Politika v roku 2024 „pod lupou“ experta: Dopad atentátu na slovenskú politickú scénu nebol taký výrazný, ako sa pôvodne očakávalo

Rok 2024 sa blíži k svojmu koncu a na našej politickej scéne sa počas tohto obdobia udialo naozaj dosť. Politológ Tomáš Koziak označil za kľúčové udalosti na domácej politickej scéne v roku 2024 atentát na premiéra Roberta Fica a postupné oslabovanie demokracie spolu s odklonom od doterajšieho zahranično-politického smerovania Slovenska.

Politológ: Dopad atentátu na slovenskú politickú scénu nebol taký výrazný, ako sa pôvodne očakávalo

Pre agentúru SITA zdôraznil, že demokracia zvyčajne zaniká postupnými krokmi, tzv. salámovou metódou, a nie priamym štátnym prevratom. Podľa Koziaka naznačujú kroky súčasnej vládnej koalície, či už z obsahového alebo formálneho hľadiska, zámer obmedziť rozsah demokracie.

Jedným z týchto „odkrojení“ bolo napríklad obmedzenie práva na diskusiu v parlamente. Ďalšími príkladmi sú odvolanie Michala Šimečku (PS) z funkcie podpredsedu parlamentu a Márie Kolíkovej (SaS) z postu predsedníčky výboru na kontrolu SIS.

zdroj: TASR/AP

„Patrí do základnej výbavy demokratických princípov, že isté posty patria opozícii a opozícia nesie plnú zodpovednosť za to, koho do tej funkcie menuje,“ hovorí Koziak. Za problém považuje aj fakt, že vládni predstavitelia otvorene demonštrujú svoje priateľstvo a kontakty s najvyššími predstaviteľmi Ruska, ktoré vedie agresiu proti inému štátu a je na čiernej listine demokratických krajín. Naopak, podľa jeho slov by našimi partnermi mali byť krajiny, ktoré považujú demokraciu za nespochybniteľnú hodnotu.

„Keď našimi partnermi majú byť Číňania, Bielorusi a Rusi, svedčí to o nie celkom akceptovateľnom nastavení hodnotového sveta politikov, ktorí stoja na čele tohto štátu. Pretože od ich hodnotového nastavenia sa potom odvíja konkrétny obsah politiky, ako napríklad, že ideme šikanovať novinárov, alebo ideme šikanovať mimovládky a preberáme pritom rétoriku ruského zákona o mimovládkach a budeme ich nazývať zahraničnými agentmi,“ vysvetľuje politológ.

Za absurdné považuje aj šírenie mýtov, že za ruský útok na Ukrajinu nesie zodpovednosť NATO. Politológ Tomáš Koziak označuje atentát na premiéra Roberta Fica za jeden z najdôležitejších momentov roka 2024. Upozorňuje však, že jeho dopad na slovenskú politickú scénu nebol taký výrazný, ako sa pôvodne očakávalo. Nádeje na zmiernenie napätia medzi opozíciou a koalíciou, či ich voličmi, zostali nenaplnené. Naopak, rozdelenie spoločnosti sa ešte viac prehĺbilo.

„Súčasná vládna koalícia atentát – či už skryto alebo otvorene – využíva na to, aby útočila na opozíciu. Uvidíme, či nedôjde aj ku kriminalizácii opozície minimálne v tom kontexte, že sa budú snažiť spájať atentátnika s opozičnými politickými stranami a posunúť to do nejakej trestnoprávnej roviny,“ myslí si odborník. 

Prieskum: Voľby by tesne vyhral Smer

Ako sme ťa v piatok (27. 12.) informovali, ak by sa parlamentné voľby konali koncom decembra, víťazom by sa stala vládna strana Smer-SD vedená premiérom Robertom Ficom so ziskom 22,5 % hlasov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3. Na druhom mieste by sa umiestnilo opozičné Progresívne Slovensko s podporou 21,9 % voličov, zatiaľ čo tretia priečka by patrila strane Hlas-SD, ktorá by získala 14,1 % hlasov. 

Štvrté miesto by obsadilo KDH so ziskom 7,3 %, nasledované SaS s 6,1 % a Republikou s 5,7 %. Pred bránami parlamentu by zostali štyri politické subjekty. Koalícia Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia by získala 5,5 %, no ako koalícia by potrebovala prekročiť 7 % na vstup do parlamentu. Koaličná SNS by dosiahla 4,3 % hlasov, zatiaľ čo mimoparlamentné strany Aliancia a Demokrati by získali 3,8 % a 3,6 % voličov.

Politici o „národných“ Vianociach: „Mali by sme spievať so Šimkovičovou národnú hymnu,“ udrel poslanec

Najvýraznejší nárast preferencií zaznamenala koaličná strana Hlas-SD vedená Matúšom Šutajom Eštokom, ktorá si oproti minulému mesiacu polepšila o 0,9 percentuálneho bodu. Podľa prieskumu má strana volebný potenciál na úrovni 16 %.

Naopak, pokles preferencií postihol dve najsilnejšie politické strany. Smer-SD zaznamenal pokles o 0,3 percentuálneho bodu, no stále si udržiava najvyšší volebný potenciál na úrovni 25 %. Progresívne Slovensko pod vedením Michala Šimečku kleslo ešte výraznejšie, o 0,6 percentuálneho bodu, pričom jeho volebný potenciál dosahuje 24,5 %.

Do parlamentu by sa v decembri dostali aj ďalšie tri strany: KDH so ziskom 7,3 % hlasov, SaS s podporou 6,1 % voličov a mimoparlamentná Republika, ktorú by volilo 5,7 % respondentov. Viac sme o tom písali v tomto článku.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality