Politológ: Igor Matovič polarizuje spoločnosť už dlho a Pellegriniho petícia je zbytočná
- S politológom Jozefom Lenčom sme sa rozprávali o domácej politickej scéne
- Tvrdí, že to, čo sa aktuálne deje, je politickou farmou
- S politológom Jozefom Lenčom sme sa rozprávali o domácej politickej scéne
- Tvrdí, že to, čo sa aktuálne deje, je politickou farmou
S politológom Jozefom Lenčom sme sa rozprávali nielen o poslednom prieskume aktuálnych preferencií, ale aj o petícii, ktorej výsledkom by malo byť referendum o predčasných voľbách.
V posledných vyjadreniach pani prezidentka otvorene vládu kritizovala. Ako vnímate jej ostrú kritiku?
Z môjho pohľadu je v poriadku, ak hlava štátu kritizuje kohokoľvek v rámci ústavných inštitúcií, ak pociťuje, že ich politika je určitým spôsobom a z jej pohľadu nesprávna, alebo prináša nejaké škody. Mieru kritiky aj jej spôsob považujem za adekvátny. Podľa mňa neprekračuje medze, ktoré vyplývajú z kompetencií prezidenta Slovenskej republiky.
Hovorí sa, že jednotlivé strany sa správajú ako pred voľbami, a naháňajú si percentá. Je to pravda?
Možno tvrdiť, že nová politická kampaň začína deň po posledných voľbách. Nie je teda prekvapujúce, že sa tak deje aj teraz. Čo sa konfliktov týka, vyskytujú sa aj v rámci koalície. Obzvlášť to platí vtedy, ak sa vládna koalícia skladá zo strán, ktoré majú podobného voliča. Je pochopiteľné, že sa jednotlivé strany budú snažiť presadzovať svoje záujmy na úkor iných. Chcú totiž osloviť aj voličov inej strany. Toto nie je nič prekvapujúce. Prekvapujúcim je skôr to, že sa to deje v tak veľkej intenzite. Pripomína to reality show, aj keď iného typu než sú tie televízne. Nazval by som to politickou Farmou. Žiaľ, dnes sme toho svedkami v priamom prenose a fakticky každodenne.
Na konci novembra boli zverejnené prieskumy agentúry Focus súvisiace s aktuálnymi preferenciami. Dá sa o nich povedať, že spoločnosti nastavujú zrkadlo. O čom teda vypovedá ten posledný?
Ja tvrdím, že prieskumy sú fotkou spoločnosti. Zachytávajú, čo si ľudia myslia o politických stranách v danom čase. Nikdy nevieme presne povedať, ako bude fotografia vyzerať opár dní či mesiacov, nakoľko sa môže zmeniť jej kompozícia a veci tomu podobné. Vieme však povedať, kam to môže smerovať. Tak je to vo všeobecnosti so všetkými prieskumami.Čo sa týka toho posledného, ukázalo sa, že na Slovensku je stále dostatok ľudí, ktorí sú ochotní voliť sociálnu demokraciu. Momentálne ich môže byť 25 až 30 %. Vo voľbách to síce bolo iba 18 %, ale to neznamená, že ľudia nevolili princíp sociálnej demokracie. Je tu teda mnoho ľudí, ktorí chcú vidieť sociálny štát. Ukazuje sa tiež, že to, čo robí Igor Matovič, predstavuje pre ich stranu značný problém.
Strane OĽaNO klesli preferencie o 1,1 %. Uviedli ste, že dôvodom môže byť správanie pána premiéra. Nepochybne, pandémia je nezávideniahodnou situáciou. Sú však veci, ktoré ovplyvniť môže – napríklad štýl komunikácie. Je podľa vás v poriadku, ak premiér komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí, a neustále útočí aj na koaličných partnerov?
Na Slovensku aj v zahraničí sú strany a tiež politici, ktorým preferencie stúpajú aj napriek tomu, že sú v súvislosti s pandémiou v rovnakej situácii, ako Igor Matovič. Tiež treba podotknúť, že OĽaNO stratilo od volieb, čo nie je ani rok, tretinu hlasov, čo predstavuje 10 %. To je dôsledkom najmä jeho komunikácie. Spôsob rétoriky, a nielen jeho, ale aj ministra obrany Naďa, je jednou z hlavných príčin, prečo hnutie OĽaNO preferenčne klesá. Komunikácia je totiž často agresívna a príliš emotívna. Taktiež sa jej obsah neustále mení, a tým pádom je nezrozumiteľná.
Pred niekoľkými dňami sa pán Matovič vyjadril, že „nebude cikať proti pani prezidentke“ v súvislosti s povinným celoplošným testovaním. Možno povedať, že podobným správaním polarizuje našu spoločnosť?
Igor Matovič to robil 10 rokov a nikto si to nevšímal. Bolo by skôr prekvapením, ak by s tým teraz prestal a zrazu začal niesť zodpovednosť za svoje vejadrenia. On spoločnosť polarizuje, ak preženiem, od prvého dňa, čo v ,,kapsáčoch a sandálkach“ vstúpil do parlamentu. To je Matovič a jeho politika. V nej pokračuje aj dnes.
Aktuálne je v popredí strana Hlas. Pellegrinimu sa už niekoľkokrát podarilo pomýliť si názov so stranou Smer. Vypovedá to o niečom?
Nakoľko nie som psychológom, neviem presne odpovedať na túto otázku. Môžem len tipovať, že jeho posledné prerieknutie súviselo s tým, že do takej miery myslel na stranu Hlas-SD, že ňou nahradil Smer-SD. Je tu ešte možnosť, že je naopak mysľou tak intenzívne v Smere, až zabudol, že je prededom Hlasu-SD. Nedokážem na to dostatočne odborne odpovedať. Minimálne musíme podotknúť, že je to trápne a na komunikačnom oddelení Hlasu by mali popracovať na príprave pána predsedu, aby sa podobné situácie neopakovali tak často.
Robert Fico považuje zásahy NAKA aj zatknutie Tibora Gašpara za politickú objednávku. Taktiež sa ohrádza tým, že právny štát je v rozpade. Ako je možné, že niečo podobné tvrdí človek, ktorý nás oň pripravoval niekoľko rokov? Je to určitá forma sebaobrany?
Žiaľ, môže sa vyjadrovať spôsobom akým sa vyjadruje. Je to istým spôsobom obrana ale aj odkaz voličom Smeru. Je pochopiteľné, že Fico obávajúci sa prepadu preferencií, prípadne toho, že by zásahy polície smerovali k nemu, využíva tento slovník aby odvrátil pozornosť. Môže byť za tým aj to, že sa takýmto spôsobom snaží prihovoriť ľuďom, ktorí skončili v rukách polície a sú držaní vo väzbe. Ukázať im, že za nich bojuje. Možno cíti, že to môže pomôcť tomu, aby neprehovorili o čom nemajú. Čiže áno, môže ísť o sebaobranu.
Aj napriek tomu, že kotlebovcom preferencie o kúsok klesli, stále majú 9,6%. Ako je možné, že majú stále podobné výsledky a čo to znamená pre nás, ako spoločnosť? Prečo sa ľudia utiekajú k voľbe podobnej strany?
Pretože tie strany si myslia to isté, čo ich voliči. Zastúpenie podobného pohľadu na politiku je v súčasnosti u nás už žiaľ, ale bežný. Voliči týchto strán veria rôznym konšpiráciám, ktoré sú im podsúvané a majú v sebe nenávisť voči rôznym častiam spoločnosti. Požadujú jednoduché riešenia zložitých situácií. Neprekvapilo by ma, ak by Kotlebovci mali z tohto dôvodu vyššie preferencie. V ich neprospech hrá to, že nie sú dostatočne komunikačne ani politicky zruční. Svedčí to o tom, že taká je zručnosť aj spoločnosti.
Dá sa povedať, že spomínaná strana podnecuje ľudí k násiliu a nenávisti. Dôkazom boli aj protesty, ktorých sa oni sami zúčastňovali. Môže byť práve takéto výstredné správanie, okrem toho čo ste spomenuli, dôvodom dostatočného počtu sympatizantov?
Agresívnym ľuďom je pochopiteľne bližšia agresívna a nie kultivovaná politika. Do istej miery je to jedným z dôvodov. To, že sú pomaly preferenčne úspešnejší než Smer-SD, môže byť tiež jedným z dôvodov, prečo sa Smer-SD rétoricky utieka k politike Kotlebovcov. Či už ide o obhajovanie Mazureka alebo o spoluúčasť na protestoch. Strana ako taká by ale nesúhlasila s tým, že sa na nich spoluzúčastňovali. Je tomu však tak. Robert Fico istým spôsobom nabádal ľudí, aby sa zúčastnili týchto protestov. Je vidieť, že niektoré z krokov, ktoré kotebovci robia sa snažia kopírovať aj iné strany. Odpoveď na vašu otázku teda je, že ich agresívna politika žiaľ láka nie len ľudí, ale aj niektorých politikov.
Vráťme sa k pánovi Pellegrinimu a spustenej petícii, ktorej výsledkom má vraj byť referendum o predčasných voľbách. Viac ako polovica opýtaných by ho podporila. Je stav súčasnej vlády naozaj tak kritický, že je nutné pristupovať k takýmto krokom?
Čísla svedčia skôr o tom, že na Slovensku sú ľudia, ktorí majú zanedbanú občiansku výchovu. Ak by totiž vedeli ako funguje ústavný a politický systém na Slovensku, neodpovedali by podporujú referendum o predčasných voľbách. Ním sa totiž nedajú dosiahnuť predčasné voľby. Ústava to nedovoľuje. Sme teda očividne nedostatočne vzdelaní. Na základe bežného pohľadu možno povedať aj to, že je cítiť výraznú nespokojnosť s fungovaním súčasnej vlády. Pre mňa je omnoho výpovednejšou hodnotou, ktorá z prieskumu vychádza, že je tu viac ako polovica ľudí, ktorí naleteli balamuteniu, že prostredníctvom referenda môžu vyhlásiť predčasné voľby. To ale nemôžu. Teda zatiaľ určite nie. Musela by sa medzitým zmeniť ústava. Ak z nej bude vyplývať, že referendom sa predčasné voľby vyhlásiť dajú, bude podobný postoj oprávnený. Zatiaľ sa ale niečo podobné v ústave nenachádza.
Ak budú so svojimi krokmi napriek všetkému naďalej pokračovať a nazbierajú potrebných 350 000 podpisov, je nutné aby referendum vyhlásila prezidentka. Môže sa stať, že tak neurobí?
Nie je napísané, že referendum môže vyhlásiť, ale musí vyhlásiť. Avšak, môže sa obrátiť na ústavný súd aby posúdil znenie otázky zhodné s ústavou. Ak by ten rozhodol, že otázka je protiústavná, referendum vyhlásiť nemusí.
Ak by už aj k jeho vyhláseniu došlo a zúčastnila sa na ňom potrebná nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, sú určité sankcie, ktoré je možné využiť v prípade, že by sa výsledky referenda ignorovali a predčasné voľby nerealizovali?
Tí, ktorí sa ústavnému právu rozumejú viac hovoria, že aj keby 100% hlasovalo v referende za predčasné voľby, nemôžu byť na základe neho vyhlásené. Spochybnilo by sa totiž to, čo je zakotvené v ústave a to, že voľby sú nástrojom, ktorým sa vytvára parlament. Jeho funkčné obdobie je 4-ročné. Po uplynutí tejto doby môže parlament skončiť. Volič má totiž právo mať istotu, že hlas, ktorý vo voľbách odovzdal, dal na 4 roky. Je tam teda určitá právna istota. Druhou vecou je, že v ústave nie je zakotvené nič, čo by poslancom dávalo za povinnosť riadiť sa výsledkom referenda.
Do podobných krokov bude nutné investovať obrovské množstvo peňazí. Nepoučili sme sa z minulosti? Doteraz sa predsa na Slovensku odohralo iba jedno platné referendum.
Ak sa vyzbiera spomínaných 350 000 podpisov, minimálne tých 350 000 ľudí sa nepoučilo. Ak k referendu príde veľký počet ľudí, tí zas potvrdia, že nepochopili, akým štýlom referendum môže fungovať. Samozrejme ním môžete istým spôsobom mnohé veci presadiť. Ďalej to však súvisí aj s hlasovaním poslancov. V súčasnej ústave je uvedené, že poslanec sa riadi pri hlasovaní svojim vedomím a svedomím. Nemôžeme mu teda prikázať, aby určitým spôsobom zahlasoval. Je jedno čo by bolo obsahom referenda, k niečomu podobnému ich nevieme prinútiť. Ústava zakazuje imperatívny mandát čo znamená, že nikto nemôže poslanca naviesť, aby zahlasoval konkrétnym spôsobom. Vykoná tak len v prípade, že sa s podobným názorom stotožňuje. Navzdory tomu, mnohí skúšajú zrealizovať aktivity podobné referendu. Svedčí to o tom, že sa nepoučili nie len v tom, aké možnosti referendum poskytuje ale v tom, aké postavenie má v rámci politického systému.