Povzbudzujúce správy: Slovensko má najlacnejšie hypotéky v celej V4. Analytik prezradil, ako sa budú vyvíjať

Ak si sa niekedy sťažoval na to, že na Slovensku sú drahé úvery, stačí sa obzrieť za hranice Slovenska a prídeš na to, že sme na tom oproti našim susedom o dosť lepšie. Úvery na bývanie sú na Slovensku dokonca najlacnejšie spomedzi štátov V4. Rovnaké je to aj pre spotrebné úvery s fixáciou úroku na päť rokov a viac a všetko to má svoje odôvodnenie.

Máme sa pomerne dobre najmä vďaka euru a nižším úrokom Európskej centrálnej banky (ECB) v porovnaní s centrálnymi bankami okolitých krajín, uviedla Tlačová agentúra SR (TASR).

Vyplýva to z aktuálneho porovnania Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý je analytickou jednotkou Úradu vlády SR. Porovnával pri tom údaje o úrokoch podľa doby fixácie na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Poľsku z novembra minulého roka.

Kým na Slovensku si občania mohli vlani v novembri zobrať hypotéku s viazanosťou 1 až 5 rokov s priemerným úrokom 2,9 %, v Česku bol úrok 5,2 %, v Maďarsku 7,4 % a v Poľsku dokonca 9,1 %. Podobné rozdiely platili pri kratších aj dlhších viazanostiach. Najvýhodnejšie podmienky vo V4 mali občania Slovenska aj pri spotrebných úveroch s viazanosťou nad päť rokov.

NASA uchvátili Vysoké Tatry. Fotka dňa je z oblasti, ktorú pozná takmer každý Slovák

„Slovensko ťaží z členstva v eurozóne, ktorá lepšie odoláva inflačným tlakom oproti štátom s vlastnou menou. Ich centrálne banky bojujú s vysokou infláciou za cenu výrazného zvýšenia úrokových mier, čo sa prejavuje aj na zdražovaní úverov pre domácnosti,“ priblížil ISA.

Inštitút poukázal aj na to, že napriek nižším úrokom má Slovensko najnižšiu infláciu spomedzi štátov V4, a to už od roku 2020. „Úroky na bývanie sú súčasne podpriemerné aj v porovnaní s ostatnými členmi eurozóny, čo svedčí o efektívnej súťaži na slovenskom bankovom trhu,“ doplnil ISA.

Prudkého nárastu sa nemusíme obávať

Na to, aké prognózy môže Slovensko očakávať počas tohto roka, sme sa pýtali Borisa Fojtíka, ekonomického analytika Tatra Banky. „Úroveň sadzieb je u nás v porovnaní s okolitými krajinami nižšia kvôli politike ECB. Kľúčová úroková sadzba ECB je dlhodobo výrazne nižšie, ako sú hlavné refinančné sadzby v Česku, Maďarsku alebo Poľsku,“ potvrdil pre redakciu Startitup Fojtík.

„V tomto roku už neočakávame taký prudký nárast sadzieb a predpokladáme spomalenie predaja nových úverov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Druhý polrok by mal priniesť stabilizáciu vývoja vďaka ukončeniu rastu sadzieb a pozitívnej dynamike miezd, ktorá by mohla zlepšiť sentiment na trhu,“ dodal.

Makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta tvrdí, že nové úvery na bývanie rýchlo klesajú v posledných mesiacoch vo všetkých krajinách, kde úrokové sadzby významne narástli.

„V Česku, Maďarsku a Poľsku s vlastnými menami to nastalo ešte skôr a ešte výraznejšie ako v eurozóne. Po aktuálnom prepade očakávame, že hypotekárny trh sa upokojí a skôr či neskôr znova začne rásť. Na Slovensku však zrejme až po dosiahnutí vrcholu v hypotekárnych sadzbách, čo by mohlo nastať do leta tohto roku. Určitou vzpruhou tu môže byť aj začatý pokles cien nehnuteľností,“ povedal pre redakciu Michal Lehuta.

zdroj: REPROFOTO: NBS/Informácie o objemoch a podieloch bánk na úveroch na bývanie a úveroch stavebného sporenia

Agresívna konkurenčná politika

„V prípade Slovenska ovplyvňuje výšku úrokových sadzieb politika ECB. Tá je rovnaká pre všetky krajiny, v ktorých je zavedené euro. ECB dlhodobo držala základnú sadzbu na nule. No aj v tomto porovnaní boli sadzby hypoték na Slovensku nižšie ako vo väčšine krajín eurozóny. Vplyv na to mala hlavne agresívna konkurenčná politika našich bánk pri získavaní trhového podielu v sektore úverov. Preto sme zažili obdobie extrémne nízkych sadzieb, v ojedinelých prípadoch až na úrovni 0,4 %,“ povedal pre redakciu Startitup Štefan Hofer, majiteľ realitnej kancelárie Reality Hofer.

Dodal, že dnes je situácia iná a Slovensko sa radí ku krajinám, kde došlo k „najrazantnejšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb a už v auguste 2022 bolo 9 krajín Eurozóny, ktoré mali sadzby nižšie, ako boli u nás“.

„Zaujímavý je historický pohľad. Ak budeme hovoriť o fixáciách do 5 rokov, tak ešte v roku 2010 bola bežná sadzba 6 %. V roku 2015 to bolo pod 3 %, o rok na to sme sa dostali pod 2 % a od roku 2020 bola sadzba okolo 1 %. Dnes sú sadzby opäť nad 3 %. Podľa dostupných informácií by do júna 2023 mala ECB zvýšiť základnú sadzbu ešte o 0,5 % a to určite bude mať vplyv aj na sadzby hypoték. Je predpoklad, že by pri niektorých fixáciách mohli atakovať 5 %,“ vysvetlil Hofer.

Štefan Hofer povedal, že k možnej stabilizácii by mohlo dôjsť pravdepodobne v roku 2024. „Podľa viacerých odborníkov je zdravá úroková sadzba okolo 2,5 až 3 %,“ potvrdil.

Slováci nemajú o skutočnej miere inflácie šajnu. Slová analytika mnohým zlepšia deň

Majiteľ realitnej kancelárie Štefan Hofer na otázku, či je výhodné požiadať o hypotéku teraz, alebo počkať, povedal: „O hypotéku je výhodné požiadať vtedy, keď potrebujete vyriešiť otázku bývania. Takže aj teraz. Čakať totiž na pokles úrokových sadzieb nie je otázkou mesiacov.“

Tvrdí, že výdavky na financovanie bývania sa rastom úrokových sadzieb zvýšili, ale ak dospejeme k záveru, že dochádza k poklesu cien niektorých typov rezidenčného bývania, zvýšenie mesačnej splátky nemusí byť úplne katastrofálne.

„Ak by ste na kúpu bytu v marci 2022 požiadali o úver vo výške 100-tisíc eur, tak pri sadzbe 1 % by bola splátka 322 eur mesačne. Ak by ste o ten istý úver žiadali dnes, bola by sadzba 3,8 % a splátka 466 eur mesačne. Ak by ste ale dnes pri kúpe nehnuteľnosti ušetrili 10 % jej ceny a potrebovali by ste úver len vo výške 90-tisíc eur, tak by vaša splátka bola 419 eur mesačne. Navyše, po stabilizácii situácie na trhu hypoték a po predpokladanom budúcom znížení sadzieb môže dlžník požiadať svoju banku o zníženie úrokovej sadzby, alebo môže svoju hypotéku preniesť do tej banky, ktorá mu poskytne lepšie podmienky,“ dodal Hofer.