Poklady Slovenska, ktoré treba vidieť: Hrad, kde hosť dostane na privítanie 4 údery lopatou, či unikátne slovenské „Pompeje“

  • Možno sa aj ty toto leto chystáš na lepšie spoznávanie zákutí našej krajiny
  • Inšpiráciou na tvoj výlet ti môžu byť aj tieto jedinečné miesta
Unikátny pohľad na najväčšieho európskeho cicavca v jeho prirodzenom prostredí ponúka Zubria zvernica v Topoľčiankach
TASR/Henrich Mišovič
  • Možno sa aj ty toto leto chystáš na lepšie spoznávanie zákutí našej krajiny
  • Inšpiráciou na tvoj výlet ti môžu byť aj tieto jedinečné miesta

Slovensko je pokladnicou úchvatných miest a skrytých krás čakajúcich na objavenie. Bez ohľadu na to, či si milovník prírody, histórie, kultúry alebo architektúry, Slovensko ťa nepochybne očarí svojím pestrým a pôsobivým charakterom. V tomto článku ti predstavíme niekoľko pútavých miest, ktoré ponúkajú skutočne rozmanitú paletu zážitkov.

Arborétum Mlyňany

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Darjan Subić (@darjansubic)

Arborétum Mlyňany má najbohatšiu a najcennejšiu zbierku cudzokrajných, najmä vždyzelených drevín na Slovensku. Rozsahom svojej unikátnej zbierky patrí k najväčším v strednej Európe. Arborétum sa nachádza medzi obcami Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou, južne od Zlatých Moraviec.

Jeho rozloha je 67 ha a nachádza sa tu vyše 2 300 druhov rastlín z viacerých kútov našej planéty, najmä z východnej Ázie, Kórey a Severnej Ameriky. Arborétum bolo založené koncom 19. storočia milovníkom prírody Dr. Štefanom Ambrózy-Migazzim. Podarilo sa mu tu sústrediť cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na naše podmienky.

Arborétum v súčasnosti patrí Slovenskej akadémii vied. Dominantou areálu je romantický kaštieľ z roku 1894 s charakteristickou vežou. Hlavná vychádzková trasa meria 4,5 km.

Národný žrebčín Topoľčianky

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Martina Výbohová (@martina_vyboh)

Národný žrebčín svojím významom patrí medzi dôležité európske šľachtiteľské a chovateľské centrá ušľachtilých teplokrvných koní. Žrebčín bol založený v roku 1921. Zameriava sa na chov shagya – arabského, arabského plnokrvného, lipicanského, huculského a športového koňa. Počas jeho existencie sa v žrebčíne narodilo a odchovalo viac ako 8 000 koní.

Jedinečnosť Národného žrebčína spočíva v tom, že mimo Topoľčianok nie je v Európe zariadenie, v ktorom by sa chovalo päť plemien koní. Početnosť stáda predstavuje 550 kusov.

Centrom žrebčína je historická jazdiareň vybudovaná v roku 1910. Časť zariadení žrebčína je umiestnená na teritóriu známeho Topoľčianskeho zámku – letného sídla prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka. Súčasťou komplexu je aj hipologická expozícia.

Levický hrad

Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia s cieľom brániť južný prístup k stredoslovenským banským mestám. Za miesto jeho výstavby bola zvolená skalná vyvýšenina obklopená močaristým územím. Na jej najvyššom mieste postavili gotický hrad, ktorý sa stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stal hradom kráľovským.

V roku 1388 sa dostal do majetku rodu Levickovcov. V roku 1434 hrad zachvátil požiar a vzápätí bol opäť postavený. V roku 1529 pripadol korune a patril tekovským županom.

Po smrti župana Gabriela Levického sa hrad dostal do držby známeho lúpežného šľachtica Melchiora Balassu. Jeho výčiny mali za následok obliehanie hradu cisárskym vojskom, výsledkom ktorého bola kapitulácia hradnej posádky a poprava časti jej príslušníkov priamo pod hradnými múrmi. 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Vani Markuseková (@va_.ni_)

Po vymretí rodu Levickovcov v roku 1553 opäť hrad pripadol kráľovi, ktorý hrad začlenil do sústavy protitureckých pevností. V ďalších obdobiach sa na hrade vystriedalo viacero majiteľov – Dobóovci, Koloničovci, Čákyovci a Esterháziovci.

Zubria obora

Len na jedinom mieste na Slovensku, v krásnych dubových lesoch južného Slovenska pri Topoľčiankach, máš možnosť na vlastné oči vidieť, prípadne si odfotiť, zubra európskeho – najväčšieho európskeho cicavca, „bratranca“ známejšieho amerického bizóna.

Zubor, ako najväčší európsky cicavec, dosahuje dĺžku 2,7 m a výšku 1,9 m. Býk môže dosiahnuť hmotnosť až 1 500 kilogramov a môže sa dožiť až 30 rokov. Párenie zubrov prebieha v mesiacoch august až september. Zubrica rodí prevažne jedno mláďa.

Podľa medzinárodnej dohody o chove zubra sú všetky zubry narodené na Slovensku pomenované menami, ktoré začínajú slabikou Si – napr. Sibirka, Sigmund, Sivko, Silan, Silvo.

 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Eva Lehocká Masaryková (@thingsbywitch)

Toto zviera bolo kedysi prirodzenou súčasťou európskych lesov. Dokonca ešte v 19. storočí ho bolo možné v prírode nájsť. O jeho výskyte aj na Slovensku svedčia niektoré miestne názvy: Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a podobne.

V Červenom zozname ohrozených druhov je hodnotený ako zachránený druh a celosvetovo patrí k prísne chráneným zvieratám. Dnes sa chová najmä v Poľsku, ale aj iných chovných staniciach v celej Európe. 

Nitriansky hrad

Nitriansky hrad sa zaraďuje medzi najvýraznejšie dominanty Nitry. Bol postavený na vápencovom vrchu, ktorý z troch strán obteká meander rieky Nitra. Zaraďuje sa medzi národné kultúrne pamiatky a spolu s Horným mestom na južnom svahu hradného kopca bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa FLYINGDRONE (@flyingdrone.sk)

Nitriansky hrad je najväčším stredovekým hradom na Slovensku, v čase svojho najväčšieho rozmachu mal rozmer 8,5 hektára. Nitriansky hrad sa skladá zo štyroch samostatných častí: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou.

Rotunda sv. Juraja

Stavba bola postavená okolo roku 830 ako súčasť veľkomoravského osídlenia. Po zániku Veľkej Moravy tu vznikla osada železiarov. Pre ich potreby bola rotunda v prvej polovici 11. storočia opravená. Slúžila im až do 13. storočia, keď osada zaniká a presúva sa do polohy súčasnej obce Nitrianska Blatnica. Potom začala stavba chátrať a premenila sa na ruinu.

V prvej polovici 16. storočia bola blatnická Rotunda svätého Juraja znovu obnovená. Boli dostavané múry a nové zastrešenie. Súčasnú podobu dostala rotunda v období baroka. V roku 1777 bola vybudovaná murovaná tribúna. 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Kováčik (@kovacikpeter)

K západnej strane lode pristavili vežu a z južnej strany pustovňu. V nej boli ubytovaní pustovníci, ktorí sa mali starať o kostolík a viedli aj školu, ktorej budovu postavili niekoľko desiatok metrov severne od rotundy.

Budova školy zo 17. storočia pri kostolíku slúžila svojmu účelu až do prvej polovice 19. storočia. Neskôr ju využívali ako horáreň, kým ju v roku 1962 nezbúrali. Posledný pustovník zomrel v roku 1802. Potom sa o stavbu starali veriaci z miestnej farnosti.

Hradisko Valy Bojná

Bojná – Hradisko Valy bola jednou z mála lokalít, kde po zániku už nepokračovalo trvalé osídlenie a zničené hradisko postupne upadlo do zabudnutia aj so všetkým bohatstvom, ktoré sa tam v čase náhleho zániku nachádzalo. Na základe tohto faktu množstvo odborníkov a vedeckých pracovníkov prirovnáva vtedajšie miestne osídlenie k lokalitám ako Mikulčice či Pompeje vďaka úžasným zdrojom poznania pre dnešnú archeológiu. 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Ján Raclavský (@boxer111)

Pred zaradením Bojnej na mapu archeologických lokalít objavili hradiská v tejto lokalite rôzni hľadači pokladov, ktorí spôsobili veľké škody tým, že sa zmocnili najzaujímavejších nálezov.

Rímsky tábor v Iži

O tom, že Rimania v období najväčšieho územného rozmachu prišli až na ďaleký sever a prekročili rieku Dunaj, dnes už nik nepochybuje. Mementom ich niekdajšej prítomnosti je aj vojenský tábor Kelemantia, ktorý vznikol neďaleko obce Iža počas vlády cisára Marca Aurélia. Tábor bol súčasťou známeho obranného hraničného systému Limes Romanus.

Vodný mlyn Kolárovo

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Betka Kovárová • Yoga teacher (@betka_kovarova)

V súčasnosti je objekt lodného mlyna na Slovensku využívaný ako múzeum vodného mlynárstva. K mlynu vedie unikátny drevený most. Celodrevený kolonádový most pre peších je dlhý až 86 m a patrí k najdlhším s celodrevenou zastrešenou konštrukciou v Európe.

Hrad Gýmeš

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa @koobisko

Traduje sa, že hostí na tomto hrade vítali tzv. lopatovým tancom. Hosť dostal štyri údery lopatou a až potom bol zapísaný do knihy hostí. Navštív tento hrad a pokojne si over túto poveru. K hradu vedú turistické trasy z obce Jedľové Kostoľany alebo rekreačného strediska Remitáž.

Čítajte viac z kategórie: Tip na víkend

Zdroje: Arborétum Mlyňany SAV, Národný žrebčín "Topoľčianky" štátny podnik , SACR, Lesy Slovenskej republiky, hrady-zamky.sk, Slovenský cestovateľ, Turistický, Múzeum.sk, Gýmeš, vodnymlyn.sk

Najnovšie videá

Trendové videá