Posledný človek na Mesiaci má pôvod z Kysúc. V Československu sa s ním však stretnúť nechceli

  • Doposiaľ sa po ňom prechádzalo len dvanásť ľudí, jeden z nich má korene na Slovensku
  • Eugene Cernan sa vždy hrdo hlásil k československým koreňom
  • Do vesmíru letel trikrát a strávil tam viac ako 23 dní
Eugene Cernan
TASR / AP, TASR / AP
  • Doposiaľ sa po ňom prechádzalo len dvanásť ľudí, jeden z nich má korene na Slovensku
  • Eugene Cernan sa vždy hrdo hlásil k československým koreňom
  • Do vesmíru letel trikrát a strávil tam viac ako 23 dní

Na Mesiac sa doteraz dostalo len dvanásť ľudí. Korene jedného z nich siahajú na Slovensko. Eugene Andrew Cernan bol vyslaný na vesmírnu expedíciu, ktorá mu zabezpečila pozíciu posledného človeka prechádzajúceho sa po povrchu Mesiaca. Kvôli vlastným chybám však o tento unikát takmer prišiel.

Vedci sú ohromení objavom „hrdze“ na povrchu Mesiaca. Lámu si hlavu nad tým, odkiaľ sa vzala

Korene na Kysuciach

Keď sa v roku 1903 sťahovali Štefan a Anna Čerňanovci za vidinou lepšieho života do Ameriky, nemohli tušiť, čo všetko dosiahne ich vnuk. Po odchode z Vysokej nad Kysucou sa usadili v Chicagu, kde sa im narodil syn Andrew, ktorý si neskôr vzal ženu českého pôvodu – Rozáliu Cihlářovú.

Syn Andrewa a Rozálie dostal meno Eugene. Budúci člen kozmickej posádky Apollo sa potom ako vyštudoval elektrotechniku, rozhodol absolvovať vojnu u námorníctva ako pilot. Vzhľadom na to, že neskôr odišiel na vysokú školu vojenského námorníctva, kde získal titul leteckého inžiniera. Táto dráha ho nasmerovala k tomu, aby sa stal astronautom

Historická výprava

Jeho vesmírne dobrodružstvo sa začalo v roku 1963, kedy bol zaradený do amerického vesmírneho programu a stal sa astronautom. Pred tým než absolvoval svoju najznámejšiu cestu, dostal sa do vesmíru dva razy. Premiérovo pilotoval počas misie Gemini 9, vo vesmíre vtedy pobudol tri dni a do kroník sa – po Rusovi Alexejovi Leonovovi a Američanovi Edovi Whitehovi – zapísal ako tretí človek, ktorý kráčal vo vesmíre.

Druhú vesmírnu výpravu uskutočnil o pár rokov neskôr ako pilot Apolla 10. Vďaka tejto misii sa potvrdil výkon, stabilita a spoľahlivosť modulov Apollo. Tento pokus bol zároveň poslednou previerkou pred historicky prvým pristátím ľudí. Následne vystúpili na Mesiaci Neil Armstrong a Buzz Aldrin, ktorých prvé kroky sledovala a počúvala pätina ľudstva.

Posledný a zároveň najznámejší let uskutočnil v decembri 1972 ako veliteľ poslednej ľudskej misie na Mesiac na palube Apolla 17. Ako informuje web NASA, počas tejto vesmírnej výpravy sa im podarilo zachytiť ikonickú fotografiu planéty Zem označovanú ako “The Blue Marble” zo vzdialenosti okolo 29-tisíc kilometrov od zemského povrchu. Taktiež vytvorili niekoľko nových rekordov, vrátane najdlhšieho pristávacieho letu či najväčšej vzorky, ktorú sa im z vesmíru podarilo priniesť.

Cernan sa vďaka vesmírnej výprave Apolla 17 stal posledným človekom, ktorý sa po mesačnom povrchu prechádzal. Tesne predtým než sa vrátil do lunárneho modulu, pokľakol a na povrch napísal iniciály jeho dcéry Tracy. Dokopy strávil vo vesmíre 23 dní, 14 hodín a 15 minút.

Krátko po jeho záverečnej misii opustil námorníctvo a ukončil kariéru v NASA. Neskôr sa venoval súkromnému podnikaniu a komentoval prenosy ďalších letov do vesmíru.

Do posádky Apolla 17 sa takmer nedostal

O výpravu do vesmíru však skoro prišiel kvôli vlastný chybám. Pri nacvičovaní manévrov s malým vrtuľníkom sa rozhodol, že sa chce vo vzduchu trochu zabaviť. Počas preletu nad riekou sa však ľavá lyžina vrtuľníka zaborila do vody a v rýchlosti okolo 180 kilometrov za hodinu sa malý stroj zrútil do vody. Všade navôkol boli plamene a Cernan prežil len zázrakom. Zachránila ho neznáma žena, ktorá sa ohňa nezľakla a astronautovi pomohla dostať sa na malú loď, približuje udalosti, ktoré Cernan popísal v knihe The Last Man on the Moon, portál iDnes.

Ďalšie zranenie si privodil počas softbalového zápasu s kolegami. Len dva mesiace pred odletom si poranil šľachu a opäť to vyzeralo, že do vesmíru nepôjde. Aby ho NASA vybrala, barly odložil už po týždni a so sebazaprením prestal krívať. Napokon sa na vesmírnu cestu dostal, hoci ako neskôr priznal, chôdza po Mesiaci bola bolestivá.

Návšteva krajiny svojich predkov

Eugene Cernan sa ku svojmu československému pôvodu vždy hrdo hlásil. Svedčí o tom aj skutočnosť, že na vesmírne cesty oboch letov Apollo vzal so sebou vlajku Československa. Keď v roku 1974 navštívil Československo prvý raz, muselo to prebehnúť v utajení. Oficiálnu návštevu mu totiž neodobrili zástupcovia režimu, ktorí sa s ním nechceli stretnúť. Záujem nemali ani o vlajku, a tak si ju zobral riaditeľ Astronomického ústavu Luboš Perek.

Znova sa vlasti svojich predkov vrátil až po páde režimu. V Bratislave ho v roku 1994 prijali najvyšší ústavní činitelia a prezident Michal Kováč mu osobne odovzdal štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža II. triedy. Bol prvou osobnosťou, ktorej bolo vyznamenanie udelené.

Tretiu a poslednú návštevu absolvoval v roku 2004, keď otvoril výstavu fotografií, ktoré boli zhotovené počas jeho misie s posádkou Apollo 17.

Pamätná izba vo Vysokej nad Kysucou

Eugene Cernan zomrel v roku 2017 ako posledný človek, ktorý zanechal svoju stopu na Mesiaci. Mal 82 rokov. NASA po jeho smrti uviedla, že Amerika stratila vlastenca a priekopníka, ktorý pomohol krajine formovať odvážne ambície, ktoré ľudstvo nikdy predtým nedosiahlo.

O živote rodáka z Chicaga vyšla nielen vyššie spomínaná kniha, ale aj pútavý dokumentárny film s totožným názvom. Štyridsať rokov od slávnej výpravy v ňom Cernan odvyprával svoj osobný príbeh.

Na Slovensku si môžu návštevníci prezrieť jeho pamätnú izbu vo Vysokej nad Kysucou. Prednedávnom ju videla aj veľvyslankyňa Spojených štátov na Slovensku Bridget A. Brinková.

Zdroje: NASA, space, iDnes, dnaindia

Najnovšie videá

Trendové videá