Poruchy príjmu potravy sa netýkajú len žien. Športovec Juraj prekonal mentálnu anorexiu: Uzdravenie mi trvalo 8 rokov

11. septembra 2024 o 12:13

Juraj sa s mentálnou anorexiou stretol v mladom veku
Skrýval si jedlo pred ostatnými a vyhýbal sa spoločnosti
Mnohí športovci nechcú riešiť anorexiu

Juraj prekonal mentálnu anorexiu Juraj Török

Juraj sa s mentálnou anorexiou stretol v mladom veku
Skrýval si jedlo pred ostatnými a vyhýbal sa spoločnosti
Mnohí športovci nechcú riešiť anorexiu

Mentálna anorexia je závažné ochorenie, ktoré postihuje nielen telo, ale aj psychiku človeka. Juraj Török je športovec, ktorý sa s týmto ochorením stretol už v mladom veku a prešiel si náročným obdobím vo svojom živote. Zmena práce, rozchod a odchod od športu, ktorý miloval, sa stali spúšťačmi jeho problémov s príjmom potravy.

Hoci spočiatku nevedel, čo sa s ním deje, postupne si uvedomoval, že jeho správanie a vzťah k jedlu nie sú v poriadku. Prešiel si dlhým a náročným procesom uzdravenia, počas ktorého sa snažil znovu nadobudnúť dôveru vo svoje telo a naučil sa počúvať jeho signály.

Juraj nám okrem jeho príbehu boja s mentálnou anorexiou poskytol aj dôležité rady pre ostatných športovcov, ktorí môžu čeliť podobným problémom.

Čo bolo pre Juraja spúšťačom ochorenia?
Po akej dobe si Juraj všimol, že niečo nie je v poriadku?
Aké sú varovné signály?
Malo ochorenie vplyv na jeho športové výkony?

Kedy si sa prvýkrát stretol s mentálnou anorexiou a čo bolo u teba spúšťačom tohto ochorenia?

Ja osobne som sa s ňou stretol v pomerne mladom veku. Mal som okolo 21 rokov a ten spúšťač nebol vyslovene jeden. Bolo ich v tom čase viac: zmena práce, rozchod s priateľkou, s ktorou som bol 3 roky, a prestal som hrať futbal, hoci mojím snom bolo stať sa futbalistom.

Poslednou bodkou do toho všetkého bola negatívna hláška v práci od kolegyne, ktorá podotkla, že nohavice, ktoré mám na sebe, sú mi nejako príliš úzke.

Kedy si si uvedomil, že s tvojím zdravím niečo nie je v poriadku, resp. upozornilo ťa na to okolie?

Nikto ma na to konkrétne neupozornil. Vždy som mal chudšiu postavu aj vďaka športu. Hrával som futbal a pravidelne behával, takže moje okolie si to nemalo veľmi ako všimnúť. Mal som oveľa väčší výdaj ako príjem tým, že športujem.

Aj keď sa ma mamina opýtala, či som nejako neschudol, zahral som to do kúta a vyhovoril sa na šport. Veľa kamošov som v tom čase nemal, lebo som sa od každého postupne izoloval. Jedol som vždy sám, nechcel som byť v nikoho spoločnosti a schovával som si jedlo. Vtedy som si začal postupne uvedomovať, že so mnou niečo nie je v poriadku a že sa niečo deje.