Povinná maturita z matematiky: 84 % študentov je proti, rezort školstva ju zvažuje

Niektorí študenti sa novým rozhodnutiam ministerstva školstva možno nepotešia. Najmä tí, ktorým matematika veľmi „nevonia“.

Zmeny v systéme maturitných skúšok už avizovalo niekoľko ministrov, no Tomáš Drucker prišiel s kontroverzným návrhom. Povinná maturita z matematiky by mohla byť v budúcnosti realitou.

Rezort školstva zvažuje prípadné zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky. Vyplýva to z vyjadrenia ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) na pondelkovej tlačovej konferencii.

Študenti by si mohli podľa ministra vyberať z viacerých úrovní maturity z matematiky. Náročnejšiu úroveň by mohli absolvovať napríklad budúci študenti technických odborov vysokých škôl.

„Vnímame, že aj pre rozvoj analytického myslenia, rozvoj zručností, ktoré nie sú priamo matematické, tá matematika dáva základy. Aj na štúdium na mnohých humanitných vysokých školách,“ povedal Drucker.

Z nedávneho prieskumu realizovaného Študentskou radou stredných škôl (ŠRSŠ) pod záštitou rezortu školstva vyplýva, že až 84 percent stredoškolákov je proti zavedeniu povinnej maturity z matematiky. V prípade možnosti výberu z viacerých stupňov náročnosti je nesúhlas s povinnou maturitou z matematiky nižší (64,2 percenta).

Ďalší koniec v STVR: Riaditeľ rozhlasu sa vzdal funkcie, nahradila ho dlhoročná stálica

Budú sa maturity hodnotiť z prospechu?

Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ) predložila návrh na reformu hodnotenia maturitnej skúšky, ktorý by mohol zásadným spôsobom zmeniť spôsob, akým študenti zakončujú štúdium. Podľa nových návrhov by sa maturita mohla zamerať nielen na aktuálne vedomosti, ale aj na dlhodobý prospech študentov a ich kreativitu.

Podľa predstaviteľov ŠRSŠ tradičné hodnotenie maturitných skúšok často prehliada dlhodobý vývoj študenta. Tradičná maturita tiež nezohľadňuje celkové úsilie počas celého stredoškolského obdobia.

Nový prístup, ktorý navrhujú, by mal zahŕňať hodnotenie na základe dlhodobého prospechu a angažovanosti študenta. Zákon preložili podľa informácií TASR už v marci, doteraz sme však nepočuli o žiadnej aktualizácii, čo sa týka jeho presadenia.

Parlament odmietol 3 návrhy, ktoré mali pomôcť študentom

Poslanci Národnej rady SR odmietli na konci júna až tri návrhy zákonov od Progresívneho Slovenska (PS), ktorých cieľom bolo pomôcť študentom. „Je obrovská škoda, že vládna koalícia sa im opäť otočila chrbtom,“ uviedla podpredsedníčka PS a Výboru NR SR pre sociálne veci Simona Petrík.

Petrík vo svojom návrhu chcela prisúdiť študentom doktorandského štúdia nárok na nemocenské a dôchodkové poistenie. „Doktorandky, ktoré počas štúdia otehotnejú, dnes nemajú nárok na materské a rovnako ani otcovia – doktorandi, ktorí by na materskú chceli ísť,“ tvrdí Petrík.

Poslancom parlamentu sa nepáčil ani návrh zákona, ktorý by zvýšil odvodovú odpočítateľnú položku. Dávid Dej (PS) vytvoril návrh, ktorý by študentom pomohol popri brigáde ušetriť viac peňazí. Zákon, ktorý predložil, oslobodzoval brigádnikov od odvodov pri príjme do 286 eur.

„Navrhovali sme tiež, aby sa odpočítateľná položka nasledujúce roky menila na základe výpočtu 20 % z priemernej mzdy,“ dodal Dej.

Poslankyňa NR Beáta Jurík (PS) zas chcela, aby študenti nemuseli stážovať zadarmo. Cieľom jej návrhu zákona bolo zaručiť, že študenti stredných a vysokých škôl, ktorí absolvujú stáž, za ňu budú odmenení.

„Parlament mal možnosť zastaviť vykorisťovanie mladých ľudí, ktorí pre nadobudnutie potrebných skúseností nútene akceptujú aj neplatené stáže,“ podotkla.