Popoluška je v novej knihe lesbička, Maďarsko je hore nohami. Orbán: Je to homosexuálna propaganda

V Maďarsku sa momentálne vedie búrlivá diskusia, ktorú rozpútala jediná knižka. Nesie názov „Ríša divov je pre každého“ a jej vydavateľom je lesbické združenie Labrisz. Jeden z politikov krajnej pravice knihu na tlačovej konferencii roztrhal a nazval ju „homosexuálnov propagandou“. S jeho názorom sa stotožnil aj premiéra krajiny Viktora Orbána, informuje Euronews.

„Sexuálna identita je súkromná záležitosť, ale existuje určitá hranica. Homosexuálne propaganda by sa nemala zameriavať na deti,“ vyhlásil poslanec Gergely Gulyás. Podľa neho ide o ohrozovanie maloletých.

„Odmietame nedôvodná obvinenia, že by sme mohli ublížiť deťom,“ odpovedala vedúca projektu Dorottya Rédaiová. Výroky politikov podľa nej predstavujú nenávistnú propagandu.

Masívne diskutovaná kniha obsahuje spolu sedemnásť príbehov, osem od začínajúcich a deväť od známych maďarských autorov a autoriek. Jedná sa o upravené tradičné i nové príbehy oslavujúce rozmanitosť, boriace stereotypy a ukazujúce životy príslušníkov menšín.

V knihe vystupujú napríklad Rómovia, postavy, ktoré pochádzajú z neprivilegovaných rodín, majú zdravotné postihnutie alebo boli adoptované.

Štyri príbehy obsahujú LGBT + hrdinu. V tejto knihe je Popoluška lesbička, no deti sa tu dočítajú o Batbajánovi, rómskom chlapcovi, ktorý sa na plese zamiluje do bohatého mladíka, ktorého si nakoniec vezme. 

Prvé vydanie malo náklad 1 500 kusov, kniha sa stala bestsellerom a bola do pár dní celkom vypredaná. Orbán, ktorý je pri moci od roku 2010, sľúbil „vybudovať novú éru“ s významnými kultúrnymi zmenami v Maďarsku. Parlament, kde má vládnuca Orbánova strana väčšinu, v máji schválil návrh zakazujúci transsexuálom meniť si v dokladoch totožnosti pohlavia.

Slovensko a LGBTI

V našej krajine sme v posledných rokoch svedkami rôznych výziev na celospoločenskú alebo aspoň odbornú diskusiu o postavení LGBT ľudí. Avšak nato, aby sa takáto diskusia mohla viesť vo vecnom a konštruktívnom duchu a aby viedla k riešeniam na zlepšenie života týchto ľudí na Slovensku, je potrebné vychádzať z hodnoverných údajov o ich situácii. A tie na rozdiel od iných krajín, na Slovensku takmer vôbec nemáme.

Absencia dát tak vytvára akýsi uzavretý kruh diskriminácie a neaktivity. Kompetentní, ktorí by mali dáta zbierať, tak nerobia, lebo na to nevidia dôvod alebo predpokladajú, že dotknuté osoby by dáta odmietli poskytnúť. To vedie štátne orgány a politikov k vyhláseniam, že neexistujú dôkazy o diskriminácii, a teda žiadne opatrenia na jej zamedzenie nie sú potrebné. Prípadne tému celkom odsúvajú, lebo veď „Slovensko má celkom iné problémy“.