Politická hra Igora Matoviča na priemérskom kresle sa dnes po roku končí

Súčasný premiér Igor Matovič dnes svoj post po roku opúšťa. Politickú cestu začal brázdiť pred desiatimi rokmi. Vtedy známy cez transparenty a prejavy, ktoré išli vždy proti vláde. Minister Richard Sulík sa o ňom nedávno vyjadril, že nevie žiť bez konfliktu. Matovičova cesta je šarvátok a hádok plná.

Rodičia premiéra pochádzali z Borovej, maličkej obce neďaleko Trnavy, avšak detstvo prežil na trnavskom sídlisku v činžiakovom byte. Portál Aktuality sa šiel minulý rok pýtať na jeho bývalú strednú školu. Akým bol človekom, keď dospieval, a čo ho bavilo. 

Po strednej škole začal štúdium na Fakulte manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore Finančného manažmentu,  za ktorý v roku 1998 získal magisterský titul, píše denník SME v životopise o premiérovi. Magisterská práca bola následne v roku 2020 spochybnená redaktorom Hospodárskych novín a neskôr označená za plagiát. Matovič sľuboval, že sa titulu vzdá, avšak doteraz tak neurobil.

zdroj: TASR/ Pavol Zachar

Pandemická vláda

Vláda Igora Matoviča prebrala moc v období prepuknutia pandémie ochorenia COVID-19 a jeho vláda zaviedla rôzne opatrenia (povinná štátna karanténa po návrate na Slovensko z iných štátov, zatvorenie prevádzok, ktoré nie sú esenciálne a hrozí pri nich šírenie nákazy, zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska mimo pracovných a životupotrebných dôvodov počas Veľkonočných sviatkov), informuje tlačová agentúra SITA.

Zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska bez legitímneho dôvodu bol realizovaný policajnými kontrolami na hraniciach jednotlivých okresov, v prvý deň platnosti toto nariadenie spôsobilo hodinové zápchy na frekventovaných úsekoch a nariadenie bolo zmenené na námatkové kontroly. Toto opatrenie a uzavretie všetkých neesenciálnych prevádzok bolo predmetom ďalšieho sporu s koaličným partnerom Richardom Sulíkom, tieto opatrenia boli silne kritizované aj opozíciou.

Ďalším sporným opatrením, ktoré bolo vysoko kritizované opozíciou, bolo oddialenie splátok bankových úverov, kde ale počas oddialenia na úveroch narastali ďalej úroky. Vláda zaviedla aj pomoc podnikateľom, sľúbila vyplatiť miliardu na pomoc podnikateľom, ktorým klesol zisk v dôsledku nariadení vlády, aj toto opatrenie bolo ale kritizované cieľovými skupinami, keďže veľa z nich sa na štátnu pomoc nekvalifikovalo. Pomoc bola označená ako nedostatočná a bola podmienená žiadosťami, ktoré si žiadatelia museli samostatne vyplniť a podať.

Pandémia mala v prvej vlne, najmä na jar a v lete 2020, na Slovensku veľmi mierny priebeh v porovnaní s okolitými štátmi, za čo mnohí obraňovali tieto opatrenia ako zmysluplné a účinné pre zastavenia šírenia nákazy. S uvoľňovaním opatrení sa situácia v druhej vlne na jeseň a v zime 2020 výrazne zhoršila.

Kauza Kičura

Práve v období prvej vlny bývalý predseda štátnych hmotných rezerv a kamarát Roberta Fica Kajetán Kičura mal spôsobiť päťmiliónovú škodu v tendri na respirátory a hrozí mu 15 rokov väzenia, písal o tom Denník N.

Manipulovať mal tendre na nákup zdravotníckych pomôcok, konkrétne respirátorov, chirurgických rúšok či ochranných rukavíc a oblekov. Je preto obvinený z machinácie pri verejnom obstarávaní a z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Z uznesenia Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) k jeho väzbe vyplýva, že mu za tendre na zdravotnícke pomôcky hrozí desať až 15 rokov väzenia, keďže mal štátu spôsobiť škodu za päť miliónov eur.

Z nemiestneho vtipu medzinárodný škandál

Matovič politicky nezvládol nákup vakcín Sputnik V, ktoré v čase kúpy neboli schválene Európskou liekovou agentúrou EMA, za čo si vyslúžil veľkú vlnu kritiky a jeho krok bol mnohými považovaný za diplomatickú katastrofu. 

„Mojou psou povinnosťou ako predsedu vlády bolo dostať sem ruskú vakcínu, je mi jedno, že ma ľudia budú nenávidieť,“ vraví Matovič v relácii Braňo Závodský Naživo na Exprese. Odmieta, že by prínosom ruskej vakcíny vyslovil nedôveru voči Európskej komisii.

S vakcínami Sputnik V je spojený aj ďalší škanál. Matovič si v relácii Braňo Závodský Naživo spravil nemiestnu srandu. Zavtipkoval, že Rusom sľúbil za dodávky vakcíny Sputnik V Zakarpatskú Ukrajinu. Netrvalo dlho a ukrajinský premiér Kuleba mu prostredníctvom Twitteru odkázal, aby radšej daroval Rusom za Sputnik V zopár regiónov Slovenska.

Bohužiaľ, kým si miestna verejnosť na zvrátené vtipy Igora Matoviča určitým spôsobom zvykla a stala sa rezistentnou, zahraničie, s ktorým sme mali doposiaľ dobré vzťahy, na ne reaguje hlbokým pohoršením. 

„Nech ich vymení za niekoľko regiónov Slovenska. Škoda, že svojimi nesprávnymi vyjadreniami slovenský premiér kazí veľmi priateľské a úprimné vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom,“ odkázal ukrajinský minister Kuleba Igorovi Matovičovi.

„Sľúbil som im Zakarpatskú Ukrajinu. Čo si asi myslíte, čo som im musel sľúbiť. Nesľúbil som im nič, nič odo mňa nechceli. Keď ma vo vláde opľuli, išiel som si svoje. Viete, niekedy zaberie možno čaro osobnosti,“ vraví.

Koniec éry

Ak demisiu podá predseda vlády, automaticky odstupujú všetci ministri. Svoju pôsobnosť však premiér a súčasná vláda vykonávajú až do vymenovania novej vlády. Predseda vlády podáva demisiu prezidentke SR, ktorá má kompetenciu odvolať a vymenovať premiéra. Pre agentúru SITA to povedal politológ Tomáš Dvorský z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s tým, že náležitosti o demisii a vymenovaní vlády upravuje Ústava SR. Zákony a náležité procesy tiež vyplývajú z istých ústavných zvyklostí.

Prezidentka následne určí vybranú osobu poverením o zostavení novej vlády. Ako vysvetlil Dvorský, podľa zvyklosti by malo ísť o osobu, ktorá dokáže pre nový kabinet zabezpečiť minimálne 76 hlasov poslancov Národnej rady SR (NR SR), ktoré sú potrebné pre schválenie programového vyhlásenia a vyslovenie dôvery novej vláde.

„Ak poverená osoba dokáže zabezpečiť politickú podporu pre svoj kabinet, prezidentka ju vymenuje do pozície predsedu vlády a spolu s ňou aj ostatných členov vlády. Máme však precedens, keď prezident Andrej Kiska odmietol menovať navrhovaného člena vlády. Takýto krok by teoreticky mohla aplikovať aj prezidentka Zuzana Čaputová, a to aj pri návrhu Igora Matoviča (OĽaNO) za člena budúcej vlády na pozícii ministra financií,“ podotkol.

zdroj: TASR/ Jaroslav Novák

Politológ doplnil, že následne je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred NR SR so svojím programovým vyhlásením a požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Prezidentka môže zostavením vlády poveriť aj osobu z nestraníckeho prostredia. „V takomto prípade by išlo o takzvanú úradnícku vládu, aj keď tento pojem Ústava SR nepozná. Na takýto kabinet sa vzťahuje rovnaké pravidlo o povinnosti schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery parlamentom do 30 dní,“ dodal.

Dvorský ozrejmil, že ak NR SR neschváli predložené programové vyhlásenie vlády a zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezidentka vládu odvolá. „Ak NR SR do šiestich mesiacov neschváli predložené programové vyhlásenie vlády, prezidentka môže dokonca parlament rozpustiť. Vláda je za výkon svojej funkcie stále zodpovedná parlamentu, ktorý jej môže vysloviť nedôveru prakticky kedykoľvek. Prezidentka je v prípade vyslovenia nedôvery povinná vládu odvolať. Proces kreovania novej vlády tak prebieha takpovediac na polceste medzi parlamentom a prezidentkou,“ vysvetlil.

Aktuálny parlament disponuje mandátom do roku 2024. Politológ podčiarkol, že ak by sa nezrodila politická dohoda o podpore pre novú vládu, NR SR môže 90 hlasmi zahlasovať za predčasné ukončenie svojho volebného obdobia a nové voľby tak, ako to bolo v roku 2011. „Tým by sa celý proces dostal k zdroju moci, ktorým je v demokracii občan samotný,“ uzavrel.