Politici pred voľbami navrhujú mimoriadne zdaniť banky. Odborníci varujú pred zlými scenármi

Pred voľbami čoraz častejšie počuť o téme mimoriadneho bankového odvodu či jednorazovej bankovej dane. Návrh zaznieva primárne od politikov a jeho cieľom je druhýkrát zdaniť zisk bánk pôsobiacich na Slovensku.

Navrhovaný krok je zrejme inšpirovaný pravidelným zverejňovaním výnosov slovenských bánk – tie si za prvý polrok 2023 zarobili 564,4 milióna eur – asi o polovicu viac ako za rovnaké obdobie v minulom roku, čo niektoré strany vidia ako príležitosť na mimoriadne zdanenie.

Slovenská banková asociácia zastupujúca väčšinu bánk pôsobiacich na Slovensku však argumentuje tým, že sa v porovnaní so zahraničím nemáme čím chváliť a skôr zaostávame.

Ziskovosť navyše podľa asociácie stúpa s výškou aktív, teda spravovaných úverov a rastie podobne ako aj v iných sektoroch, vysvetľuje Slovenská banková asociácia. Úvery sú najväčším generátorom ziskovosti slovenských bánk.

Na zisk bánk chcú siahnuť viaceré politické strany, líši sa však postup. Niektorí predstavitelia sociálne-demokratických strán hovoria o vyššom danení ziskov z úrokov, iní o obnovení bankového odvodu zisku, ďalší vyzývajú banky na „akt solidarity“ a aby sa podelili. Zhodujú sa však v celkovej filozofii: Banky zarobili viac, preto by mali odviesť viac.

Banky ale tak či tak budú platiť vyššie dane – nevyhnú sa napríklad dani z príjmu, do ktorej sa pretaví aj vyšší zisk. Viac teda zaplatia aj bez akéhokoľvek mimoriadneho bankového odvodu či dane.

Téma danenia vyššieho zisku bánk nie je nič nové, strana Smer-SD takúto daň navrhovala už v roku 2021.

Podľa TASR takéto riešenie v auguste 2023 z významných politických hráčov jasne odmietali len Sloboda a Solidarita a Demokrati. O čo ide v mimoriadnej bankovej dani a aké dôsledky by mohlo mať mimoriadne siahnutie na zisk bánk?

zdroj: Startitup – Čitatelia Startitup v instagramovej ankete vyjadrujú svoj názor na dôveru voči bankám.

Čo bude s úvermi, dlhmi či investíciami

Zisk bánk je priamo napojený na úroky z poskytnutých úverov a ide o začarovaný kruh, ktorý prirodzene rastie smerom nahor – čím viac banka požičia, tým viac zarobí. Zo zárobkov následne financuje úvery vo väčšom obnose, z ktorých má ešte vyššie výnosy.

Zjednodušene sa tak dá hovoriť o tom, že vyššia ziskovosť bánk je znakom toho, že banka v minulosti veľa „napožičiavala“, čo je jednou z hlavných úloh moderného bankového systému.

„Zisk je nevyhnutnou súčasťou silného a stabilného bankového sektora, spolu s kapitálom tvoria hlavný pilier stability a riadneho fungovania,“ vysvetľuje Slovenská banková asociácia.

„V záujme bezpečnosti a ochrany vkladov klientov musia byť banky pripravené na pokračovanie vo svojej činnosti aj za nepriaznivých podmienok. Na to im slúži vlastný kapitál, ktorý absorbuje možné straty a zabezpečí ďalšie bezproblémové úverovanie svojich klientov a štátu.“

Dostatočný kapitál je teda pre banky kľúčový, inak nebudú mať z čoho požičiavať a „nevydržia“ žiadne riziko – v praxi už veľmi nezáleží na tom, či pôjde o obyčajné pôžičky, hypotéky či komplikované korporátne úvery.

Ak bude mať banka menej peňazí na požičanie, nemusí byť schopná požičať každému, kto o to má záujem. Podľa pravidiel voľného trhu by následne banky mali sťažovať prístup k úverom, keďže dopyt prevýši ponuku.

Varovne to zdôrazňuje aj Európska centrálna banka v septembrovom dokumente: „Zavedenie mimoriadnej dane pre bankový sektor by mohlo úverovým inštitúciám sťažiť budovanie kapitálovej rezervy, (…) takéto mimoriadne dane by mohli mať negatívne ekonomické účinky, znížením schopnosti poskytovať úvery, čo prispeje k menej výhodným podmienkam pre klientov.“

Výsledkom môžu byť vyššie úrokové sadzby či komplikovanejší proces preverenia, kvôli čomu sa k peniazom dostane menší počet firiem aj jednotlivcov.

zdroj: TASR/Michal Svítok – Veža Národnej banky Slovenska (naľavo) nad bratislavským centrom.

Miesto súkromného sektoru skončia peniaze vo verejnom: Mimoriadny bankový odvod navrhuje presunúť peniaze z bankového kapitálu do štátneho rozpočtu. Peniaze, ktoré by tak do veľkej miery skončili v súkromnom sektore, tak skončia vo verejnom sektore, ktorý je náchylnejší na byrokraciu a pomalšie rozhodovacie procesy.

Súkromná firma je motivovaná dosahovať zisk a je teda náchylnejšia rásť, škálovať, inovovať či produkovať vo väčšom tempe než verejný sektor, teda štát.

Podľa Slovenskej bankovej asociácie poskytol bankový sektor viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo za posledné 2 roky.

Banky financujú aj štátny dlh: Banky patria aj medzi častých nákupcov štátnych dlhopisov Slovenskej republiky. Štátny dlhopis je spôsob, akým si štát požičiava od ľudí, firiem a iných štátov, aby sa vykryl rozpočtový deficit.

Európska centrálna banka z politických návrhov nadšená nie je

Téma mimoriadnych daní ziskov bánk sa občas dostane na pretras aj v iných štátoch EÚ. Názorové uznesenie Európskej centrálnej banky (ECB) z 12. septembra jasne popisuje hrozby, ktoré by po takejto mimoriadnej dani mohli nastať.

Kľúčové posolstvá zo správy ECB:

• mimoriadne zdanenie bánk by mohlo mať negatívny vplyv na to, či budú môcť banky poskytovať úvery a iné služby – je nevyhnutné, aby úverové spoločnosti mali zdravý kapitál, aby mohli plniť svoju úlohu sprostredkovateľov úverov v rámci hospodárstva,
• je potrebné zabrániť použitiu príjmov z mimoriadnej bankovej dane na fiškálnu konsolidáciu = a teda bankovou daňou platiť štátny dlh,
• po vzore Talianska môže mimoriadna daň zhoršiť výhľad finančnej stability jednotlivých bánk, kvôli čomu budú ťažšie a drahšie zháňať investorov,
• mimoriadna daň môže viesť k triešteniu európskeho finančného systému, keďže banky doteraz všade platia viac-menej podobné dane,
• ak už by sa mala mimoriadna daň začať používať, najprv by mala prísť dôkladná analýza negatívnych dôsledkov pre bankový sektor.

Európska centrálna banka „nehrá“ za súkromné banky, ale predovšetkým štátne centrálne banky členských krajín EÚ – na Slovensku je jej najbližším partnerom Národná banka Slovenska.

zdroj: TASR/DPA – Budova Európskej centrálnej banky (ECB) v nemeckom Frankfurte nad Mohanom.