Pomôcť proti koronavírusu môže aj obyčajné prechladnutie, potvrdzujú dve nové štúdie. Rozhodujúce je načasovanie

Vedci po celom svete sa už od začiatku pandémie pokúšajú nájsť liek na koronavírus. Viacero experimentálnych liečiv na báze protilátkových kokteilov, ako sme videli u bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, sa stále testuje. Dva vedecké tímy nezávisle od seba uvádzajú, že pomôcť môže aj obyčajné prechladnutie.

Analyzovali protilátky u zdravotníkov 

Prvý tím výskumníkov z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie v spolupráci s nemocničnou klinikou v Barcelone skúmali protilátky pri prekonaní koronavírusu ale aj prirodzené protilátky z takzvaných ľudských koronavírusov, ktoré u ľudí spôsobujú bežné nachladnutie.

Štúdiu uskutočnili u zdravotníckeho personálu nemocničného personálu. Výskumný tím analyzoval vzorky krvi od 578 účastníkov, odobraté v štyroch rôznych časových obdobiach od marca do októbra 2020.

zdroj: TASR/AP, Armando Franca

„Toto je prvá štúdia, ktorá hodnotí protilátky proti takému veľkému panelu protilátok SARS-CoV-2 počas 7 mesiacov,“ uviedla vedúca štúdie Carlota Dobaño vo vyhlásení. Vedci testovali hodnoty protilátok IgA, IgM aj IgG. Analyzovali tiež neutralizačnú aktivitu protilátok.

Najviac zdravotníkov prekonalo koronavírus v prvej vlne. Počet zdravotníkov ktorí sa nakazili neskôr stúpol len mierne z 13,5 % na 16,4 %.

Fungovať by mohla krížová ochrana 

Vedci zistili, že protilátky IgG po prekonaní COVID-19 dosahujú stabilné úrovne aj niekoľko mesiacov po prekonaní infekcie. „Skôr prekvapivo sme dokonca zaznamenali nárast protilátok IgG u 75% účastníkov od piateho mesiaca bez akéhokoľvek dôkazu o opätovnom nakazení vírusom,“ hovorí Gemma Moncunill, spoluautorka štúdie. Výskumníci nezaznamenali žiadnu opätovnú infekciu.

zdroj: TASR/NIAID-RML via AP

Vedci si všimli, že protilátky proti ľudským koronavírusom (HCoV) by mohli poskytnúť krížovú ochranu pred infekciou alebo ochorením COVID-19. Ľudia, ktorí boli infikovaní vírusom SARS-CoV-2, mali nižšie hladiny protilátok HCoV. U tých čo sa infikovali zaznamenali vyššie protilátky na HCoV v prípade asymptomatickej infekcie.

„Aj keď krížovú ochranu s existujúcou imunitou voči bežným chladným koronavírusom treba ešte potvrdiť, mohlo by to pomôcť vysvetliť veľké rozdiely v citlivosti choroby na populáciu,“ vysvetlila Dobaño.

Štúdia bola zverejnená v odbornom časopise Nature Communication.

Replikácia sa úplne zastavila 

Druhá štúdia vedcov z Yale zistila, že vystavenie rhinovírusu môže chrániť pred infekciou vírusom SARS-CoV-2. Americkí vedci si ale vybrali zložitejší postup, ktorý testovali na laboratórne vypestovanom tkanive ľudských dýchacích ciest.  

To infikovali vírusom SARS-CoV-2. Počas prvých troch dní sa vírusová záťaž v tkanive zdvojnásobila približne každých šesť hodín. Replikácia vírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 sa úplne zastavila v tkanive, ktoré bolo vystavené rhinovírusu.

zdroj: Yale University. U pacientov s infekciou COVID-19 je antivírusová obrana nízka a vírusová záťaž SARS-CoV-2 je vysoká, ako je znázornené v kruhu vľavo. Keď majú pacienti na začiatku infekcie COVID-19 aj bežné prechladnutie, antivírusová obrana je vysoká a vírusová záťaž SARS-CoV-2 je nízka, ako je uvedené vpravo.

Rhinovírus podľa vedcov dokáže naštartovať včasnú aktivitu génov, ktoré môžu zastaviť replikáciu koronavírusu v tkanivách dýchacích cestách.

Výsledky boli zverejnené 15. júna v časopise Journal of Experimental Medicine.

Kľúčové je načasovanie 

Dôležité je ale načasovanie. Potrebné je naštartovanie týchto obranných mechanizmov v rannom štádiu infekcie. „Všetko však závisí od načasovania,“ uviedla hlavná autorka štúdie Ellen Foxman vo vyhlásení.

Podľa nej by bolo možné liečiť pacientov interferónmi, proteínom imunitného systému, ktorý je dostupný aj ako liečivo. Musí však ísť o včasnú liečbu, pretože ďalšie štúdie na pacientoch v neskorších fázach ochorenia zistili, že vysoké hladiny interferónu môžu naopak priebeh COVID-19 zhoršiť. Interferón by sa mohol využiť aj preventívne u rizikových pacientov, ktorí mali potvrdený kontakt s infikovanými.

Vedci študovali obranu tela aj na vzorkách výterov z nosa od pacientov diagnostikovaných tesne pred začiatkom infekcie. U nich sa tiež spočiatku vírus rozrastal prvé hodiny až dni a až potom nastúpila obranná reakcia tela.

Vedci zistili, že rozdiel je aj v tom, akej veľkej dávke koronavírusu je človek vystavený. Čím je dávka nižšia, tým lepšie vie telo s ochorením bojovať.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie