Po zemetrasení prišli nepokoje a rabovanie. Záchranári v Turecku utekajú

Zemetrasenia v Turecku a Sýrii otriasli celým svetom. Krajiny z každej časti sveta ponúkli svoju pomoc a momentálne pri záchranných a pátracích akciách pomáhali aj tímy zo Slovenska. Situácia je však napätá a z bezpečnostných dôvodov viaceré zahraničné tímy rušia svoje pôsobenie v krajine.

O ničivých následkoch katastrofy sme ťa informovali v tomto článku. Podľa najnovších informácií si tri zemetrasenia so silami 7,8, neskôr 7,7 a nakoniec 5,6 stupňov vyžiadali viac ako 25 000 obetí, informuje The Guardian. Konkrétne, najmenej 21 848 obetí hlásia z Turecka a najmenej 3 553 zo Sýrie.

Svet v dôsledku katastrofy upriamil svoju pozornosť na vládu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ako informuje BBC, vznikajú veľké otázky, či sa tragédii dalo predísť a či vláda prezidenta Erdogana mohla urobiť viac pre záchranu životov.

Erdogan je prezidentom Turecka od roku 2014 a jeho budúcnosť ostáva nejasná. V reakcii vlády na zemetrasenia sa totiž objavili značné nedostatky a pripustil to aj samotný prezident. Zdá sa však, že z toho jednoducho viní osud.

„Takéto veci sa vždy stávali. Je to súčasť plánu osudu,“ uviedol Erdogan.

Rabovanie a odchod pohotovostných tímov

Situácia je aktuálne skutočne napätá a tímy zo Slovenska, Rakúska a Nemecka preto pozastavujú svoju operáciu v Turecku, informuje TASR.

„Medzi frakciami v Turecku narastá agresia,“ uviedol pre agentúru APA podplukovník Pierre Kugelweis z ozbrojených síl Rakúska. Dodal, že sa objavili aj správy o prestrelkách.

„Na nás Rakúšanov nikto nezaútočil, všetci sme v poriadku… Radi by sme aj ďalej pomáhali, no okolnosti sú také, aké sú,“ dodal Kugelweis.

Slováci sa zároveň aj vracajú na Slovensko, informovalo ministerstvo vnútra. Tímom sa podarilo vyslobodiť 12 živých osôb.

„Nakoľko vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a aj na to, že od zemetrasenia uplynulo 6 dní, tím MV SR zložený z členov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby urobil všetko pre to, aby pomohol vytiahnuť živých ľudí z trosiek a zajtra (nedeľa 12.2.) sa vráti domov. Slovensko bude Turecku naďalej plne nápomocné v zmysle humanitárnej či inej medzinárodnej pomoci,“ uviedol rezort.

Hrozivé zábery po zemetraseniach v Turecku a Sýrii. Popadali celé štvrte, obetí sú tisíce

GALÉRIA+ 7

Do Turecka zajtra (12. 2.) poletí lietadlo z Bratislavy plne naložené položkami humanitárnej pomoci.

V samotnom Turecku utrpelo zranenia približne 80 000 ľudí. Preživším budú ponúknuté vysokoškolské internáty, pričom univerzity budú do leta poskytovať iba diaľkové štúdium. Teploty v postihnutom regióne sú pod bodom mrazu.

Okrem toho sa v oblastiach postihnutých zemetrasením rozmáha rabovanie. Agentúra Reuters informuje, že prípady krádeží hlásia od piatku. Erdogan pripomenul, že v krajina platí 3-mesačný výnimočný stav a ľudí pred podobným správaním varoval. 

„Vyhlásili sme výnimočný stav. Znamená to, že odteraz by ľudia, ktorí sú zapojení do rabovania alebo únosu, mali vedieť, že na ich chrbte je pevná ruka štátu,“ povedal.

Na druhej strane sa dočítaš, ako tureckí odborníci skritizovali prístup ich vlády >>>

Pomoc bez armády

Turecko muselo v pondelok (6. 2.) reagovať na potrebu záchranných operácií v 10 z 81 provincií v krajine. To sa však nepodarilo včas a do viacerých dedín sa tímy nedostali niekoľko dní.

Nakoniec sa zozbieralo viac ako 30-tisíc ľudí z profesionálneho a dobrovoľníckeho sektora spolu s tímami z mnohých ďalších krajín. Počiatočné hodiny však boli kritické. 

Turecko sa pohlo o neskutočné 3 metre. Desivé zábery z krajín zničených zemetrasením (FOTO)

Turecko má viac skúseností so zemetraseniami než takmer ktorákoľvek iná krajina sveta. Zakladateľ hlavnej dobrovoľníckej záchrannej skupiny tentokrát tvrdí, že záchrane prekážala politika. 

Po poslednom veľkom zemetrasení v auguste 1999 totiž ľudí zachraňovali ozbrojené sily. Prístup Erdoganovej vlády sa však snaží obmedziť vojenskú moc v spoločnosti, a to teraz experti vnímajú ako problém.

„Najorganizovanejšie a logisticky najsilnejšie organizácie na celom svete sú ozbrojené sily. Majú v rukách obrovské prostriedky a tie musíte použiť pri katastrofách,“ uviedol šéf nadácie Akut Nasuh Mahruki.

Namiesto toho túto úlohu tentokrát prebral turecký úrad pre civilné katastrofy s približne 15 000 zamestnancami. Tým pomáhajú mimovládne skupiny, ako je Akut s 3 000 dobrovoľníkmi.

Keďže bola armáda bola vynechaná z plánovania postupu v prípade katastrofy, musela čakať na príkaz od vlády. „To spôsobilo oneskorenie začiatku záchranných a pátracích operácií,“ hovorí Mahruki.

Prezident Erdogan akceptoval, že pátracie úsilie nebolo také rýchle, ako vláda chcela, napriek tomu, že Turecko má „momentálne najväčší pátrací a záchranný tím na svete“.

Vláda dostala i varovania

Pred troma rokmi zemetrasenie zasiahlo turecké mesto Elazig, ktoré leží severovýchodne od oblasti súčasnej katastrofy.

Geologický inžinier a profesor Naci Gorur z Istanbulskej technickej univerzity následne predpovedal neskoršie zemetrasenie severne od miesto Adiyaman Kahramanmaras.

„Varoval som miestne vlády, guvernérov a ústrednú vládu. Povedal som: ,Prosím, podniknite kroky, aby boli vaše mestá pripravené na zemetrasenie.‘ Keďže ich nemôžeme zastaviť, musíme zmenšiť škody, ktoré spôsobia,“ tvrdí profesor.

Virálne VIDEO obletelo svet: Z trosiek po zemetrasení vytiahli dieťa ešte s pupočnou šnúrou

Ďalší profesor Mustafa Erdik je presvedčený, že dramatické straty na životoch spôsobilo nedodržiavanie stavebných predpisov, a obviňuje z toho nevedomosti a neschopnosti v stavebníctve.

„Pripúšťame poškodenie, ale nie tento typ poškodenia – s podlahami nahromadenými na sebe ako palacinky. Tomu sa malo predísť. Presne to spôsobuje také obete, aké vidíme dnes,“ uviedol.

Erdogan bojoval proti kritike

Ako informuje CNBC, počas bojov s následkami zemetrasení Erdogan v stredu (8. 2.) navštívil postihnutý región. V ten istý deň bola pre mnohých Turkov zablokovaná sociálna platforma Twitter. Tá pritom záchranárom slúžila na lokalizáciu preživších.

Vláda uviedla, že sa tak pokúša potlačiť „dezinformácie“ ohľadom zemetrasení. Turecká polícia okrem toho údajne zatkla piatich ľudí a ďalších 18 zadržala za zdieľanie „provokatívnych príspevkov“.

Twitter už síce v krajine opäť funguje, no obmedzenia viedli k protestom tureckej politickej opozície a aktivistov. Tí teraz Erdoganovu vládu kritizujú za jej reakciu na pondelkovú katastrofu.

Politológovia aktuálne konštatujú, že Erdoganova nádej na zjednotenie krajiny pred najbližšími voľbami bude pravdepodobne nulová. 

Turecký prezident vyzval k jednote a solidarite, odsúdil kritikov reakcie na katastrofu a označil ich za nečestných. Avšak po 20 rokoch pri moci, najprv ako predseda vlády a potom ako čoraz autoritatívnejší zvolený prezident, vedie vysoko polarizovanú krajinu.

Čoraz viac neznáša kritiku a mnohí z jeho odporcov sú momentálne vo väzení alebo museli utiecť do zahraničia. Keď sa pokus o prevrat proti prezidentovi v roku 2016 skončil krviprelievaním, reagoval zatknutím desaťtisícov Turkov a prepustením veľkého počtu štátnych zamestnancov z ich pracovných pozícií.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie