POKROK: Vedci zistili, na ktoré miesta v DNA rakovinových buniek pôsobí liečba

Rakovina dodnes patrí medzi jednu z najväčších príčin úmrtí ročne. Práve preto je veľká časť výskumov zameraná na jej liečbu a predovšetkým prevenciu.

Dodnes sa však nepodarilo priniesť na trh inovatívny a jednoznačne účinný liek na toto zákerné ochorenie. Prekvapenie a úspech preto predstavuje najnovšie zistenie skupiny výskumníčok, ktoré prichádzajú s novými objavmi. Majú pomôcť pri objave nových liečebných postupov.

Prichádza zmena

Vedci zistili, na ktoré konkrétne miesta molekúl DNA v rakovinových bunkách pôsobia protinádorové liečivá, takzvané PARP inhibítory. Výsledky výskumu môžu viesť k lepšiemu pochopeniu ich účinnosti a otvoriť nové možnosti liečby rakoviny. TASR o tom informovala Martina Spěváčková z tlačového oddelenia AV ČR.

S objavom prišiel medzinárodný tím vedcov pod vedením Hany Hanzlíkovej z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) a Keitha Caldecotta z britskej univerzity v Sussexe, pričom výsledky boli publikované v časopise Nature Structural and Molecular Biology.

Kde sa skrýva to čaro?

Deoxyribonukleová kyselina, známa ako DNA, je nositeľkou genetickej informácie v bunkách. Predurčuje ich správne delenie a tým aj prežitie organizmu ako takého.

DNA je dvojzávitnica, pri ktorej delení vznikajú dve nové dvojzávitnice. Každá z nich sa skladá z jedného reťazca pochádzajúceho z pôvodnej bunky a druhého novovytvoreného reťazca, ktorý je k tomu pôvodnému komplementárny.

Jeden z reťazcov je kopírovaný jednoducho v priamom smere, druhý sa však kopíruje obrátene a po krátkych úsekoch, ktoré sa nazývajú Okazakiho fragmenty. Počas jedného bunkového delenia ich v ľudskom tele vznikne 30 – 50 miliónov.

Vedci prišli na to, že kopírovanie DNA nie vždy prebehne správne. Vtedy je potrebné nespojené Okazakiho fragmenty, ktorých môžu byť desaťtisíce, opraviť.

Na tieto úseky veľmi dobre reagujú PARP inhibítory, ktoré „pokazené“ časti DNA jednoducho opravia. PARP inhibítory sa využívajú na liečbu karcinómu prsníka, vaječníkov či prostaty, no presná podstata ich fungovania bola až doteraz nejasná.

„Nespojené úseky Okazakiho fragmentov sú pravdepodobne hlavným dôvodom cytotoxicity v rýchlo sa deliacich nádorových bunkách. Výsledky výskumu môžu pomôcť lepšie pochopiť úlohu PARP inhibítorov pri liečbe rakoviny a vývoji nových účinnejších spôsobov liečby,“ vyhlásila Hanzlíková.

Slovákov toto ochorenie trápi tiež

Na Slovensku to oproti iným krajinám nie je inak. Podľa informácií Životnej poisťovne NN zo štatistiky z roku 2015 vyplýva, že za rok nám pribudne takmer 300 nových prípadov ochorenia na rakovinu. Najčastejším typom však je aj naďalej rakovina prsníka. V priečke sa však na vrchole drží aj s rakovinou hrubého čreva. 

Boris Kollár a jeho hnutie Sme rodina vyjadrilo podporu práve pre ženy trpiace ochorením rakoviny prsníkov. Nedávno na sociálnych sieťach zdieľal aj pohoršenie nad nečinnosťou štátu v riešení tejto problematiky. Informoval o prípade mladej ženy, ktorá rakovine prsníka po dlhom boji podľahla.

Štát sa podľa slov Kollára nedostatočne stará o možnosti a kapacity pre tieto ženy. V príspevku upozorňuje aj na nepriaznivé podmienky, ktoré neskôr vedú k zanedbávaniu starostlivosti a sú častou príčinou smrti.

Napriek rozhorčeniu nad neschopnosťou štátu však situáciu možno chápať aj inak. Národný portál zdravia informuje o nízkej prevencii Slovákov pred rakovinou.

Okrem iného upozorňuje, že aj napriek možnostiam a dostupnosti vyšetrení, ochorenie rôznych typov rakoviny majú Slováci tendenciu zľahčovať. Práve to má za následok aj neskoré podchytenie ochorenia a neskôr aj vysokú úmrtnosť.