Postavte múr, žiadajú lídri EÚ. Európa sa môže zmeniť na ohradenú pevnosť po vzore stavieb Trumpa
- Časť európskych lídrov žiada Európsku komisiu, aby financovala stavbu plotov a múrov na vonkajších hraniciach EÚ
- Strhla sa preto vášnivá diskusia
- Časť európskych lídrov žiada Európsku komisiu, aby financovala stavbu plotov a múrov na vonkajších hraniciach EÚ
- Strhla sa preto vášnivá diskusia
Keď v roku 2015 začal maďarský premiér Viktor Orbán budovať plot na vonkajších hraniciach Maďarska, veľa úspechu v Európskej únii nezožal. S výnimkou lídrov Vyšehradskej štvorky (V4), sa dočkal skôr opovrhnutia. Chválu ale zožal za Atlantikom, kde podnikateľ Donald Trump práve rozbiehal svoju prezidentskú kampaň, v ktorej presadzoval myšlienku múra na hraniciach s Mexikom.
Teraz stavieb trumpovského a orbánovského typu po hraniciach Únie pribúda. Poľsko aj Litva vybudovali vlastný plot na hranici s Bieloruskom. Grécko postavilo päťmetrový múr na hraniciach s Tureckom, ďalší sa ťahá na hraniciach Bulharska s Tureckom.
The Brussels Times uvádza, že v rokoch 2014 až 2022 vzrástla celková dĺžka hraničných plotov na vonkajších hraniciach EÚ a v rámci EÚ z 315 km na 2 048 km.
Všetky ploty majú zabrániť nelegálnej migrácii, ktorá sa opäť rozširuje. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) uviedla, že v roku 2022 zaznamenali najväčší počet nelegálneho prekročenia hraníc EÚ od roku 2016. Najviac migrantov prišlo práve balkánskou trasou, tvorili až polovicu zo všetkých.
Ploty rozhádali politikov
The Telegraph uvádza, že zvýšená migrácia sa dostala aj na posledný samit politických lídrov európskej dvadsaťsedmičky. Niektorí štátnici požadovali, aby Európska komisia preplácala náklady spojené s výstavou plotov a múrov. Iní boli touto myšlienkou pobúrení, ďalších zas trápila viac repatriácia migrantov.
Téma plotov sa mala zmeniť na vášnivú diskusiu, ktorá trvala až do tretej v noci. Viktor Orbán mal uviesť, že jeho múr funguje dobre a jediným problémom, ktorý má, je, že je nízky. Maďarský plot meria 3 až 4 metre na výšku, grécky napríklad 5 metrov.
Azda najväčším zástancom stavania múrov sa stal aj rakúsky kancelár Karl Nehammer. Ten pre nemecký denník Bild ešte pred samitom prezradil, že takéto opatrenia sú núdzou a nie rozmarom.
„Ak Európa nedokáže ochrániť svoje hranice, schengenský priestor sa zmení na absurdnosť,“ uviedol kancelár, ktorý dodal, že je nemysliteľné, aby migranti, ktorí prekročia vonkajšie hranice EÚ, mohli prekračovať aj cez vnútorné. Rakúšania podporujú dobudovanie plotu v Bulharsku.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis považuje za nelogické, že Komisia prepláca technológie, drony a dohľad, a nie samotné ploty, uvádza Kronen Zeitung. Grécko plánuje predĺžiť svoj múr tak či tak, bez financií Komisie či s nimi.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa tiež vyjadrila za financovanie plotov. „Európa musí kontrolovať svoje vonkajšie hranice,“ uviedla a dodala, že podporuje všetko, čo pomôže kontrolovať nelegálnu migráciu.
Za financovanie múrov boli okrem spomínaných štátnikov aj predstavitelia Litvy, Lotyšska, Estónska a Dánska.
Niektorí štátnici však boli proti a pripomenuli, že múr Donalda Trumpa na hranici s Mexikom nefungoval. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa zúčastnených pýtal, či chcú premeniť Európu na opevnenú pevnosť.
„Myslel som si, že Európa strháva múry. Je to súčasť našej histórie,“ povedal luxemburský premiér Xavier Bettel, ktorý označil financovanie múrov európskymi peniazmi za „nesprávne“.
Pribudne viac úmrtí, varujú ľudskoprávni aktivisti
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci Josep Borrell sa vyjadril, že žiaden plot nie je taký vysoký, aby zabránil ľudom vo vstupe. Skúsený diplomat pripomenul, že v takom prípade uvidíme viac scén, keď sa zúfalí migranti utopia pri pokuse dostať sa na európsku pevninu. „Je to proti našej spoločnej ľudskosti,“ uviedol.
Súhlasia aj ľudskoprávne organizácie, ktoré tvrdia, že stavbou plotov sa zvýši riziko, že migranti si vyberú nebezpečnejšiu cestu, pri ktorej môžu zahynúť. Alebo sa stanú obeťou priekupníkov.
Novými štruktúrami sa „rozšíri sieť pašerákov a zvýši počet úmrtí“. „Aby sa muži, ženy a deti vyhli ostnatému drôtu, skončia v štrbine, pokúsia sa prejsť cez rieku. Vidíme to každý deň, toto je to, čo sa už deje: keď sa hranice posilnia, napríklad v Chorvátsku, počet tragédií a poplatky zaplatené pašerákom sa zvyšujú,“ uviedla koordinátorka mimovládnej organizácie Ipsia-Acli Silvia Maraone pre InfoMigrants.
Komisia napokon odmietla financovať samotné ploty, ale bude financovať jeho súčasti, ako sú strážne veže, kamery, drony alebo hliadky.
Politico tvrdí, že tým de facto financuje aj samotné ploty, čo nasvedčuje aj prejav rakúskeho kancelára. „Komisia EÚ teraz súhlasila s poskytnutím významnej podpory“, a tak členské krajiny zbaví určitých výdavkov, pričom tieto ušetrené peniaze budú môcť štáty použiť na „posilnenie hraničných plotov“.
Zdroje: The Brussels Times, Frontex, The Telegraph, Bild, Kronen Zeitung, Infomigrants, Politico