Podľa Nicholsonovej sme svedkami vplyvu cirkvi na Slovensko: Je načase oddeliť ju od štátu

Nariadiť kňazom prestať verejne sláviť sväté omše môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu, informoval o tom hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara po tom ako premiér Matovič ohlásil úplný zákaz podujatí. 

Predstavitelia cirkvi po tomto oznámení zostali v šoku a pobúrení. Predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milan Majerský sa vyjadril, že uprednostňovať krčmu pred omšou je necitlivé, nerozvážne a neprípustné. Náražal na fakt, že nové opatrenia platné o 1. októbra nezahŕňajú zatváranie reštaurácii, pohostinstiev či nákupných centier.

Igorovi Matovičovi sa zjavne nechcelo počúvať stažnosti, prečo jedni môžu a druhí nie. Dnes preto prisľúbil, že všetky podujatia bude platiť maximálny počet účastníkov, a to 50. Podotkol, že ide o návrh zo strany hlavného hygienika, ktorým chceli situáciu korigovať, aby nevznikali „škriepky“ medzi jednotlivými oblasťami. 

Podľa europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej je spomínaný postoj biskupov jasným dôkazom, že odluka cirkvi od štátu je nanajvýš potrebná.

„Nedávno som povedala, že rímskokatolícka cirkev má neustále snahy zasahovať do fungovania štátu. Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska ma v tom len utvrdilo,“ konštatuje.

zdroj: TASR/Róbert Fritz

Pýta sa preto, ako to je s tým štátom, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo? Kto vlastne vládne na Slovensku? Vláda, či cirkev? Poukazuje aj na zarážajúcic fakt, že KBS v liste tvrdí, že mali vládou prisľúbené, že bohoslužby nezakážu, ak sa budú dodržiavať všetky hygienické opatrenia.

„Nepamätám si, že by ste sa takto postavili za živnostníkov, či cezhraničných pracovníkov, za ženy, ktoré v čase pandémie boli zavreté s násilníkmi medzi štyrmi stenami bez možnosti privolania pomoci. Priložte ruku k dielu a staňte sa autoritou hodnou nasledovania. Zatiaľ si len pripisujete osobitné postavenie, ktoré vám nepatrí. A dúfam, že patriť nebude, či počas alebo po pandémii,“ hovorí Nicholsonová.

K reakcii biskupov na nové opatrenia sa na sociálnej sieti vyjadril aj Michal Truban z Progresívneho Slovenska. Podľa Trubana nie je vhodné sa takto povyšovať nad ostatných a už vonkoncom nie nad zákon, ktorý platí pre všetkých občanov, veriacich aj neveriacich, rovnako.

„To, čomu páni biskupi a kresťanskí politici hovoria ‚krčma’, je pre veľa podnikateľov v reštauračných službách ich živobytie. Veľa z nich poznám, tak viem, že aby uživili svoje rodiny, musia vo svojich podnikoch dosť veľa a tvrdo pracovať. Okrem toho zamestnávajú a platia dane. A tento rok už dostali veľké rany a málo pomoci,“ upozorňuje Truban.

52 miliónov eur

Podľa strany Sloboda a Solidarita nastal čas na debatu o reforme financovania cirkví, ktoré by malo byť dobrovoľné. „V SaS sme presvedčení, že každý sa dokáže rozhodnúť slobodne, či zo svojich daní cirkev podporí, alebo nie. Takouto zmenou by sme v rozpočte ušetrili 52 miliónov eur,“ tvrdí SaS. 

Ako ďalej povedala, uznáva význam náboženstva a cirkví v morálno-etických otázkach, ako aj v oblastiach týkajúcich sa rôznych verejnoprospešných aktivít, avšak je na mieste začať celospoločenskú debatu, či by sa tieto peniaze nedali využiť lepšie. Strana však prízvukuje, že nie je reč o zrušení finančnej podpory pre sakrálne pamiatky, ktoré sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. „Riešením odluky cirkvi od štátu by bolo financovanie cirkví prostredníctvom dobrovoľných príspevkov občanov. 

„Za najvhodnejší model financovania cirkví považujeme asignačný model v prospech registrovanej cirkvi z dane z príjmov občanov,” Miroslav Žiak.

Tento model podľa poslanca umožňuje slobodu rozhodovať, koho chce daňovník svojimi daňami podporiť. Na druhej strane to znamená slobodu aj pre tých daňovníkov, ktorí aktivity cirkvi nevyužívajú či odmietajú. Tento model by mal pritom vychádzať priamo z Ústavy, ktorá definuje Slovensko ako nábožensky neutrálny štát.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko