Politológ Koziak po eurovoľbách: Hlasu uškodila výmena predsedu, voliči PS to chceli „natrieť“ Smeru

Na Slovensku sa v sobotu 8. júna konali voľby do Európskeho parlamentu, ktorých víťazom sa so ziskom 28,71 % stalo Progresívne Slovensko. Hneď za nimi nasledovali Smer, Republika, Hlas a päticu uzavrelo KDH. Najviac stoličiek si teda ukradla strana Michala Šimečku, najmenej Milana Majerského.

Čo stálo za úspechom víťazov a prečo sa do europarlamentu neprebojovali také strany ako SaS či SNS? Startitup sa pýtal politológa Tomáša Koziaka.

Eurovoľby vyhralo u nás Progresívne Slovensko. Čomu pripisujete ich úspech?

Mali dobre postavenú kandidátku a tiež európsku kampaň, ktorá bola postavená na Európskej únii, nie na podružných témach, ktoré by sa týkali napríklad domácej politiky. Tieto dva faktory zavážili najviac.

Boli aj iné politické strany z pravicového spektra, ktoré neuspeli. Je možné, že zaúradovalo to, že pravicový volič, ktorý chcel voliť napríklad SaS či Demokratov, si povedal, že šancu uspieť má Progresívne Slovensko, a vybral si ich.

Aj keď možno preferoval inú stranu, nevedel sa spoľahnúť na to, že tá jeho strana sa do europarlamentu dostane. Ľudia mohli PS voliť aj preto, že si povedali, že to natrú Smeru.

Smer mal veľkú ambíciu vyhrať, hovorili to aj vtedy, keď predstavovali kandidátku. Vnímajú to podľa vás ako prehru, aj keď skončili druhí a zabezpečili si tak zisk piatich mandátov?

Hoci prehrali s Progresívnym Slovensko, oni to interpretujú ako výhru. Priznávajú, že skončili na druhom mieste, ale hovoria, že to bolo tesné a progresívcom to natreli. Keď sledujem facebookové profily politikov Smeru, tak tam nevidím skepsu preto, lebo prehrali.

Sú spokojní aj s celkovým výsledkom volieb?

V Smere prevláda celkovo dobrý pocit, že voľby do europarlamentu dopadli víťazstvom pravicových konzervatívnych síl. To by sme od sociálnych demokratov asi čakať nemali, že s tým budú spokojní. Z toho by sociálni demokrati mali mať skôr hlavu v smútku.

Ale sú to naši sociálni demokrati, ktorí vnímajú tú situáciu možno trochu inak ako inde v Európe. Našli si dôvod oslavovať, a to ten, že posilnili pravicové konzervatívne sily, ktoré získali mandáty práve na úkor progresívcov.

Samozrejme, že chceli zavŕšiť víťazný hattrick – parlamentné voľby, prezidentské voľby a potom európske voľby. Veď Peter Pellegrini bol ich kandidátom. Určite by sa im to páčilo, ale nemôžu priznať prehru.

Do Bruselu sa dostali aj predstavitelia hnutia Republika. Prečo si myslíte, že Milan Uhrík a Milan Mazurek dostali toľko krúžkov?

Dal by som ich do tej istej skupiny ešte s Ľubošom Blahom. Je síce na kandidátke Smeru, ale svojou rétorikou vôbec nie je ďaleko od pána Uhríka. Do parlamentu sa dostali sily, ktoré sú protieurópske, vyslovene proruské a šíria naratívy, ktoré sú klamlivé.

Rétorika pána Uhríka a Blahu je skoro totožná. Tie hodnoty, ktoré zastávajú sú veľmi podobné. Pravicový konzervatizmus je blízky jednému aj druhému. Ľuboš Blaha si to, samozrejme, priznať nechce.

Ich zvolenie je aj odrazom tej všeobecnej skepsy a zhoršovania situácie, ktorá je v Európe. Poklesla životná úroveň, bola pandémia, máme vojnu na Ukrajine a ľudia vtedy prichádzajú skôr s nacionalistickými riešeniami alebo volia nacionalistických a populistických politikov.

Máme tu aj sociálne siete a hybridnú vojnu, ktorú proti nám vedie Rusko, čo tieto politické strany len umocňuje a z týchto momentov ťažia. Napríklad aj tak, že dokážu v eurovoľbách získať dostatok podpory.

Z Londýna do Bruselu: Nová europoslankyňa naznačila, že Danny Kollar by mohol byť jej novým asistentom

Ešte menej kresiel ako Republika získal koaličný Hlas. Čo im podľa vás uškodilo?

Hlas prišiel od parlamentných volieb o 50 % voličov, takže 7 % je skutočným debaklom. Je dosť možné, že sa pod to podpísala veľmi nevýrazná kampaň, ktorú skoro vôbec nebolo vidieť. Ako keby sa vyčerpali prezidentskými voľbami.

Je možné, že sa na ich preferenciách podpísala aj výmena predsedu. Bolo avizované, že výmena na tomto poste môže byť veľmi riziková z hľadiska voličskej podpory, pretože Hlas vznikol na nejakú spoločenskú objednávku.

Ľudia nechceli voliť Smer a volili umierneného Petra Pellegriniho, ktorý bol stelesnením miernejšej politiky, ako bola politika Roberta Fica. Pán Šutaj Eštok skôr stelesňuje ten ficovský radikálny typ politiky, ktorý je skôr ostrejší a arogantnejší. Veľmi sa vystupovaním podobá Ficovi a nie je to to, čo voliči oceňovali pri vzniku Hlasu.

Myslím si, že predpoklady sa potvrdia a pán Šutaj Eštok nebude ten, ktorý bude schopný preferencie udržať. Je možné, že sa to prejavilo už teraz, ale že až tak výrazne, to asi nikto nečakal. Ale môže to byť aj nevýraznou kampaňou.

Do parlamentu sa nepodarilo prebojovať poslednej koaličnej strane, ktorou je SNS. Prečo podľa vás získali tak málo voličov?

V prípade SNS je to trochu podobné, ale jeden faktor je aj Andrej Danko, ktorý má toho dosť na rováši. Veľa toho navystrájal na slovenskej politickej scéne a myslím, že aj toto sa pretavilo do voličských preferencií. Videli sme to už v prípade prezidentských volieb, kedy boli preferencie Andreja Danka len okolo dvoch percent.

Pri SNS bolo problematické aj to, že na prvé miesta kandidátky dali ľudí, ktorí by zjavne do europarlamentu nešli. Boli to Danko, Taraba či Šimkovičová. Kto to kedy videl, že by ministri kandidovali do Európskeho parlamentu. Mohlo to byť vnímané ako podvod na voličov. Voliči si tak mohli povedať: Toto je ministerka a pôjde do europarlamentu? Koho budem vlastne voliť?

Osobnosti, ktoré do europarlamentu kandidovali za SNS, sa zároveň pohybujú v rebríčkoch popularity na spodných miestach. So Šimkovičovou, Dankom a Huliakom sa spájajú veci, s ktorými by väčšina voličov nechcela mať nič spoločné.

Môžeme povedať, že Smer „ukradol“ voličov SNS a Hlasu?

Týmito výsledkami sa potvrdzuje tvrdenie, že Smer tie politické strany povysáva a robí všetko preto, aby ich voličsky vysal. Robil to už v minulosti a bol v tom veľmi úspešný.

Ani Hlas, ani SNS žiadnu výraznejšiu európsku kampaň nerobili, na rozdiel od Progresívneho Slovenska. Hlavne kampaň SNS sa niesla len v rovine bezduchého kritizovania toho, čo Európska únia predstavuje, bez absolútnych znalostí veci.

Niektorí kandidáti nemajú potuchy, ako fungujú európske inštitúcie. Napríklad veci, ktoré natárala Romana Tabak o fungovaní europarlamentu. Myslím, že nielen odborníci, ale aj ľudia, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú o Európsku úniu, sa chytali za hlavu. Pokiaľ je takýto človek na kandidátke, tak reakcia voličov musela prísť taká, aká prišla.

Výraznými kandidátmi do europarlamentu bola aj opozičná SaS a mimoparlamentní Demokrati. Obom chýbala len tisícka hlasov. Za čím vidíte ich neúspech?

Demokratom mohla uškodiť aj ostrá kampaň, ktorú viedli. Avšak treba povedať, že to, čo získali v týchto voľbách, je viac, ako v parlamentných. Je to prísľub toho, že to, čo robia, nie je úplne zlé, a strana má šancu na politickej scéne nejak fungovať.

Nevýhodami pre nich bolo, že sú mimoparlamentnou stranou, majú obmedzené finančné prostriedky a nemajú taký priestor v médiách. Za takých okolností je veľmi náročné tie preferencie ťahať.

V prípade SaS to môže byť taký problém ako v Hlase. Hovorím o výmene predsedu. Máloktorá strana na Slovensku prežila výmenu svojho „otca zakladateľa“ na čele strany. Máme celú plejádu politických strán, ktoré s tým mali problémy. Rovnako ich kampaň podľa mňa nebola úplne zvládnutá.

Blaha chce ako podpredseda NRSR skončiť v júli. Prezradil, kto by ho mal vo funkcii nahradiť

Majú podľa vás šancu v budúcich voľbách?

Obidve tieto politické strany urobili spolu nejakých 10 percent. Je to odkaz pre politikov, že ak chcú byť parlamentnou politickou stranou, tak nič iné ako nejaká forma spájania im neostáva. Ak by mali ako strana desať percent, už by mali veľkú politickú silu.

Nádej by mohli mať aj preto, lebo Progresívne Slovensko nie je pre každého pravicového voliča. Vyhraňujú sa totiž niekedy až príliš liberálne. Ani KDH nie je pre každého pravicového voliča práve preto, lebo sa prezentuje viac tou konzervatívnou politikou.

Zhrnul by som to tak, že tu chýba nejaká štandardná pravicová občianska strana, ktorá by nevybočovala ani k jednej z týchto rétorík. Odkaz pre SaS a Demokratov je asi taký – pokiaľ sa spojíte, máte šancu, ak nie, stále budete tŕpnuť, či sa dostanete alebo nie.

Čítajte viac z kategórie: Politika