Politológ o prieskume dôvery: Premiér nabral voličov tesne pred voľbami, teraz sú sklamaní

Najnovší prieskum verejnej mienky, ktorý pre televíziu Markíza robila agentúra Focus ukazuje, že Slováci najviac dôverujú prezidentke Zuzane Čaputovej. Prezidentka si oproti aprílu polepšila o štyri percentá, aktuálne jej dôveruje 66 percent opýtaných. Prezidentka pritom začínala s dôverou na úrovni 49 percent. Za ňou nasleduje podpredseda Národnej rady SR a líder strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini s dôverou 51 percent opýtaných.

 „Prezidentka veľmi rozumne napĺňa to, čo väčšina občanov očakáva od tejto funkcie. Snaží sa stáť mimo straníckej politiky, komunikuje zmierlivo a aj v prípade odlišných postojov voči vláde sa nepúšťa do otvorených konfliktov. Navyše nenesie politickú zodpovednosť za vládne rozhodnutia a zatiaľ nestála pred rozhodnutiami, ktoré by polarizovali spoločnosť,“ vysvetľuje stúpajúci trend v popularite politológ z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave Branislav Dolný pre Startitup.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Strata dôvery nie je prekvapujúca

Naopak, premiér Igor Matovič dôveru stráca aj medzi svojou voličskou základňou, pričom rastie počet ľudí, ktorí mu neveria. Oproti aprílu, keď zaznamenal preňho rekordnú dôveru 48 percent, klesla jeho dôvera na 32 percent. Za nedôveryhodného ho označilo 66 percent opýtaných, čo je najviac zo všetkých koaličných lídrov.  

Hnutie OĽaNO pri tohtoročných februárových parlamentných voľbách zaznamenalo nečakané víťazstvo. Ešte mesiac predtým v prieskume preferencií od agentúry AKO pre TA3 sa hnutie pohybovalo na úrovni 8,3 percent. Prekvapivé víťazstvo mnohí odborníci pripísali efektu snehovej gule. Strana na seba nabalila aj voličov, ktorí by inak volili iné strany len s cieľom porazenia Smeru-SD. Klesajúcu dôveru v premiéra môže vysvetliť aj strata dôvery práve u týchto voličov.

 „Treba si uvedomiť, že väčšinu voličov získalo premiérovo hnutie len krátko pred voľbami, preto nemožno hovoriť o stabilnej voličskej základni, ktorá by bola na stranu, či osobu lídra pevne naviazaná. Nie je preto až také prekvapujúce, že pri prvých problémoch spojených s vládnutím a nie najlepšou komunikáciou „káuz“, ktoré sa objavili, prichádza u nich sklamanie a strata dôvery. Podobný trend poklesov sme sledovali aj po voľbách v minulosti, aj keď nebol tak výrazný,“ uviedol Dolný na adresu poklesu dôvery premiéra.

Podľa neho je ťažké odhadnúť ako sa bude ďalej dôvera a prípadná nedôvera vyvíjať. „Zhoršenie pandémie však dáva premiérovi šancu podporu a dôveru stabilizovať, uvidíme ako zvládne efektívne komunikovať a koordinovať opatrenia,“ povedal  politológ.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Premiéra treba brať s rezervou

Podľa Dolného je problematická premiérova komunikácia, v ktorej sa vyjadruje neraz expresívne. „Spôsob komunikácie problémov a káuz, ktoré sa pri vládnutí vždy objavujú, nebol najšťastnejší. Ukazuje sa, že ak je premiér pod tlakom, prípadne kritika smeruje priamo na jeho osobu a jeho chyby, tak volí spôsob a formu komunikácie, ktorá vzbudzuje pochybnosti a nepridáva mu na dôveryhodnosti,“ vysvetlil politológ.

V pondelok si premiér si opäť vylial srdce na Facebooku. V statuse obvinili médiá, že jemu a OĽaNO účelovo idú po krku. Pritom dodal, že netúži byť premiérom druhýkrát.

„Áno, uvedomujem si dočasnosť mojej funkcie a zároveň z hĺbky duše netúžim byť druhýkrát premiérom … ale kým ním budem zrejme prvý a posledný krát, z bojiska neutečiem … a dupľom v tejto ťažkej dobe, ktorá nastáva,“ napísal predseda vlády.

Podľa Dolného treba brať takéto vyjadrenie s rezervou. „Takéto vyjadrenia by som momentálne nevnímal zásadne, ukazujú, že premiér je pod tlakom, s ktorým nie je ľahké sa vyrovnať. Môžeme si spomenúť, že Igor Matovič pred voľbami prekvapený nárastom preferencií hovoril, že nechce byť premiérom, čo si však veľmi rýchlo rozmyslel a nenechal si príležitosť ujsť, preto by som takéto vyhlásenia v tomto čase nebral ako rozhodujúce,“ uviedol politológ.

zdroj: TASR/Ján Krošlák

Kollárovo správanie môže byť vnímané ako perverzné

S Matovičových koaličných partnerov sa najlepšie umiestnil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), dôveru mu vyjadrilo 35 percent oslovených. Prieskum bol robený od 26. augusta do 2. septembra na vzorke 1 022 respondentov. Teda pred zverejnením Kollárovej komunikácie s transsexuálom a následných rečiach o volavkách, s ktorými sa „kľudne aj vyspí ak budú pekné“.

Ako by takáto komunikácia ovplyvnila prieskum, by bol zvedavý aj sám politológ. „Doteraz bol jeho kontroverzný osobný a partnerský život skôr zdrojom, ktorý mu zaisťoval pozornosť a bol jeho voličmi akceptovaný. Teraz však naráža na hranicu, kedy to už nie je správanie, ktoré je u úspešných mužov tolerované, ale môže byť už vnímané ako perverzné,“ vysvetlil Dolný.

Za Kollárom sa tesne umiestnil minister hospodárstva a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík (34 %), nasledovali ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová (29 %), predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico (21 %), líder strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba (17 %), predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Biháriová (17 %) a šéf Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský (14 %).

zdroj: SITA/Kancelária NR SR