Porovnanie armád Izrael vs Irán: Jedna má jadrové zbrane a vyspelé technológie, druhá brutálnu silu (ANALÝZA)

Irán v noci zo soboty na nedeľu vypálil na Izrael 170 dronov, 30 riadených striel a 120 balistických rakiet. Izraelskej protivzdušnej obrane spoločne so spojencami v regióne sa podarilo zlikvidovať 99 % z týchto hrozieb.

Otázkou však ostáva, ako zareaguje Izrael. Rozhodujúce bude, aká rozsiahla bude odpoveď a na koho alebo na čo bude mierená. Obavy, že reakcia vyvolá ďalšiu eskaláciu v regióne, sú veľké. Aj Biely dom preto apeluje na Izrael, aby od rozsiahlej vojenskej reakcie upustil.

Dôvodom sú práve obavy, že by sa konflikt na Blízkom východe mohol rozšíriť ďalej. Vojna by tak pohltila dve krajiny, ktorých armády sa považujú za jedny z najsilnejších armád na Blízkom východe.

Irán a Izrael sú úhlavnými nepriateľmi už celé dekády, pričom obe mocnosti sa zapojili do „nepriamych vojen“ napríklad v Sýrii, Libanone či Iraku. Nechýbali ani praktiky hybridnej vojny ako atentáty, sabotáž a kyberútoky. Nikdy však nedošlo k priamej vojne.

Na to, aké kapacity má iránska a izraelská armáda, sme sa pozreli v našom článku.

Irán má viac ľudských zdrojov

Hlavná výhoda iránskej armády spočíva v ľudských zdrojoch, ktoré sú takmer desaťnásobne väčšie ako izraelské. Irán má populáciu 88,5 milióna, kým Izrael obýva 9,5 milióna ľudí. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) vo svojej každoročnej publikácii Vojenská bilancia 2024 uvádza, že Irán má v aktívnej vojenskej službe 587 000 vojakov a 200 000 záložníkov.

Oproti tomu má Izrael 169 500 vojakov v aktívnej službe a 465 000 záložníkov. V Židovskom štáte navyše väčšina populácie prešla povinnou vojenskou službou. Tá zahŕňa mužov, rovnako ako aj ženy. Líši sa jedine dĺžkou, kým muži musia odslúžiť dva roky a osem mesiacov, ženy o niečo menej, dva roky. Vojenskú službu môžu odmietnuť Izraelčania arabského pôvodu či ortodoxní Židia.

Z Ukrajiny vieme, že väčšia armáda vždy neznamená lepšia armáda a tiež automatické víťazstvo, i keď vo vojne u našich susedov nie sú kvantitatívne rozdiely až také veľké. V pomere na populáciu ide o trojnásobnú prevahu.

Dôležitým faktorom je tiež kvalita výcviku a morálka vojska. Aj keď iránske vojsko a hlavne iránske revolučné gardy sú oveľa lepšie vycvičené ako jeho spojenci z radov Hamasu či Hizballáhu, Izraelčania majú stále majú navrch vďaka moderným výcvikovým metódam aj skúsenostiam z vojenských operácií v okolí Izraela.

Izrael má v letectve klenoty 

Najväčšou výhodou Židovského štátu sú jeho sofistikované technológie, hlavne letectvo, ktoré ľahko prekoná iránsky zastaraný náprotivok. Izraelské letectvo má 612 lietadiel, Irán má 551. Aj keď rozdiel v počte nie je markantný, čo je badateľné, je kvalita lietadiel.

Izrael disponuje modernými stíhačkami F-15 Eagle, ktorých má 66. Ďalej stíhačkami štvrtej generácie F-16 Fighting Falcon v počte 175 kusov. A dokonca má aj 39 stíhačiek piatej generácie F-35 Lightning II, ktoré disponujú technológiou stealth, vďaka čomu sú veľmi ťažko zachytiteľné pre iránske radary.

Schopnosť stealth ilustruje aj ich „testovací“ let z roku 2018, keď tri stroje preleteli nad Teheránom bez povšimnutia protivzdušnej obrany.

Okrem týchto „klenotov“ disponujú aj modernými vrtuľníkmi Apache AH-64 v počte 48 kusov a Sikorsky UH-60 Black Hawk v počte 50 kusov.

zdroj: IDF

Netreba azda ani len pripomínať, že všetky tieto stroje dokážu niesť bohatú paletu munície od striel vzduch-vzduch cez protitankové strely až po riadené strely. 

Najväčšou slabosťou Iránu je práve jeho zastarané letectvo, ktorého kostru tvoria americké F-14 a sovietske MiGy-29. Ich počty sa líšia v závislosti od zdroja, je veľmi ťažké určiť, koľko strojov je naozaj letuschopných, keďže Iránu chýbajú súčiastky. Odhaduje sa, že z F-14 môže byť letuschopných 10 až 20 kusov.

Pri MiGoch ide o väčší počet, okolo 35 kusov, a to vďaka ruským dodávkam súčiastok a možno aj samotných lietadiel, výmenou za iránske samovražedné drony a balistické rakety, ktoré Rusko používa na Ukrajine.

Okrem týchto lietadiel disponuje Irán aj staršími západnými stíhačkami, ako je Mirage F1, ktorých by mal mať vo výzbroji okolo 20. Ďalej prevádzkuje F-4 Phantom II či Northrop F-5, z ktorých majú mať v oboch prípadoch 50 či 60 kusov.

Problémom Teheránu je tiež vzdušná obrana i zastarané tanky

Neporovnateľné sú tiež schopnosti protivzdušnej obrany. Kým tá iránska sa spolieha na dosť zastarané sovietske systémy S-300, izraelská protivzdušná obrana patrí k najuznávanejším na svete. Dôvodom je viacvrstvová obrana pozostávajúca zo systémov Železná kopula, Šíp či Železný lúč.

Každý z nich plní svoju úlohu a ničí ciele vo svojej kategórii, napríklad Železná kopula si dokáže poradiť s klasickou delostreleckou muníciou alebo riadenými strelami, systém Šíp zas s balistickými raketami. Práve vďaka spôsobu, akým dokážu Izraelčania chrániť svoje nebo, sa z izraelskej protivzdušnej obrany stáva žiadaný exportný artikel, ktorý zamýšľa zakúpiť Nemecko či Slovensko.

zdroj: SITA/AP, Ariel Schalit

Rovnaká situácia trápi aj iránskych tankistov, ktorí síce počtom tankov prevyšujú svoje izraelské náprotivky, no kvalitou techniky nie. Irán má 4 071 tankov a 8 500 obrnených vozidiel. Izrael má 2 200 tankov a 7 000 obrnených vozidiel.

V prípade Teheránu ale ide o staré sovietske tanky ako T-72 a T-55 či britský tank Chieftain a americký tank M60A1 Samsam. Irán má aj vlastné tanky Karrar a Zulfiqar. Pri týchto tankoch využili iránski inžinieri reverzné inžinierstvo, čiže ich poskladali z viacerých sovietskych a západných tankov. Rovnaký osud majú aj iránske obrnené vozidlá, ktoré pozostávajú z mixu západných, sovietskych a domácich zdrojov.

Oproti tomu izraelské tanky Merkava či obrnený transportér Namer patria k najlepším, najmodernejším a nebezpečnejším svojho druhu.

Izrael má v rukáve ale ďalší veľký triumf, a tým je jadrový arzenál, konkrétne má mať okolo 90 jadrových hlavíc, uvádza Federácia amerických vedcov.

Izrael má jadrové hlavice i platformy na odpálenie

Čo sa týka námorných síl, tam sú obe krajiny takmer vyrovnané. Izraelské námorníctvo je síce menšie, no má vyspelejšie plavidlá a tiež jadrovú kapacitu. Námorníctvo disponuje piatimi ponorkami vrátane troch plavidiel triedy Delfín, ktoré vedia odpaľovať balistické rakety s jadrovými zbraňami. Izrael má tiež najmenej tri korvety, osem raketových člnov a 45 hliadkových člnov.

Iránske námorníctvo je o niečo väčšie. Irán má viac ako 30 ponoriek, päť fregát, tri korvety a viac ako 200 hliadkových plavidiel.

Ďalšou veľkou výhodou Izraelčanov sú spravodajské informácie a partneri po celom svete, ktorí poskytujú nielen ďalšie spravodajské informácie, ale aj zbrane, muníciu a ochranu. Izraelská spravodajská služba Mosad sa radí medzi najlepšie na svete, a napriek tomu, že ide o malý štát, sa kvalitou radí k rozviedkam ako CIA alebo MI6.

Dôležitosť spravodajských informácií jasne ukazuje vojna na Ukrajine, kde vďaka nim nielenže bolo možné odhaliť, že útok Rusov sa blíži, ale počas vojny prispeli aj k významným úspechom ukrajinskej armády, ako je potopenie krížnika Moskva.

EXKLUZÍVNE Irán útočí na Izrael, USA zasahujú: Expert prehovoril o kríze na Blízkom východe

Oba národy majú kapacitu zasiahnuť nepriateľské územie pomocou balistických rakiet, čo by bol najpravdepodobnejší scenár, keďže krajiny spolu nesusedia. Medzi nimi sa nachádza Sýria, Irak či Jordánsko.

Izrael má balistické rakety Jericho-2 s doletom 1 500 km a Jericho-3 s doletom 4 800 km až 6 500 km.

Irán má balistické rakety Sadžíl, Qadr 110 či Chorramšahr, všetky vedia zasiahnuť Izrael, pričom dolet majú medzi 2 000 až 3 000 kilometrami. Podľa amerických predstaviteľov ale pri útoku na Izrael 50 % balistických rakiet zlyhalo buď pri štarte, alebo počas letu, uvádza The Wall Street Journal.

Drony i spojenci v regióne 

Irán je známy aj svojimi samovražednými dronmi Šáhid, ktoré má používať Rusko na Ukrajine. Tieto drony majú schopnosť zahltiť protivzdušnú obranu protivníka a uvoľniť tak cestu balistickým raketám. Faktom ale je, že drony sú dosť pomalé a trvá hodiny, kým priletia z Iránu do Izraela, čiže Židovský štát a jeho spojenci majú dostatok času na ich zostrelenie.

Iná situácia by však bola, keby drony boli vyslané napríklad zo susedného Libanonu, kde operuje Hizballáh. V takom prípade by prekonali vzdialenosť oveľa rýchlejšie a zvýšila by sa aj šanca, že napáchajú väčšie škody.

zdroj: TASR/Iranian Army via AP

Práve spojenci Iránu v regióne, ktorých Teherán podporuje či už finančne alebo materiálne a výcvikom, by sa podľa expertov mali rátať za ďalšiu schopnosť Teheránu, ktorú by mohla krajina využiť v prípade konfliktu s Izraelom. Medzi spojencami je Hamas v Palestíne, Hizballáh v Libanone a šiitske milície v Iraku, ktoré majú dokopy okolo 200 000 členov.

Eskalácii sa chcú všetci vyhnúť 

Ako vidieť, sily Iránu a Izraela ostávajú pomerne vyrovnané. Čo Izraelu chýba kvôli malej populácii, to doháňa technologicky. Podľa odborníkov je ale nepravdepodobné, že dôjde k priamemu konfliktu. Politológ Jozef Lenč pre Startitup povedal, že je to konflikt, ktorý nik nechce.

Spôsob, akým Irán útok vykonal, nasvedčuje, že ide skôr o divadlo pre domáce publikum ako skutočnú hrozbu pre Izrael a eskaláciu. Teherán dopredu vypúšťal informácie o útoku a tiež dal Izraelu a jeho spojencom čas na prípravu. Taktiež zrejme rátal s tým, že Židovský štát dokáže tieto hrozby zlikvidovať.

Biely dom preto tlačí na Izrael, aby zbytočne „neprilieval olej do ohňa“ a radšej sa sústredil na situáciu v Gaze. Židovský štát môže podľa prezidenta Joea Bidena interpretovať zničenie 99 % hrozieb ako víťazstvo Izraela a vojenské zlyhanie Teheránu.

Experti tvrdia, že dôvod, prečo sa Izrael alebo USA vyhýbali priamym vojenským útokom na Irán, je ten, že sa nechceli zapliesť do konfliktu s Teheránom, ktorý by bol veľmi vážny.

„Existuje dôvod, prečo Irán nebol zasiahnutý,“ povedal pre New York Times odborník na iránsku armádu Afshon Ostovar. „Nie je to tak, že by sa iránski protivníci báli Iránu. Ide o to, že si uvedomujú, že akákoľvek vojna proti Iránu by bola veľmi vážna.“

Čítajte viac z kategórie: Izrael vo vojne