rozlietavajú niekoľko kilometrov a masívne sa množia,“ uviedla pre portál Viktória Čabanová z Biomedicínskeho centra SAV.
Ak žiješ v Bratislave, vieš, že hlavné mesto často trpí pre premnoženie komármi. Z ich zvýšenými počtami mesto počíta aj teraz.
„Aj vzhľadom na aktuálne počasie a vzhľadom na to, že príde k vybreženiu Moravy alebo Dunaja v istých lokalitách do tých záplavových území, vzniknú väčšie plochy, kde budú potenciálne liahniská komárov,“ doplnil Čabanovú hovorca magistrátu hlavného mesta Peter Bubla.
Objaviť by sa mali približne do dvoch týždňov. Metropola Slovenska preto neustále pokračuje v monitoringu potenciálnych liahnísk komárov. Podľa Bublu na miestach, kde počet lariev prevyšuje isté stanovené množstvo, zasahujú biologickým larvicídom BTI. Ten však nemôžu používať na celom území Bratislavy. Využiť ho nemôžu v chránených vodných zdrojoch a chránených územiach.
Čabanová hovorí, že BTI má pri prvých larvách efektivitu cez 90 percent. Tento larvicíd zabíja rovno larvy a zabezpečí, že dospelé komáre sa nevyliahnu. Je to aktuálne jediná možnosť, pretože voči chemickým postrekom sú komáre odolné. Výhodou BTI je, že je prírodný, keďže ide o výťažok z baktérie a zabraňuje komárom si naň vytvoriť odolnosť.
„Aj vďaka tým zásahom, ktoré robíme, počet komárov bude podstatne menší, ako by bol, keby takéto zásahy neboli,“ uzavrel Bubla. Napriek tomu ale počítaj s tým, že úplne sa tomuto nepríjemnému bodavému hmyzu nevyhneš.
Invazívny druh
Ako sme ťa informovali v júli, v Bratislave zachytili aj invazívneho komára tigrovaného. „Ázijský tigrovaný komár bol zaznamenaný aj tento rok na rovnakých lokalitách v Ružinove. Našli sa samičky aj samce a čerstvo nakladené vajíčka,“ priblížila vtedy Viktória Čabanová z Biomedicínskeho centra SAV. Po jeho objavení sa rozhodli druh skúmať.
Práve ázijský komár tigrovaný patrí medzi najnebezpečnejšie druhy, informuje TASR. Je schopný prenášať až 22 rôznych vírusov, vrátane exotických ochorení ako dengue, chikungunya, Zika či žltá zimnica. Tento druh sa do rôznych častí sveta dostal najmä prostredníctvom dovozu tovaru, predovšetkým pneumatík.
V bratislavskom Ružinove už potvrdili, že ázijský komár tigrovaný dokáže v našich podmienkach prezimovať a rozmnožovať sa. Ela Rybárová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) informovala, že čoskoro očakávajú výsledky DNA analýzy jedincov tohto druhu.
„Výskyt tohto komára však verejnosť nahlásila aj v iných mestských častiach Bratislavy, ako aj v iných častiach Slovenska,“ uviedla Rybárová. Pre aktuálne informácie o výskyte tigrovaného komára môžu občania využiť mobilnú aplikáciu Mosquito Alert.
Okrem tigrovaného komára sa na našom území vyskytuje aj ďalší invazívny druh – Aedes japonicus japonicus. Tento druh bol prvýkrát zaznamenaný v roku 2021 a v súčasnosti je dokonca rozšírenejší než jeho tigrovaný príbuzný.
„Samotný Aedes japonicus japonicus môže prenášať u nás zatiaľ nepôvodné vírusy, ako napríklad vírusy japonskej encefalitídy, chikungunya, dengue alebo aj Zika,“ ozrejmila Rybárová.
Dodala však, že tento druh predstavuje riziko najmä pre prenos patogénov už prítomných na našom území, ako je napríklad západonílsky vírus, ktorý sa vyskytuje predovšetkým na juhu Slovenska.
V snahe monitorovať situáciu a potenciálne riziká, odborníci intenzívne pracujú na výskume. „V súčasnosti sa v spolupráci s úradmi verejného zdravotníctva venujeme prvému celoslovenskému monitoringu západonílskeho vírusu a vírusu Usutu v komároch,“ dodala Rybárová.
Zdroje: TA3, Archív Startitup, TASR