Pokrytectvo ako „národný šport“: Ak ide o LGBTI+, zapierajte a všetko bude v poriadku, inak príde perzekúcia (KOMENTÁR)
- Slovensko nie je zrovna priateľskou krajinou pre ľudí zo s*xuálnych menšín
- Tí, čo vyjdú s pravdou von, musia čeliť nenávisti
- Slovensko nie je zrovna priateľskou krajinou pre ľudí zo s*xuálnych menšín
- Tí, čo vyjdú s pravdou von, musia čeliť nenávisti
Pokrytectvo ako súčasť národnej identity, klamstvo ako pevný prvok kultúry. „Čo si robia v súkromí, to je ich vec, ale nech nás s tým neotravujú. Naše deti sa na to nebudú pozerať, nech sa idú liečiť.“
Kto nepočul na adresu s*xuálnych menšín na Slovensku v 21.storočí takéto a ešte oveľa horšie vyjadrenia, nech zdvihne ruku. Čo z toho de facto vyplýva v praxi? Klamte, zapierajte a nikdy, naozaj nikdy verejne nepriznajte svoju naozajstnú orientáciu či identitu a všetko bude v najlepšom poriadku.
Klamte, zapierajte a všetko bude v poriadku. Toto chceme?
Potom vás budeme mať radi a neexistuje žiaden problém a môžete byť prakticky čímkoľvek, dosiahnuť môžete aj na tie najvyššie pozície v štáte. Ak to však tak neurobíte, ponesiete následky. O čom hovorím?
S*xuálna orientácia je maximálne osobná vec a nikoho, samozrejme, nemôžeš nútiť, aby o nej verejne hovoril, pokiaľ nechce. Avšak už roky môžeme (nielen) na Slovensku medzi známymi ľuďmi z politického a verejného života, ale aj medzi obyčajnými Slovákmi pozorovať zaujímavý paradox.
Spočíva v tom, že ľudia, ktorí sa rozhodnú vyjsť s pravdou von a urobia coming out, sú následne zaplavovaní tonami hejtu. Na sociálnych sieťach, ale aj v realite.
Táto nenávisť netrvá deň ani týždeň či mesiac, ale s ľuďmi sa vlečie prakticky doživotne a rastie priamo úmerne tomu, čím viac o svojej identite hovoria. Pionieri bojujúci za práva LGBTQI+ komunity na Slovensku, namiesto toho, aby aspoň dostali isté uznanie za to, že posúvajú túto problematiku u nás dopredu, sú namiesto toho zo strany majoritnej spoločnosti neraz vystavení perzekúcii.
Iste, najmä vo svojej bubline sa k nim takto nesprávajú. Ale aj tak, perzekvovať niekoho za orientáciu v roku 2024? Spochybňovať tým jeho morálku či profesionalitu? Zneužívať to na mocenské boje? Príde ti to normálne? Toto tu chceme? Aby sa len ďalej klamalo, zahmlievalo a zastieralo? Good idea, Slovakia.
Strach, prenasledovanie a živenie nenávisti
Keby som vychádzal z princípov tohto paradoxu, mohlo by mi to ako ženatému heterose*uálnemu mužovi byť jedno. Ale nie je, pretože mi záleží na krajine, v ktorej žijem.
V tejto krajine bolo nedávno smutné výročie tragédie, pri ktorej boli zabití Juraj Vankulič a Matúš Horváth. Dvaja mladí muži sa pred dvoma rokmi stali obeťami teroristického útoku na se*uálne menšiny.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Slovensko má vážny problém s homofóbiou
- Paradoxné však je, že mnohým ľuďom LGBTQI+ osoby nevadia, až do chvíle, kým „nejdú s pravdou von“
- Od dvojnásobnej vraždy na Zámockej sa v našej krajine toho veľa nezmenilo
- Množstvo politikov zneužíva LGBTQI+ komunitu na mocenský boj
- Polovica slovenskej populácie nesúhlasí s tým, aby LGBTQI+ páry mali rovnaké práva ako heterose*uáli
- Mladí ľudia zo se*uálnych menšín páchajú samovraždy
- Časť ľudí si vyberá život v „pohodlí mlčania“
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre