Podľa vedcov vakcína nemusí byť účinná na nový typ mutácie. Hrozí aj riziko opakovaného infikovania
- Na nových zmutovaných a infekčnejších verziách vírusu sa spravil predbežný výskum
- Ten naznačuje, že variant koronavírusu 501Y.V2 zachytený v decembri v Juhoafrickej republike môže v tele uniknúť protilátkam, čím sa nevytvorí obranyschopnosť proti covidu
- Na nových zmutovaných a infekčnejších verziách vírusu sa spravil predbežný výskum
- Ten naznačuje, že variant koronavírusu 501Y.V2 zachytený v decembri v Juhoafrickej republike môže v tele uniknúť protilátkam, čím sa nevytvorí obranyschopnosť proti covidu
Spočiatku existovalo málo dôkazov o tom, že by vakcíny proti COVID-19 neboli účinné proti novým mutáciám. Na nových zmutovaných a infekčnejších verziách vírusu, ktoré sa objavili v posledných mesiacoch, sa však spravil predbežný výskum, ktorý zverejnil Business Insider.
Ten naznačuje, že variant koronavírusu 501Y.V2 zistený v decembri v Juhoafrickej republike môže v tele uniknúť protilátkam, čím sa nevytvorí obranyschopnosť proti covidu.
V2 sa môže doslova vyhnúť protilátkam získaným vďaka očkovaniu, píše The Scientist. To môže znamenať, že existujúce vakcíny nebudú poskytovať dostatočnú ochranu pre ľudí, ktorí už boli infikovaní pôvodnou verziou vírusu. Po očkovaní by sa tak mohli ľahko nakaziť koronavírusum nového kmeňa.
„Na základe poskytnutých údajov je pravdepodobné, že vakcína bude o niečo menej efektívna, ale o koľko – to zatiaľ nevieme,“ povedal David Montefiori, virológ z lekárskeho centra Duke University pre Business Insider.
Prečo by vakcína nemusela fungovať
Protilátky sú ochranné proteíny, ktoré náš imunitný systém vytvára, keď v tele zaznamená cudziu látku alebo antigén. Proteíny sa vytvárajú počas infekcie, a tomu sa snaží vakcína vyhnúť tak, že podnecuje telo k tvorbe práve týchto proteínov.
Protilátky všeobecne bojujú proti infekcii tým, že sa naučia rozpoznávať vírus a signalizujú imunitnému systému, že by mal byť zničený. Ak je ale vírus príliš odlišný, protilátky naň nemusia reagovať.
Juhoafrickí vedci použili vzorky krvi od 44 pacientov, ktorí sa zotavili z COVID-19 pred detekciou variantu 501.Y.V2. Vedci vystavili krv novému variantu a zistili, že protilátky v polovici vzoriek proti kmeňu neúčinkovali. Protilátky v druhej polovici vzoriek vyvolali oslabenú odpoveď.
Tieto výsledky môžu naznačovať zníženú účinnosť existujúcich vakcín, napísal vedecký tím na novú mutáciu.
Vedci napriek tomu uviedli, že na vyvodenie pevných záverov o tom, ako variant interaguje s protilátkami v tele (najmä u ľudí, ktorí boli očkovaní), je potrebných viac údajov.
Výskum sa tiež nezaoberal inými prvkami imunitného systému, ako sú B bunky, ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu pri vývoji nových protilátok.
Počet nových prípadov sa v Juhoafrickej republike strojnásobil
Za posledné dva mesiace sa v Juhoafrickej republike počet nových prípadov koronavírusu za deň strojnásobil, a dosiahol hodnotu cca 13 000.
8. januára dosiahli dokonca rekordnú hodnotu, a to takmer 22 000 prípadov. Miera pozitivity testov v krajine sa v decembri zdvojnásobila.
Do konca roku 2020 vytlačil 501.Y.V2 v Južnej Afrike takmer všetky ostatné verzie koronavírusu. Podľa najnovších zistení sa rozšíril do najmenej 20 krajín, informuje Business Insider.
Záchrana od Pfizeru
Predbežná štúdia spoločností Pfizer/BioNTech však zistila, že vakcína proti koronavírusom by mala byť účinná aj proti tomuto variantu.
Jesse Bloom, biochemik z Fred Hutch Institute v Seattli, vo svojom vyhlásení uviedol, že je „optimistický v tom, že súčasné vakcíny sú pripravené aj na mutácie“, aj keď dodal, že s vývojom koronavírusu bude nakoniec možno potrebné vakcíny aktualizovať.
„Aktualizovaná vakcína by mohla byť rýchlo nasadená,“ vyjadril sa pre Business Insider.
Čítajte viac z kategórie: Koronavírus
Zdroje: Business Insider, The Scientist