Podnikanie a rovnosť pohlaví podľa slovenských podnikateliek – Časť 2.

Na Slovensku rozhodne nie je núdza o šikovných ľudí, bez ohľadu na ich pohlavie. Keďže je ale angažovanosť žien v sfére biznisu a podnikania stále prepieranou témou, rozhodli sme sa upozorniť na mladé a talentované Slovenky, ktoré sa vo svete startupov zapísali do povedomia ako zakladateľky zaujímavých a sľubných projektov. 

Každej sme sa spýtali päť otázok:

1. Si Slovenka, ktorá na startupovej scéne zaznamenala úspech ako zakladateľka a výkonná predstaviteľka nádejného projektu. Ako si sa k nemu dostala a ako vlastne vznikal?
2. Aké je byť v tvojom fachu ženou? Dostalo sa ti kvôli tomu inej pozornosti alebo prístupu? Ak áno, od koho? Poprípade podobné rozdiely nevnímaš?
3. Myslíš si, že je na našej scéne pre ženu ťažšie preraziť a uspieť, alebo si toho názoru, že rozdiely pohlaví v tomto prípade nehrajú žiadnu zásadnú rolu?  
4. Ešte stále v našom západnom svete prevládajú stereotypy založené na rozdieloch medzi mužmi a ženami. Je podľa teba práca so ženou v niečom iná ako práca s mužom? S kým sa ti pracuje lepšie a aké kvality si na druhých najviac (poprípade najmenej) ceníš?
5. Čo by si poradila mladým ženám/dievčatám, ktoré majú vízie a sny a chcú s nimi na Slovensku preraziť?  

Marianna Slivková (FOSALI®)

1. Na tomto trhu nie sme až takí noví, to musím priznať. S bratom už niekoľko rokov ponúkame neštandardné osvetlenie práve na báze LED technológie, či už sú to podsvietenia podhľadov, hlavné osvetlenie miestností, alebo dekoračné efekty ako napríklad hviezdne nebo, či iné výmysly z našej a zákazníkovej hlavy… S optickými vláknami máme teda skúsenosti a vždy sme ich vnímali ako niečo úžasné, niečo z čoho sa dá tvoriť a dokonca použiť aj do miest, kde sa štandardne s osvetlením a teda elektrinou nemôžeme dostať. No chceli sme naším klientom ponúknuť riešenia, ktoré budú pre nich nenáročné z hľadiska servisovania, budú mať nízku spotrebu a dlhú životnosť a pritom budú krásne, dominantné, originálne a s nádychom luxusu. A takto vlastne začala vznikať vízia FOSALI®…

2. Asi mám to šťastie, že som šéf, takže ten rešpekt viac-menej prišiel sám, prirodzene ma museli akceptovať. (smiech) Ale v podstate nevnímam nijaké rozdiely v tom, či som žena alebo muž, skôr sa mi zdá, že ma posudzujú podľa veku. Vo väčšine prípadoch mali skôr zákazníci predsudky kvôli tomu, že som relatívne mladá žena, takže skúsenosti či vedomosti asi nemôžem mať, a najmä v niečom tak odbornom ako je elektrikárčina či inteligentné riadenie. I keď musím priznať, boli aj také situácie (najmä na zahraničných cestách), kedy klient vyslovene preferoval hovoriť s mojím mužských kolegom. No potom pochopil, že ja som ten rozhodovací článok, takže sa aj dosť rýchlo preniesol cez to, že som „len” žena. 

3. Často mi hovoria, že sa mi ľahko hovorí o úspechu, keďže ešte nemám deti. Preraziť s rodinou je asi ďaleko ťažšie, to neviem posúdiť… No zatiaľ nemám pocit, že by to, že som žena bol nejaký môj hendikep. Naopak, veľa krát dokážem celú situáciu odľahčiť práve pri komunikácii s mužom. Myslím si dokonca, že tak by to aj malo byť v biznise – žena s mužom sa dokážu na profesionálnej úrovni dohodnúť a zároveň povtipkovať ďaleko lepšie než so svojím pohlavím, akosi dokážu nájsť tu správnu reč, to vzájomné pochopenie humoru, spôsobu reči. No späť k otázke – za môj hendikep som vždy skôr považovala buď jazykovú bariéru, kým som žila v zahraničí, nedostatok skúseností alebo aj môj vek, keďže som sa vždy ťahala do manažérskych pozícií. Ale že by prekážkou bolo to, že som žena, si nepamätám. Myslím, že keď niečo chceš dosiahnúť, tak to proste dáš. Či už si ten alebo onen, do cieľa napokon dorazíš.

4. Mne osobne sa dobre pracuje v tíme a aj s tímom zložených z mixu. Aj vekového, povahového a vedomostného. Takto má každý svoje miesto v tíme a zapĺňa dieru práve tými svojimi prednosťami a charakterom. Asi by som sa zbláznila v čisto mužskom kolektíve a celkom určite v tom ženskom. (smiech) Čo som si však vždy najviac vážila na svojich kolegoch, či už tu na Slovensku alebo v zahraničí, bola zodpovednosť a ochota. Podľa mňa s týmito dvomi kvalitami dokážete vykonať čokoľvek a vedenie, zákazníci či kolegovia budú vždy spokojní. Na druhej strane, vlasy sa mi stavajú z takzvaných schovávačov, ktorí sa budú vždy vyhýbať a utekať pred akoukoľvek zodpovednosťou… Takto sa vlastne nikdy nemôžete spoľahnúť a to je veľmi zlé.

5. Nerieš kto si, čo si, začni robiť to čo ťa baví a čomu veríš. Obetuj tomu veľa času, síl, energie a ešte viac času a pozitívny výsledok sa musí dostaviť. Len pozor na chorobné dávanie si nových a nových cieľov hneď ako dosiahneš ten prvý, lebo potom nebudeš nikdy spokojná a budeš stále ťahať ďalej, tak ako aj ja :-)

Andrea Zahurancová (Eyerim)

1. Eyerim vznikol v Malajzii, kde Martin, spoluzakladateľ Eyerim, pôsobil. Ja som v tom čase finalizovala svoje štúdium vo Viedni. Vždy som bola zástancom myšlienky, že človek sa najlepšie učí v praktickom živote. Práve preto som sama rozmýšľala nad náplňou mimo školy, kedže monotónnosť akademického vzdelávania ma mentálne brzdila. Prvotná myšlienka o Eyerim ma okamžite nadchla a zároveň mi v tejto fáze života padla maximálne vhod.

2. Ja sa vo svojom fachu cítim fantasticky a svoju prácu mám úprimne rada. Neviem, akú výnimočnosť mi to, že som žena, prináša, to by som v prvom rade musela vedieť, aké je to byť mužom. Zvláštnej pozornosti sa mi nedostalo a akúkoľvek nadradenosť, čo sa týka pohlavia, v mojej praci nevnímam. Pravdepodobne je to tým, že pozornosť sa nesnažím získavať pre seba, ale pre Eyerim. Je pravdou, že za Eyerim stojí tím jednotlivcov, nikto z nás však neprezentuje sám seba, spája nás spoločný projekt.

3. Som presvedčená, že na človeka by sa malo pozerať ako na jednotlivca – bez ohľadu na pohlavie. Záleží v prvom rade od jeho túžby a motivácie vymaniť sa z mainstream prúdu a niečo dokázať. Je pravdou, že slovenskej startup scéne dominujú muži. Nemyslím si však, že je to preto, že ženy sú menej šikovné alebo menej ambiciózne. Dôvod vidím v tom, že 95% startup projektov na Slovensku sú vysoko technicky zamerané a k programovaniu mali muži vždy bližšie. Pre fashion projekt, akým je Eyerim, je prirodzené, že na vrchole pyramídy stojí žena.

4. Ak mám byť úrpimná, vo väčšine prípadov sa mi lepšie spolupracuje s mužmi, keďže sú v jednaní vecnejší a efektívnejší. Osobne schopnosť jednať priamočiaro, bez zbytočných “small-talkov”, oceňujem. Určite však nechcem generalizovať, keďže som sa mnohokrát stretla už aj so ženami, ktoré mali v tomto aspekte značne navrch.

5. Skutočne sa necítim na to, aby som rozdávala rady. Verím však, že základom úspechu je odvaha svoju myšlienku uskutočniť a na nič nečakať. Správny čas je práve teraz. Rovnako sa nebáť prípadného neúspechu. Ten môže byť, koniec koncov, len posilňujúcou skúsenosťou. A zároveň nezabúdať na skromnosť.

Veronika Štrbáková (Speekle)

1. K projektu Speekle som sa dostala na FIIT, kde ma ešte ako študentku bakalárskeho stupňa štúdia zvolili do fakultného tímu, ktorý sa mal zúčastniť v súťaži Imagine Cup. V tejto súťaži tímy vymýšľajú a realizujú projekt na zadanie „Pomocou IT technológií zlepšiť svet”, ktorý odprezentujú najskôr v lokálnom finále a v prípade, že sú úspešní, tak aj vo svetovom finále. Od začiatku sme s tímom vedeli, že sa chceme hýbať v zdravotníctve, nakoľko IT má v zdravotníctve obrovský potenciál zlepšiť kvalitu ľudského života. Miro, člen nášo tímu, prišiel s nápadom spracovávať zvukové krivky s cieľom učiť nepočujúcich rozprávať. Nápad sa nám veľmi páčil a tak sme začali pracovať na prvom prototype. Po čase sme však počas konzultácii s odborníkmi zistili, že priniesť riešenie v takom krátkom čase a odprezentovať ho na lokálnom finále je takmer nemožné, navyše je veľmi málo nepočujúcich ľudí, ktorí sa naozaj chcú naučiť rozprávať. Tak sme hladali iný business model k nášmu prototypu analyzátora, až v jeden deň našu profesorku počas študentskej konferencie napadlo, že by sme sa mohli venovať deťom s rečovými problémami, ktoré navštevujú logopédiu. Nápad sa nám zapáčil a vtedy sme prvýkrát oslovili logopédov.   

2. Čo sa týka môjho tímu, málokedy medzi nami vnímam nejaké rozdiely. Čo sa týka okolitého sveta, stále sa ešte stretávam s prekvapením ostaných ľudí, keď sa predstavím a poviem svoju profesiu. Väčšinou ma typujú na ekonómku, alebo iné humanitné smery. Musím však zhodnotiť, že aj napriek stále narastajúcemu počtu žien v IT je ich v tomto smere stále pomenej. Preto sa občas stretnem s reakciami, že ľudia obdivujú, že aj ja som jednou z nich a projektu to pomáha najmä v medializácii, nakoľko častokrát ma média oslovujú práve preto, že som žena v IT.

3. Myslím si, že uspieť môže každý, bez rozdielu pohlavia, veku, zázemia… Ak má človek svoj cieľ a ide si tvrdo za ním, je ochotný vzdať sa svojho komfortu a nebojí sa prekážok, dokáže tento cieľ naplniť.

4. Väčšinou ľudí neposudzujem podľa pohlavia, ale podľa charakteru. Musím sa však priznať, že s mužmi sa mi pracuje niekedy ľahšie, pretože komunikácia je stručná, výstižná a prípadné vzájomné problémy sa riešia omnoho jednoduchšie. Možno je to aj tým, že sa už dlho pohybujem v tomto „mužskom” svete a odvykla som si od denno-dennej komunikácie so ženami. Určite však podporujem rozmanitosť v tíme, pretože ženy dokážu výrazne prispieť v tomto smere svojím odlišným pohľadom na vec, svojou empatiou a najmä v projektoch, ako je Speekle, zameraných na deti a ich rodičov je prítomnosť žien nevyhnutná.

5. Nebáť sa o svojich víziách hovoriť, od začiatku komunikovať so svojou cieľovkou a najmä myslieť pozitívne. Jednoduchšie sa ide na stretnutie, keď si človek predstaví, že stretnutie dopadne úspešne, ako keď sa od začiatku vystresuje s tým, že sa mu nič nepodarí, a tým si častokrát neúspech sám privolá. Na záver dodám, že rôzne startupové súťaže dokážu človeka výrazne posunúť ďalej a v prípade výhry dodať potrebné kontakty, financie, medializáciu a poradenstvo, preto určite odporúčam skúsiť aj túto cestu.