Úzkosti má čoraz viac detí a dospievajúcich. Arteterapeutka prezrádza, ako na to a kto je Marley

Henrieta Balázsová

29. septembra 2022 o 12:00

Andrea Geseová sa venuje arteterapii a canisterapii
Jej pomoc vyhľadáva čoraz viac ľudí
Čím sú tieto druhy terapie výnimočné a ako prebiehajú?

arteterapeutka Andrea Geseová lieči umením

Na snímke v strede Andrea Geseová Andrea Geseová

Andrea Geseová sa venuje arteterapii a canisterapii
Jej pomoc vyhľadáva čoraz viac ľudí
Čím sú tieto druhy terapie výnimočné a ako prebiehajú?

Andrea Geseová je podpredsedníčkou Asociácie slovenských arteterapeutov. Venuje sa skupinovej, individuálnej, rodinnej a partnerskej arteterapii i práci s dospievajúcimi. Robí to však veľmi zaujímavou formou. Využíva na to totiž liečbu umením pri arteterapii a svojho labradora pri canisterapii.

Kto je Andrea Geseová a čomu sa venuje
Pred tým pôsobila v školstve, prečo sa rozhodla to zmeniť
Akú silu má umenie
Ako prebieha sedenie pri arteterapii
Pre koho je táto terapia vhodná

Mohli by ste nám na úvod prezradiť, čomu sa venujete?

Vyštudovala som Pedagogickú fakultu UK v Bratislave – učiteľstvo výtvarných predmetov. Po rokoch praxe v školstve som sa rozhodla otvoriť si súkromný priestor pre svoju prácu, ktorú milujem.

V súčasnosti sa venujem arteterapii, individuálnej a skupinovej, lektorovaniu výtvarných kurzov a vzdelávaniu v tejto oblasti art a artefiletike.

Som podpredsedníčkou Asociácie slovenských arteterapeutov a spolu s mojimi kolegami sa aktívne snažíme etablovať arteterapiu do povedomia spoločnosti a jej kompetencie sprístupniť verejnosti.

Súčasťou mojej terapeutickej intervencie je aj canisterapia s labradorkou Marley. Výtvarná tvorba, umenie, záhrada, knihy a príroda je terapiou zase pre mňa.

zdroj: Andrea Geseová

15 rokov ste pôsobili v školstve ako učiteľka umeleckých predmetov. Čo vás priviedlo k premýšľaniu nad takouto zmenou kariéry?

Dôvod pre odchod zo systémového školstva nevychádzal len z jedného zdroja. Na jednej strane to bola nespokojnosť zo straty kompetencií učiteľa a zvyšujúce sa nároky na organizáciu vyučovania s následkom straty priestoru a zmysluplnosti pre vnútorné procesy a vzťahy vo vyučovacom procese.

O tlaku na všetky zložky (žiak, učiteľ, vedenie školy) ani nehovorím. Vnímala som, že nám v škole pribúda viac detí so sebapoškodzovaním a apatiou, ktorým sa treba venovať viac a inak.

Druhým zdrojom bola moja vlastná osobnosť alebo časť, ktorá vycíti čas pre zmenu, čas, kedy je treba posunúť sa ďalej. Oba však vyústili do psychosomatických reakcií môjho tela. A práve v tom čase mi naozaj „spadla“ arteterapia do cesty.