„Pošleme ich do Guantánama,“ vyhlásil Trump. Migrantov chce zadržiavať v notoricky známej zátoke

Americký prezident Donald Trump podpísal v stredu zákon, ktorý umožňuje zadržiavanie prisťahovalcov bez dokladov obvinených z niektorých trestných činov. Ide tak o vôbec prvú Trumpovu legislatívu odvtedy, ako sa vrátil do Bieleho domu.

Americký prezident Donald Trump tiež vyhlásil, že chce zariadiť centrum pre zadržiavanie nelegálnych migrantov na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube. Informovali o tom agentúry AP a DPA, píše TASR.

30-tisíc postelí pre najhorších kriminálnych nelegálnych cudzincov

„Pošleme ich do Guantánama,“ vyhlásil Trump v Bielom dome. „V Guantáname máme 30 000 postelí na zadržiavanie najhorších kriminálnych nelegálnych cudzincov, ktorí ohrozujú Američanov,“ citovala ho AP.

Spojené štáty využívajú základňu Guantánamo na väznenie osôb zadržaných v zahraničí počas tzv. vojny proti terorizmu. Nové centrum tam podľa plánovaného dekrétu pripravia ministerstvo obrany (Pentagón) a ministerstvo vnútornej bezpečnosti.

Trump sa vyjadril pri podpísaní svojho prvého zákona od opätovného nástupu do funkcie 20. januára.

Zákon Laken Riley Act

Zákon Laken Riley Act je pomenovaný podľa americkej študentky Laken Rileyovej, ktorú zavraždil venezuelský migrant, je zameraný na zadržanie a možnú deportáciu nelegálnych migrantov obvinených z krádeží a násilných trestných činov.

„Dnešným podpisom bude jej meno… žiť navždy v zákonoch našej krajiny. Toto je veľmi dôležitý zákon,“ povedal Trump. Zároveň poďakoval rodičom a sestre Rileyovej, ktorí sa na ceremónii k podpisu zákona osobne zúčastnil.

Vznik a účel väznice

„Guantánamo Bay Detention Camp“, ako znie názov väznice  v angličtine, sa stalo jedným z najkontroverznejších väzenských zariadení na svete. Od svojho otvorenia v roku 2002 slúžila na zadržiavanie osôb podozrivých z terorizmu, no postupne sa stala symbolom mučenia, porušovania ľudských práv a medzinárodnej kritiky.

Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 americká administratíva pod vedením prezidenta Georgea W. Busha rozhodla o zriadení väznice na základni na Guantáname. Hlavným cieľom bolo zadržiavať podozrivých členov al-K*idy a Tal*banu mimo územia USA.

Na vrchole svojej existencie v roku 2003 držala väznica viac ako 700 osôb. Mnohí z nich boli zadržaní na základe nepresných alebo neoverených informácií a nikdy proti nim nebolo vznesené obvinenie.

Obvinenia z mučenia a medzinárodná kritika

V priebehu rokov sa objavili mnohé správy o používaní mučiacich techník voči zadržiavaným, vrátane tzv. „waterboardingu“ (simulovaného topenia), spánkovej deprivácie a dlhodobého izolovania. Organizácie ako OSN, Amnesty International a Human Rights Watch opakovane žiadali zatvorenie väznice a odsúdili jej praktiky.

Pokusy o zatvorenie

V roku 2009 prezident Barack Obama sľúbil uzavretie Guantánama, no narazil na odpor Kongresu, ktorý zabránil presunu väzňov do USA. Počas jeho funkčného obdobia sa však počet väzňov značne znížil, informoval The Guardian. 

Donald Trump počas svojho prvého úradu väznicu ponechal otvorenú a vydal nariadenie, ktoré jej existenciu predĺžilo. Prezident Joe Biden počas volebnej kampane vyjadril snahu o jej uzavretie, k čomu nedošlo.

Americký prezident Donald Trump podpísal v stredu zákon, ktorý umožňuje zadržiavanie prisťahovalcov bez dokladov obvinených z niektorých trestných činov. Ide tak o vôbec prvú Trumpovu legislatívu odvtedy, ako sa vrátil do Bieleho domu. TASR o tom píše podľa správ agentúry AFP a webu televízií NBC News a ABC News.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie