Pohlavie nesmie určovať to, čo v živote môžeš dosiahnuť. Slovenka Romy predáva oblečenie so silným odkazom

„Ako dieťa som sa klasicky hrávala najmä s bábikami. Hrala som sa na maminu a rodinu. Časom ma začalo fascinovať ako môj otec vyrábal rôzne veci v domácej dielni, rada som mu pomáhala,“ opisuje svoje detstvo Romy.

V tomto období si ju doma začali doberať, že mala byť chlapec. Zakladateľka značky si to však nemyslí. „Ženské motívy tvorím preto, že sa cítim ako žena veľmi komfortne a chcem, aby to svet vedel,“ hovorí.

Rovnako chce, aby komfort vo svojom vlastnom tele mohli prejaviť aj ostatné ženy či ktokoľvek ďalší. Ako Romy tvrdí, žena môže vykonávať akúkoľvek činnosť a jej voľba absolútne nemá súvis s jej pohlavím. „Vonkajšími pohlavnými znakmi sa od mužov odlišujeme, no neuroveda postupne zisťuje, že pri narodení naše mozgy nie sú od tých mužských nevyhnutne odlišné,“ konštatuje zakladateľka značky.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa VULVORA (@vulvora.clothing)

„Na potencionálne zmeny a predpoklady myslenia do veľkej miery vplýva práve spoločnosť a kultúra, v ktorej vyrastáme,“ konštatuje Romy. Je teda dôležité si uvedomiť, že ženy túžiace po dieťati, ženy, ktoré sa rozhodnú ísť cestou kariéry a ženy, ktoré chcú mať oboje, sú si rovnocenné.

Rovnako ani muž, ktorý varí alebo ostáva doma, nie je o nič menej mužom. „To, aké voľby v živote učiníme, nijak neovplyvňuje to, ako veľmi sme ženami,“ tvrdí. Je teda pravdou, že označenie žena je biologické označenie rodu, nič iné. Romy si stojí za tým, že to, že je žena ženou, jej neurčuje žiadne spoločenské alebo iné povinnosti. „Naše pohlavie nesmie determinovať to, čo v živote môžeme vykonávať a dosahovať,“ konštatuje Romy.

Intimita je naše najzraniteľnejšie miesto

Tematika sexuality je u nás často tabuizovaná a ľudia majú problém sa voči týmto veciam otvoriť, i napriek tomu, že sú prirodzené. „Myslím si, že v našich končinách sa o mnohé postaral aj silný vplyv katolíckej viery. Sexualita nie je nič nové, no tým, že sa verejne nerozoberá, je diskusia a zobrazovanie tejto témy niečím novým a ľudia si budú zvykať,“ konštatuje Romy.

Ako tvrdí, tieto témy sa začínajú otvárať hlavne medzi mladými ľuďmi. Nová generácia má čoraz menší problém diskutovať. Nakoľko práve sexualita nás ako jedincov formuje od útleho detstva, je dôležité už od raného veku správne komunikovať.

„Naša intimita je naše najzraniteľnejšie miesto, ktoré môže silno ovplyvňovať naše zdravé sebavedomie a vzťahy s ľuďmi, a to nemyslím iba intímne,“ hovorí Romy a dodáva, že je rada, že žije v dobe, kedy sa tejto téme otvárame, riešime sexuálnu výchovu na školách, no a napokon sme ochotní si ju aj obliecť.

Vulvora nie je iba pre ženy

Pri otázke, aké reakcie Romy dostáva od mužov, odpovedala, že pozitívne. „V minulom roku som aj preto skoro všetky dizajny preniesla na unisex strihy,“ hovorí.

Práve to vzišlo z požiadaviek mužov, ktorí sa Romy viackrát pýtali, že prečo si dizajny nemôžu kúpiť aj v pánskom strihu. Zakladateľka značky Vulvora to vníma tak, že je medzi nami veľa mužov, ktorí si ženy vážia a dokážu ich prijať v celej ich rozmanitosti.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa VULVORA (@vulvora.clothing)

V dnešnej dobe sa do popredia dostáva aj téma feminizmu, čo je snaha o spoločenské zrovnoprávnenie žien. „Akékoľvek úsilie vyvinuté s týmto cieľom sa dá považovať za feminizmus. Takže áno, som feministka,“ hovorí Romy.

Zakladateľka značky pociťuje, že ženy sú znevýhodnené a považované za slabšie pohlavie. „S Anitou Virág (AWAclothes) sme na túto tému urobili aj podcast s Marianou Szapuovou o tom, čo je feminizmus a akú má históriu. Veľa ľudí sa mylne domnieva, že feministky by chceli, aby ženy svetu dominovali,“ opisuje.

Z feminizmu sa stáva lifestyle

Ako hovorí, feministky chcú mať rovnaké práva a povinnosti ako muži. „Mnoho ľudí si to dnes neuvedomuje, no keď sa pozrieme do minulosti, je to len 100 rokov odkedy majú ženy volebné právo,“ tvrdí Romy.

„Je to smiešne krátko. Veľa žien si tiež neuvedomuje, že ešte koncom 19. storočia bolo ženám odopierané vysokoškolské vzdelanie. K vedeckému vzdelaniu sa dostala len malá hŕstka z nás,“ konštatuje s tým, že v dnešnej doba sa z feminizmu stáva lifestyle. Romy sa z toho na jednej strane teší, no druhej strane by bola radšej, keby to mohlo byť len obdobie. Ako sama hovorí, dosiahnutie rovnoprávnosti je beh na dlhé trate.

Zakladateľka značky potvrdzuje, že to, ako dnes žijeme, znamená pre spoločnosť veľký posun. No ako hovorí, ešte stále narážame na staré rodové stereotypy, ktoré nás segregujú. „Častokrát sú spoločnosťou tak zažité, že ich ani samy nevnímame. Ale mali by sme, pretože nám nedovoľujú pohnúť sa vpred,“ konštatuje.

Dizajn tričiek je o odkaze, ktorý nemá hranice

„Čím dlhšie na túto spoločenskú tému tvorím, tým viac si uvedomujem, že to nie je o hraniciach. Je to o odkaze a účele,“ hovorí Romy. Stále platí, že účel svätí prostriedky.

Keď Romy tvorí nový dizajn, nepremýšľa nad tým, či je vulgárny, pretože aj vulgarizmus je relatívny a rozlične vnímaný jednotlivými komunitami ľudí. „Je pre mňa podstatné, či dostatočne jasne komunikuje odkaz alebo myšlienku. Ak má pri tom šokovať, tak nech šokuje. Dôležité je, že vypovie to, čo vypovedať má,“ konštatuje zakladateľka značky.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa VULVORA (@vulvora.clothing)

Samotnému šitiu sa dlho vyhýbala aj napriek tomu, že vyrastala s mamou a babičkou, ktoré si často šili oblečenie. V úplných začiatkoch Romy začala spolupracovať s veľmi šikovnou a najmä precíznou krajčírkou Danielou.

„No nakoľko som nemala dostatok prostriedkov platiť za šitie, no zároveň som chcela lepšie porozumieť strihom a šitiu samotnému, rozhodla som sa pre kurz. Tam ma šitie veľmi nadchlo,“ opisuje svoje začiatky. Následne Romy prerobila strihy dovtedajších tričiek a bola odhodlaná šiť všetko sama. V hre boli financie, ale aj hrozba nadprodukcie.

„Keď som sa dostala k naturálnej bio bavlne, predaje začali stúpať a ja som prestala stíhať. To bol moment, kedy som sa k Daniele opäť vrátila a odvtedy má pod palcom šitie,“ hovorí, pričom ona má na starosti strihy a tlač.

Trh stratil pojem o skutočnej hodnote ľudskej práce

Značka Vulvora sa vyznačuje tým, že spadá do kategórie slow fashion. Romy sa však za aktivistku v tejto oblasti nepovažuje, aj napriek tomu, že do fast fashion obchodov nechodí.

„Otázka fast fashion ma netrápila až do momentu, kedy som sama začala produkovať oblečenie, zaujímať sa o materiál a skutočne vidieť, koľko práce za tým stojí a koľko odpadu sa vyprodukuje,“ hovorí o svojom postoji k často rozoberanej problematike.

Keď dnes Romy vidí ceny oblečenia vo výpredajoch nákupných centier, krúti hlavou nad tým, za aké peniaze to museli ľudia vyrobiť. „Je to absolútne šialené. Tento trh stratil pojem o skutočnej hodnote materiálov a ľudskej práce. Problematika fast fashion je z môjho pohľadu kolos, ktorý len ťažko zboríme,“ konštatuje.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa VULVORA (@vulvora.clothing)

Ľudia chcú a musia nakupovať lacno

Môže za to aj fakt, že ľudia stále chcú a mnohí aj musia nakupovať lacno, pričom fast fashion obchody im túto možnosť dávajú. Ako Romy hovorí, dá sa to porovnať s bojom za obmedzenie živočíšnej výroby. Vieme, že škodí planéte, no v hre sú peniaze, ktoré tento priemysel prináša.

„Využívanie lacnej pracovnej sily z Ázie by sa muselo zastaviť lokálne. Tieto krajiny však o to nemajú záujem, nakoľko im to prináša kapitál,“ hovorí. Osobne si myslí, že spoločnosť musí najprv dokázať odstrániť chudobu vo svete. Možno potom príde aj zmena trhu. Podľa Romy je dôležité šíriť osvetu a začať od seba.

Stačí začať s maličkosťami. „Nakupujme všeobecne menej, starajme sa lepšie o odevy, ktoré máme. Keď ich už nechceme, zamyslime sa, či ich vieme darovať, prípadne recyklovať,“ radí zakladateľka značky Vulvora. Je tiež dôležité zaujímať sa o to, čo kupuješ, kto to vyrobil a ako to vyrobil. Čím bližšie danú vec spoznáš, tým viac si ju budeš vážiť. 

„Stále však vnímam, že lokálne produkty sú pre ľudí častokrát drahé a zvažujú ich kúpu. Ja osobne si veľmi vážim, keď sa niekto rozhodne siahnuť práve po mojej tvorbe. Svoje zarobené peniaze vymení za textil, ktorý vytvorím,“ hovorí Romy.

Nevníma to ako samozrejmosť, ale ako privilégium. Pri cenotvorbe častokrát obetuje výšku jej marže, pričom cenu prispôsobí súčasnej ponuke. Pre zakladateľku značky je dôležité, aby boli produkty pre ľudí dostupné, inak strácajú svoj význam.

Úspech nepríde zo dňa na deň

Romy verí, že pokiaľ je človek vo svojej tvorbe konzistentný, vkladá do nej všetku energiu a nadšenie, má predpoklad uspieť. Či sa tak aj stane ukáže čas, kvalita výroby, no najmä marketing.

„Žijeme v dobe, kedy sa väčšina predaja deje v online priestore, čo je na jednej strane úžasne jednoduché, na druhej strane to prináša viac konkurencie,“ konštatuje. Ako Romy hovorí, dnes je najpodstatnejšie mať identitu, odkomunikovať ľuďom cez sociálne siete čo robíš, prečo to robíš a, samozrejme, nemôžeš prestať ukazovať svoju tvorbu. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa VULVORA (@vulvora.clothing)

Mnoho mladých ľudí vidí perspektívu vo vlastnej značke, nakoľko to ponúka skvelú možnosť, ako ukázať to, čo človek cíti a prežíva. „Z mojej osobnej skúsenosti musí daný človek počítať s tým, že sa to nestane zo dňa na deň,“ hovorí Romy s tým, že to je nepretržitá práca, cieľ a zároveň cesta.

Romy s odstupom času ľutuje len to, že sa do toho nepustila skôr. Taktiež bola veľmi opatrná s investíciou peňazí. „Myslím si, že dnes by som vedela lepšie nastaviť efektívnu výrobu prvých kusov a marketing,“ opisuje. Každý deň sa však učí a objavuje nové veci.

Najväčšia odlišnosť Slovenska a Japonska je v pokore

Okrem toho, že je Romy feministka s vlastnou značkou, strávila nejaký čas v Japonsku. Jej otec tam koncom 90. rokov odišiel za prácou ako vedecký výskumník. Romy so svojou rodinou žila dva roky v Nagasaki, kde ju zapísali do japonskej základnej školy.

Nikomu nič nerozumela, no po pár mesiacoch sa rozhovorila a japončina sa na ňu v tom veku nalepila prirodzene. „Na toto obdobie mám tie najkrajšie spomienky. Aj preto som sa tam túžila raz vrátiť,“ vracia sa späť v čase. Do Japonska sa Romy podarilo vrátiť vďaka vysokej škole, kedy ju prijali na magisterské štúdium na univerzitu do Fukuoky. Vyštudovala japonské humanitné vedy so zameraním na dejiny umenia.