„Potkan oceánov“ terorizuje celú planétu. Šíri sa ako mor a nič naňho neplatí
- Do boja proti nej boli nasadené ľudské sily, vycvičené predátory i moderní roboti
- Žerie všetko, čo nezožerie ju, a ročne vyprodukuje milióny potomkov
- Do boja proti nej boli nasadené ľudské sily, vycvičené predátory i moderní roboti
- Žerie všetko, čo nezožerie ju, a ročne vyprodukuje milióny potomkov
Je ozdobou akvárií a určite si ju obdivoval nielen v zajatí, ale aj pri šnorchlovaní v Červenom mori. Ide o jednu z najkrajších rýb, aké môžeš pod morskou hladinou sledovať a v danom momente by ti ani len nenapadlo, že pozeráš na jednu z najväčších hrozieb pre svetové moria a oceány.
Stretnúť sa s ňou ale už dlhšie nie je problém ani na miestach, kde by vôbec nemala byť, napríklad pri brehoch Európy alebo na druhej strane Atlantiku pozdĺž celého pobrežia Ameriky – od Severnej po Južnú.
Niektorým „morským vlkom“ o nej stačí iba počuť a okamžite si znechutene odpľúvajú.
Krídlovec ohnivý, v angličtine bežne nazývaný „lionfish“ (levia ryba), je na pohľad skutočne obdivuhodným, krásnym stvorením, ktoré by si určite chcel mať vo svojom veľkom akváriu (ak by si také mal).
No táto ryba má hneď niekoľko vlastností, pre ktoré ju prirovnávajú napríklad k šíriacemu sa smrteľnému moru a pre ktoré jej bolo potrebné vyhlásiť vojnu, a to v globálnom meradle.
Do boja proti nej sú nasadené všetky možné zbrane – od loviacich potápačov (v love na ňu sa organizujú súťaže, vypisujú odmeny), cez vypúšťanie špeciálne vycvičených žralokov (potápači ich kŕmili touto rybou, aby si na ňu zvykli), až po roboty, ktoré ju pod morskou hladinou hľadajú a zbierajú ako morské vysávače.
Tieto robotické zberače krídlovcov dostali výstižný názov – Guardians, teda strážcovia či ochrancovia.
No nič z toho, čo sme spomenuli, poriadne nezaberá a „mor“ krídlovca sa šíri ďalej naprieč našou planétou.
Morský potkan, ktorý zožerie všetko
Prvou vlastnosťou, prečo je táto ryba taká nebezpečná, je, že zožerie všetko, čo zožrať môže alebo čo nezožerie ju – ryby, vajíčka, mäkkýše… – a zožrať toho vie naozaj veľa.
„Len stovka krídlovcov ohnivých dokáže za rok zožrať približne päť miliónov menších rýb!“ cituje biologičku Michelle Johnstonovú z amerického národného centra na zachovanie morských druhov magazín Geo, ktorý sa v aktuálnom čísle taktiež venuje týmto pruhovaným nebezpečným kráskam.
Podľa Johnstonovej môže väčší počet jedincov v určitej oblasti úplne narušiť tamojšiu prirodzenú rovnováhu a zapríčiniť zmiznutie až 80 % rýb.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Rovnaké číslo spomínajú aj ďalší odborníci po svete, ktorí sa tomuto problému venujú – čoraz menej zástupcov ostatných podmorských druhov a až 80-percentné straty pre rybolov, tak znejú výsledky, ktoré spomína aj magazín Geo.
Rybu, lepšie povedané jej nepriaznivé dopady, si všimli aj ďalšie celosvetové médiá či tlačové agentúry, ako napríklad francúzska AFP (Agence France-Presse). Tá sa pozrela na pobrežie Venezuely, ktoré táto ryba terorizuje, aj keď v tunajších vodách by ani nemala byť.
„Je to krásne, ale musíte to zabiť,“ znie jasný odkaz v tomto článku.
Po obrovskom, nenásytnom apetíte je ďalšou nebezpečnou vlastnosťou tejto ryby jej schopnosť rozmnožovať sa. Každé zhruba 4 dni vie jedna ryba naklásť až 30 000 vajíčok, teda za rok okolo 2,7 milióna, za život (dožíva sa okolo 30 rokov) takmer 80 miliónov – len jedna jediná ryba.
Zrejme aj vďaka tomu začali krídlovca v niektorých končinách prezývať „morským potkanom“. O týchto hlodavcoch je známe, že z dvoch môžu byť behom roka stovky až tisícky (1 200 – 1 300). To však ani zďaleka nestačí na rozmnožovací talent tejto ryby.
Vyzbrojený nepriateľ, ktorému sme otvorili dvere
Musíme spomenúť aj arzenál, ktorým táto ryba už na prvý pohľad disponuje a robí z nej neľahkú korisť. Pri ohrození vie roztiahnuť svoje veľké zvláštne plutvy, s čím v kombinácii so svojím sfarbením dáva dravcovi jasné znamenie, že „ja nie som len tak na zjedenie a som jedovatá pochúťka“.
A s tým jedom je to aj pravda. 18 ostňov trčiacich z tela by si určite nechcel zakúsiť vo svojej koži – spôsobujú obrovskú bolesť a paralýzu.
Ryba vie chrániť nielen seba, ale aj svoje veľmi početné potomstvo. Milióny vajíčok vie obaliť hlienom, ktorý ich chráni pred inými morskými hladošmi.
Ani pri tejto rybe nemôžeme vynechať otepľovanie planéty, vďaka ktorému sa nemá problém vyskytovať aj vo vodách, v ktorých predtým nežila.
Taktiež treba spomenúť ľudský zásah a ľudské stavby – ako je napríklad Suezský či Panamský prieplav, ktoré jej doslova otvorili cestu do nových oblastí, kde nemá predátorov.
„V Atlantiku a Stredozemnom mori, kde sa rozšírila v poslednom čase, je jej výskyt v porovnaní s prirodzeným prostredím až štvornásobný,“ informuje časopis GEO.
Dostať sa do niektorých končín jej podľa všetkého pomohol človek priamo jej vypustením. Jednoducho, niekoho už omrzelo chovať tieto ryby (niektorí ich chovajú v akváriách) a tak ich vypustili trebárs do najbližšej zátoky, netušiac, čo spôsobia. Nielen v tej zátoke, ale postupne pozdĺž celého pobrežia daného štátu a napokon kontinentu.
Ide o veľmi silného súpera, ktorého nebude ľahké zastaviť a po otepľovaní či znečistení našich morí môžeme ohľadom nich hovoriť o ďalšom veľkom probléme – krídlovcovi ohnivom.
Text sme upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 31. decembra 2021.
Zdroje: GEO, AFP, Wikipedia (anglická verzia), National Geographic