Popoludňajší „šlofík“ ti zvýši produktivitu, no skrýva v sebe aj nečakanú komplikáciu. Vieš sa jej však vyhnúť

Určite si už zažil pocit, keď sa ti popoludní zatvárali oči a zrazu si zaspal pri pozeraní filmu alebo čítaní knihy. Potom si sa po nejakom čase prebudil a cítil si sa úplne svieži a vyspatý.

Následne príde večer a ty potrebuješ zaspať, avšak nejde to. Prehadzuješ sa v posteli z jednej strany na druhú a nemôžeš zaspať. Vinníkom môže byť práve poobedný „šlofík“. Hoci krátky spánok počas dňa môže zlepšiť sústredenie a výkonnosť, nesprávne načasovanie alebo príliš dlhé spanie môžu narušiť nočný odpočinok.

V tomto článku ti ukážeme, ako naplno využiť výhody zdriemnutia bez toho, aby to narušilo tvoj nočný spánok.

Poobedný spánok 

Ako informuje aj portál The Conversation, krátky spánok počas dňa je už dlho považovaný za účinný spôsob, ako zvýšiť sústredenosť, zlepšiť náladu, posilniť pamäť alebo zvýšiť produktivitu. Avšak pre niektorých ľudí môže mať opačný efekt a narušiť kvalitu nočného odpočinku.

Zdriemnutie, nazývané aj napping, sa môže brať ako dvojsečná zbraň. Ak ho využiješ správne, môžeš naozaj zrelaxovať svoju myseľ. V opačnom prípade, ak je jeho načasovanie nesprávne alebo trvá príliš dlho, môže spôsobiť pocit omámenia, dezorientácie a dokonca aj problémy so zaspávaním v noci, informuje o tom aj portál Independent.

„Väčšina ľudí zažije prirodzený pokles bdelosti skoro popoludní, zvyčajne medzi 13:00 a 16:00. Nie je to len kvôli ťažkému obedu – naše vnútorné telesné hodiny alebo cirkadiánny rytmus vytvárajú počas dňa cykly bdelosti a únavy. Skorý popoludňajší pokoj je súčasťou tohto rytmu, a preto sa v tom čase toľko ľudí cíti ospalo,“ píše Independent. 

Niektoré štúdie naznačujú, že zdriemnutie v časovom úseku, ktorý sme spomínali vyššie, môže účinne znížiť únavu a zlepšiť bdelosť. Zároveň môže podporiť kognitívne funkcie bez negatívneho dopadu na nočný spánok.

Jeden malý háčik to však má. „Príliš dlhé zdriemnutie môže viesť k tomu, že sa budete cítiť horšie ako predtým. Je to spôsobené ,spánkovou zotrvačnosťou‘ – omámenosťou a dezorientáciou, ktorá pochádza z prebúdzania sa počas hlbších štádií spánku,“ informuje The Conversation. 

Keď zdriemnutie trvá viac ako 30 minút, mozog sa začne prepínať do hlbšej fázy spánku. Prebudenie je potom oveľa komplikovanejšie.

Efektívne zdriemnutie

Pre efektívne zdriemnutie je dobré správne načasovanie a nájsť vhodné miesto. Krátky spánok v rozmedzí 10 až 20 minút pomáha predchádzať únave, pričom udržiava energiu. Najlepší čas na zdriemnutie je pred 14.00. Neskorší spánok môže narušiť prirodzený spánkový rytmus.

Ideálne je zdriemnuť si na tmavom, chladnom a tichom mieste, podobnom prostrediu ako pri nočnom spánku. Očné masky a slúchadlá s potlačením hluku môžu byť vhodné pre tých, ktorí spia v svetlom alebo hlučnom prostredí.

Zdriemnutie však nie je pre každého. Vek, životný štýl a základné spánkové vzorce ovplyvňujú to, či zdriemnutie pomáha alebo bráni. Dobrý poobedný spánok je predovšetkým o stratégii – vedieť kedy, ako a či by sme si vôbec mali zdriemnuť. Kľúčom je experimentovať a pozorovať, ako zdriemnutie ovplyvňuje celkovú kvalitu spánku. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti