Podnikanie na Slovensku: prerezali mu gumy, vykradli ho, neustále kontroly. Majiteľ Hambáča končí, aby začal niečo nové

Váš odkaz na Facebooku mnoho ľudí rozhorčil. Vyjadrili ste sa, že vás o energiu aj financie pripravili aj neprajníci. Myslíte si, že išlo o konkurenciu či nespokojných zákazníkov, ktorí nechceli, aby sa vám darilo? 

Môj status na Facebooku o tom, že končím s prevádzkovaním stánku na Bajkalskej ulici, vyvolal obrovské reakcie, čo som vôbec nečakal. Ale stále, ten hlavný dôvod tohto rozhodnutia je moja únava plus sa chcem venovať novému konceptu Hambáča a posunúť tak ten pôvodný koncept na nový level. 

Neprajníci sú v každom podnikaní a aj v bežnom živote okolo nás, no neboli ten hlavný dôvod ukončenia stánku. Po poslednej kontrole na anonymné udanie som sa však rozhodol skončiť. Beriem to ako impulz na zmenu a posun v koncepte. 

Možno som bol len „príliš na očiach“ a niekomu to vadilo. Opakovane prerezané gumy, vykradnutia (len s účelom poškodenia vybavenia), obliatie farbou, falošné profily s mojim menom, fotkou a príspevkami a podobne. Toto všetko som absorboval a riešil. Neviem povedať, kto mohol mať záujem na tomto druhu „súboja“. Dospel som k rozhodnutiu, že už nemám chuť ďalej tomu venovať energiu a financie. 

Koľko ľudí k vám za deň zavítalo?

Veľmi záležalo na počasí, ale v priemere to bolo okolo 100 zákazníkov za deň. Bolo veľa dní, kedy som sám ugriloval a predal 135 hambáčov v dvoch kolách za približne päť hodín grilovania. Vo dvojici sme dokázali v dvoch kolách pripraviť 150 hambáčov. Ale, samozrejme, boli aj slabšie dni. 

Nie je vám preto trochu ľúto, že to balíte?

Samozrejme, ale zmena a posun ďalej je nutná. 

Spomínali ste aj udania. O čo šlo?

Udania neboli na nič konkrétne, len všeobecné, že nedodržiavam normy. Posledná kontrola bola z hygieny, kde pozerali všetko od čistoty, cez dátumy spotreby, teploty, spôsobilosť, preukazy a podobne a to bolo ok. Problém je, že stánok má povolenie na ambulantný predaj a nemôže stáť na mieste. 

Veľa ľudí si nevie predstaviť, ako vyzerajú kontroly gastro podnikateľov. Ako často ste ich dostávali? 

Kontroly boli od finančnej správy, ŠOI a hygieny. Neboli pravidelné, ale v poslednej dobe sa opakovali častejšie. Kontrola pre mňa znamenala zatvoriť stánok a venovať sa kontrole namiesto zákazníkom. Je to zložité, keď vonku čakajú zákazníci a zároveň je v objednávkach vypredané. Následne som musel zákazníkom vysvetľovať, že nemám ich objednávku pripravenú, alebo že bude pripravená oveľa neskôr. A reakcie na toto neboli vždy prívetivé. 

Museli ste spĺňať aj nejaké, podľa vás nezmyselné nariadenia? 

Tak by som to nepovedal. Aj keď subjektívne sa môže niečo zdať nezmyselné, prakticky to má určite svoj význam. Všetko je dané normami a legislatívou a ako podnikateľ by som to mal spĺňať. 

Môžu byť podľa Vás práve neprajníci dôvodom, prečo sa ľuďom „nechce“ podnikať v gastre?

Neviem, či sa ľuďom nechce podnikať v gastre. Ale rozhodne to nie je jednoduché. Zaberie to veľa práce, času a energie spĺňať požiadavky legislatívy a ak musíte ešte riešiť aj neprajníkov, je to o to ťažšie. 

Na čom momentálne pracujete? Spomínali ste, že by ste radi otvorili aj kamennú prevádzku. 

Pracujem na rozvoji konceptu street foodu Hambáč. Chcel by som ponúkať širšie menu, mať otvorené viac dní v týždni a v stabilné hodiny a mať možnosť pripravovať jedlo, ktoré v mojom stánku nebolo možné realizovať. 

V akom približnom časovom horizonte by to mohlo byť zrealizovateľné? 

Čas neviem ani nechcem upresniť, pracujem na tom. 

Uvažovali ste aj o tom, že začnete pracovať celkom mimo gastra? 

Uvažoval, ale len asi päť minút. Chcem ostať pri gastre a street food. 

Máte už záujemcov o kúpu značky Hambáč? 

Nenazval by som to značkou. Keď tak len mini značka.  Prekvapivo áno. Mám niekoľko rozjednaných možností spolupráce aj možností „licenčného“ fungovania. 

Vy ste boli pomerne netradičný food truck – ľudia vás mohli nájsť zväčša len na Bajkalskej a to v určité hodiny. Napríklad na street–food parku vás nebolo vidieť, prečo? 

Hodiny, kedy som mal otvorené, boli priamo úmerné mojim možnostiam a kapacite. Veľa ľudí si myslí, že môj deň v stánku bol ľahký a stačilo prísť pár minút pred otvorením, otvoriť a za dve hodiny zavrieť. Pravda je taká, že každý deň, keď bolo otvorené, tak príprava na prvé obedné kolo trvala minimálne 4 hodiny a na druhé kolo ďalšie 2 hodiny. 

A to nerátam umývanie stánku a vybavenia. Jeden celý deň zaberie hĺbková a dôkladná sanitácia, ďalší celý deň papiere, účtovníctvo a bežné veci. Prvý rok som robil všetko sám, potom to už bez pomocníkov nešlo. Nechodil som na akcie, lebo som mal veľa zákazníkov a dokázal som všetko minúť a mať vypredané aj na Bajkalskej. 

Čo by ste poradili mladým Slovákom, ktorí uvažujú, že rozbehnú vlastný street food?

Že ak majú plán, ambíciu a chuť, nech idú do toho. Nič nie je lepšia škola, ako reálne niečo rozbehnúť a riešiť veci a problémy v praxi. 

Na čo by si mali dávať pozor? 

Dôležitý je podnikateľský plán. Treba mať jasné čísla a stratégiu premyslenú vopred. Aj keď sa hovorí, že papier a excel znesie všetko, treba plán reálne nastaviť a možno aj konzultovať s niekým, kto má skúsenosti a reálny pohľad na veci. 

Čo by ste prípadne vy urobili pri podnikaní inak? 

Určite by som využil služby odborníkov na komunikáciu a marketing a minimálne konzultoval stratégiu a PR. Nič netreba preháňať, napríklad písať často statusy o vypredaní, to môže niekoho iritovať.