Porovnanie armád Izrael vs Irán: Jedna má jadrové zbrane a vyspelé technológie, druhá brutálnu silu (ANALÝZA)
- Situácia na Blízkom východe môže eskalovať
- Porovnali sme preto sily izraelskej a iránskej armády
- Kto má navrch a v čom?
- Situácia na Blízkom východe môže eskalovať
- Porovnali sme preto sily izraelskej a iránskej armády
- Kto má navrch a v čom?
Čo sa týka námorných síl, tam sú obe krajiny takmer vyrovnané. Izraelské námorníctvo je síce menšie, no má vyspelejšie plavidlá a tiež jadrovú kapacitu. Námorníctvo disponuje piatimi ponorkami vrátane troch plavidiel triedy Delfín, ktoré vedia odpaľovať balistické rakety s jadrovými zbraňami. Izrael má tiež najmenej tri korvety, osem raketových člnov a 45 hliadkových člnov.
Iránske námorníctvo je o niečo väčšie. Irán má viac ako 30 ponoriek, päť fregát, tri korvety a viac ako 200 hliadkových plavidiel.
Ďalšou veľkou výhodou Izraelčanov sú spravodajské informácie a partneri po celom svete, ktorí poskytujú nielen ďalšie spravodajské informácie, ale aj zbrane, muníciu a ochranu. Izraelská spravodajská služba Mosad sa radí medzi najlepšie na svete, a napriek tomu, že ide o malý štát, sa kvalitou radí k rozviedkam ako CIA alebo MI6.
Dôležitosť spravodajských informácií jasne ukazuje vojna na Ukrajine, kde vďaka nim nielenže bolo možné odhaliť, že útok Rusov sa blíži, ale počas vojny prispeli aj k významným úspechom ukrajinskej armády, ako je potopenie krížnika Moskva.
Oba národy majú kapacitu zasiahnuť nepriateľské územie pomocou balistických rakiet, čo by bol najpravdepodobnejší scenár, keďže krajiny spolu nesusedia. Medzi nimi sa nachádza Sýria, Irak či Jordánsko.
Izrael má balistické rakety Jericho-2 s doletom 1 500 km a Jericho-3 s doletom 4 800 km až 6 500 km.
Irán má balistické rakety Sadžíl, Qadr 110 či Chorramšahr, všetky vedia zasiahnuť Izrael, pričom dolet majú medzi 2 000 až 3 000 kilometrami. Podľa amerických predstaviteľov ale pri útoku na Izrael 50 % balistických rakiet zlyhalo buď pri štarte, alebo počas letu, uvádza The Wall Street Journal.
Drony i spojenci v regióne
Irán je známy aj svojimi samovražednými dronmi Šáhid, ktoré má používať Rusko na Ukrajine. Tieto drony majú schopnosť zahltiť protivzdušnú obranu protivníka a uvoľniť tak cestu balistickým raketám. Faktom ale je, že drony sú dosť pomalé a trvá hodiny, kým priletia z Iránu do Izraela, čiže Židovský štát a jeho spojenci majú dostatok času na ich zostrelenie.
Iná situácia by však bola, keby drony boli vyslané napríklad zo susedného Libanonu, kde operuje Hizballáh. V takom prípade by prekonali vzdialenosť oveľa rýchlejšie a zvýšila by sa aj šanca, že napáchajú väčšie škody.
Práve spojenci Iránu v regióne, ktorých Teherán podporuje či už finančne alebo materiálne a výcvikom, by sa podľa expertov mali rátať za ďalšiu schopnosť Teheránu, ktorú by mohla krajina využiť v prípade konfliktu s Izraelom. Medzi spojencami je Hamas v Palestíne, Hizballáh v Libanone a šiitske milície v Iraku, ktoré majú dokopy okolo 200 000 členov.
Eskalácii sa chcú všetci vyhnúť
Ako vidieť, sily Iránu a Izraela ostávajú pomerne vyrovnané. Čo Izraelu chýba kvôli malej populácii, to doháňa technologicky. Podľa odborníkov je ale nepravdepodobné, že dôjde k priamemu konfliktu. Politológ Jozef Lenč pre Startitup povedal, že je to konflikt, ktorý nik nechce.
Spôsob, akým Irán útok vykonal, nasvedčuje, že ide skôr o divadlo pre domáce publikum ako skutočnú hrozbu pre Izrael a eskaláciu. Teherán dopredu vypúšťal informácie o útoku a tiež dal Izraelu a jeho spojencom čas na prípravu. Taktiež zrejme rátal s tým, že Židovský štát dokáže tieto hrozby zlikvidovať.
Biely dom preto tlačí na Izrael, aby zbytočne „neprilieval olej do ohňa“ a radšej sa sústredil na situáciu v Gaze. Židovský štát môže podľa prezidenta Joea Bidena interpretovať zničenie 99 % hrozieb ako víťazstvo Izraela a vojenské zlyhanie Teheránu.
Experti tvrdia, že dôvod, prečo sa Izrael alebo USA vyhýbali priamym vojenským útokom na Irán, je ten, že sa nechceli zapliesť do konfliktu s Teheránom, ktorý by bol veľmi vážny.
„Existuje dôvod, prečo Irán nebol zasiahnutý,“ povedal pre New York Times odborník na iránsku armádu Afshon Ostovar. „Nie je to tak, že by sa iránski protivníci báli Iránu. Ide o to, že si uvedomujú, že akákoľvek vojna proti Iránu by bola veľmi vážna.“
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie