Politická sabotáž, ozýva sa z Ukrajiny. Rakety z Nemecka mali doraziť v plesnivých debnách a hrdzavé

Nemecko aj napriek hrozbe ruskej invázie na Ukrajinu odmietalo poslať na Ukrajinu zbrane, čo vyvolávalo kritiku Ukrajiny, ale i ďalších členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO).

Svoju rozhodnutie odôvodňovali pohnutou históriou. Po tom, ako Rusko znova napadlo Ukrajinu, kancelár Olaf Scholz ohlásil, že na Ukrajinu posiela zásielku zbraní.

„Ruská invázia znamená obrat. Je našou povinnosťou podporovať Ukrajinu v rámci svojich možností pri obrane proti Putinovej inváznej armáde. Preto našim priateľom na Ukrajinu dodávame 1 000 protitankových zbraní a 500 striel Stinger,“ uviedol Scholz.

Neskôr kancelár avizoval, že okrem tejto zásielky pošle Nemecko na Ukrajinu i 2 700 rakiet Strela zo sovietskej éry, uvádza Deutsche Welle.

Ukazuje sa, že zaslanie rakiet Strela nemuselo byť šťastným rozhodnutím. Ukrajinci tvrdia, že munícia, ktorá k nim dorazila, bola v nevyhovujúcom stave a nepoužiteľná. Hovorí sa dokonca o tom, že bola hrdzavá a vojaci sa mali obávať manipulácie s ňou. 

Mariupol čelí humanitárnej blokáde

Na ukrajinskej strane dodávka vyvrcholila ešte väčšou frustráciou s dávkami zbraní zo Západu, informuje korešpondent portálu The Economist Oliver Carroll.

„Sme presvedčení, že to bola priama sabotáž politického rozhodnutia a musí sa to vyšetriť,“ hovorí CDS, think-tank, ktorý je prepojený s ukrajinským ministerstvom obrany.

Hrdzavé a v plesnivých debnách 

To, že sú rakety Strela nepoužiteľné, potvrdzuje aj reportáž nemeckého týždenníku Der Spiegel. Nemecké ministerstvo obrany samotné malo byť vyhlásením o darovaní munície prekvapené. Rakety totiž pochádzajú ešte zo Sovietskeho zväzu a majú najmenej 35 rokov. Ide o rakety odpaľované z ramena, ktoré vlastnila Nemecká demokratická republika.

Rakety Strela boli v roku 2014 vyhlásené za zastarané a uložené do skladu.

„Vzhľadom na zastaranosť raketového motora už nie je bezpečné manipulovať s raketou Strela, takže ju už nemožno odpáliť,“ uvádza sa v tajnom vojenskom dokumente, ktorý získal časopis Der Spiegel.

Drevené debny, v ktorých sú rakety uložené, sú údajne také plesnivé, že pri poslednej kontrole v novembri museli vojaci nosiť ochranné prostriedky.

Ukrajinci si napriek pokročilému veku rakiet vyžiadali práve túto muníciu. Časopis tvrdí, že 700 rakiet má byť nepoužiteľných, pričom rakety majú mať malé pukliny, ktoré viedli ku korózii. Ďalších 2 000 by malo byť podľa plánu dodaných Ukrajine.

The Telegraph uvádza, že stav, v akom sú rakety, len podčiarkuje nedostatočné financovanie spojené s armádou a zbraňami.

Vláda Olafa Scholza ohlásila vytvorenie nového fondu 100 miliárd eur na výdavky na obranu.

Dokument ministerstva obrany, ktorý unikol do nemeckej tlače, požadoval 20 miliárd eur len na doplnenie zásob munície.

Naď: Rusi podcenili prípravu vojenskej operácie na Ukrajine, dochádza im palivo, kazí sa technika (ROZHOVOR)

Zelenskyj zúfalo žiadal lietadlá, Naď hovorí, že to momentálne nie je možné 

Ukrajina stále požaduje väčšiu angažovať európskych štátov a USA. Požaduje bezletovú zónu nad Ukrajinou.

Prezident Volodymyr Zelenskyj pri sobotnom príhovore americkým kongresmanom požadoval lietadlá pre jeho krajinu, na ktoré sú piloti vyškolení.

Líder väčšiny v Senáte Chuck Schumer to opísal ako „zúfalú prosbu“, aby USA pomohlo získať lietadlá od štátov vo východnej Európe.

„Tieto lietadlá sú veľmi potrebné. A urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som pomohol administratíve uľahčiť ich presun,“ uviedol Schumer, informuje agentúra Reuters.

„NATO by malo okamžite uľahčiť presun stíhacích lietadiel z Poľska, Rumunska a Slovenska na Ukrajiny,“ tweetoval senátor Senator Chris Van Hollen.

Minister obrany Slovenska Jaroslav Naď v rozhovore uviedol, že momentálne nie sme Ukrajincom schopní poskytnúť požadované lietadlá.

„Nemôžeme jednoducho poskytnúť dôležitý prvok obrany Slovenskej republiky bez adekvátnej náhradu. Dať MiGy-29 kdekoľvek, nie len na Ukrajinu, alebo ich predať či prestať na nich lietať, by znamenalo, že nebudeme mať stíhacie letectvo na ochranu nášho vzdušného priestoru. V tomto momente to určite nie je možné,“ povedal Naď.  

Nevylúčil, že by sme tak mohli urobiť neskôr, keby sa nám podarilo zabezpečiť ochranu nášho vzdušného priestoru v spolupráci s niektorým zo spojencov z NATO.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie