Polyamória je novou realitou. Takéto vzťahy sú často odolnejšie ako tie tradičné, tvrdí autor kontroverznej knihy

Polyamória je už nejaký čas na vzostupe, a to aj napriek spoločenským a politickým stigmám, ktoré ju obklopujú. Výskum však naznačuje, že takéto romantické vzťahy môžu ponúknuť emocionálne a fyzické výhody všetkým zúčastneným, rovnako ako monogamia, píše IFL Science.

Polyamória je strašiakom monogamie

Konsenzuálna polyamória znamená mať viac ako jeden sexuálny alebo emocionálny vzťah naraz. To sa v posledných rokoch v mnohých krajinách stáva čoraz bežnejšou záležitosťou.

Aj keď v mnohých kultúrach stále existuje stigma okolo ľudí, ktorí majú viacero milencov, súčasne odhady ukazujú, že zhruba jeden z 20 Američanov hovorí, že sú v súčasnosti v konsenzuálne nemonogamnom vzťahu, uvádza Study Finds.

Podľa prieskumu YouGov 7 % dospelých v Spojenom kráľovstve bolo v určitom bode svojho života v konsenzuálnom nemonogamnom vzťahu, informuje Polyamory UK.

Tento nárast polyamorických vzťahov je tiež sprevádzaný nárastom ich pozitívnych reprezentácií v populárnej kultúre. Dnes existuje množstvo televíznych relácií a videohier, ktoré do svojich plánov zahrnuli tento životný štýl, zatiaľ čo bežné zoznamky a aplikácie, vrátane OkCupid, Tinder a Hinge, teraz umožňujú používateľom špecifikovať tento typ vzťahu vo svojich profiloch.

Napriek nárastu počtu ľudí, ktorí sa identifikujú ako polyamorní, stále existuje značná stigma, ako aj spoločenský a politický tlak, ktorý uprednostňuje monogamiu.

Vzťahy podliehajú trendom: Tie klasické vyšli z módy, mladých zaujíma polyamoria

Justin Clardy, profesor filozofie na Univerzite Santa Clara, hovorí, že moderná spoločnosť často vníma monogamiu ako „ideálnu“ formu romantickej lásky.

Začína to už v detstve, pretože veľa kníh a filmov zobrazuje skutočné šťastie, ubezpečujú ťa, že nájdeš svoju pravú spriaznenú dušu na celý život. Clardy zároveň poznamenáva, že vlády ponúkajú monogamným manželským párom finančné, právne a dokonca aj sociálne stimuly – napríklad daňové úľavy.

Medzitým výskum ukazuje, že ľudia, ktorí sa zapájajú do romantických vzťahov, ktoré sa vymykajú norme, sú často terčom verejnej hanby, posmeškov alebo kritiky.

Podľa Clardyho čoraz väčší počet právnych a politických predstaviteľov navrhuje reformy existujúcich rodinných zákonov, aby uznali rozmanitosť typov vzťahov, ktoré ľudia môžu mať.

„Polyamoristi čelia riziku, že budú prepustení z práce, nedokážu si nájsť bývanie alebo získať občianstvo, alebo im hrozí, že im budú odobraté deti pre ich polyamorickú identitu a životný štýl,“ uviedol Clardy.

„V mnohých prípadoch sú však poly vzťahy odolnejšie ako monogamné, pretože ich flexibilita im umožňuje uspokojovať meniace sa potreby v priebehu času spôsobom, ktorý to monogamným vzťahy neumožňuje,“ dodáva.

Vyvracanie zaužívaných predsudkov

Clardyho práca predstavuje a potom spochybňuje hlavné argumenty, ktoré sa bežne zhromažďujú okolo podpory monogamie. Zaoberá sa najmä „morálnou debatou“, ktorá predpokladá, že ľudia sa vyvinuli ako monogamní, keďže bábätká vyžadujú väčšiu starostlivosť ako iné mladé zvieratá kvôli ich mladšiemu gestačnému veku.

„Monogamia je preto vnímaná ako ‚prirodzený‘ poriadok vecí,“ vysvetlil profesor Clardy. „Mnohé homosexuálne a heterosexuálne monogamné páry však buď nechcú, alebo nemôžu mať deti, no to im nevylučuje možnosť uzavrieť manželstvo a požívať práva a výsady, ktoré manželstvo prináša.“

„Iní môžu považovať monogamiu za morálny príkaz daný Bohom, znamená to však, že ateisti a agnostici sú diskvalifikovaní z romantickej lásky, aj keď sa ocitnú v šťastných, zdravých a uspokojujúcich monogamných romantických vzťahoch?“ kladie si Clardy otázku vo svojej najnovšej knihe „Prečo je v poriadku nebyť monogamný“.

Herečka Těžká má päť vzťahov súčasne: Polyamoria nie je nevera, aj tu existuje žiarlivosť (ROZHOVOR)

Potom je tu pretrvávajúca myšlienka, že polyamória vyvoláva bolestivé pocity žiarlivosti, ale Clardy tvrdí, že to nie je nič nezvyčajné ani pre monogamné vzťahy.

V mnohých prípadoch sú zraniteľnosť, majetníctvo a pocit nároku na náklonnosť inej osoby späté so žiarlivosťou viac, než sme ochotní priznať. Polyamória, naopak, môže dať jednotlivcom šancu vidieť, ako sa partner správa v iných vzťahoch, na základe čoho vie človek usúdiť, či mu stojí za to tráviť s ním čas.

V konečnom dôsledku, kniha tvrdí, že je morálne neobhájiteľné, aby monogamia bola nevyhnutne vnucovaná spoločnosti. Clardy presadzuje, aby viac štátov podporovalo rôzne formy vzťahov, ako to robí v prípade tých monogamných.

„Len preto, že spôsob vzťahov sa môže odchyľovať od dobre zavedených spoločenských noriem, ako je monogamia, neznamená to, že nemajú značnú hodnotu – morálnu, sociálnu alebo politickú.“